Vítězslav Nezval životopis

- český básnik, prozaik, esejista, prekladateľ, umelecky všestranná osobnosť, ktorá sa zúčastňovala na programe a aktivitách českej avantgardy 20. rokov. Spolu s Karlom Teigem patril k najvýznamnejším postavám Devětsilu, neskôr hral dôležitú úlohu v surrealistickej skupine. Po 2. sv. vojne jeho tvorba už nedosiahla tie kvality, ktoré mala pred ňou. Jeho neobyčajne rozsiahle a mnohovrstevné dielo obsahuje básnické zbierky, prózy, množstvo drám, rozsiahlu esejistiku, publicistiku a cennú knihu spomienok Z mého života (1959, slov. Z môjho života, 1983). Nezval vstúpil do literatúry ako lyrik s originálnou predstavivosťou, od samého začiatku dával priestor voľným básnickým asociáciam. Debutoval zbierkou Most (1922), ale manifestáciou novej poetiky sa stala až Pantomima (1924), zbierka s výrazným podielom výtvarnej a fotografickej zložky. V duchu poetizmu sú písané aj zbierky Menší rúžová zahrada (1926) a Hra v kostky (1929). Neskôr sa pod vplyvom francúzskych surrealistov orientoval na metódu psychického automatizmu. V tomto období došlo aj k čiastočnej prozaizácii jeho veršov v zbierkach Praha s prsty deště (1936, slov. Praha s prstami dažďa, 1963) či Absolutní hrobař (1937). Jeho vrcholným dielom je zbierka Básne noci (1930), v ktorej spojil básne Podivuhodný kouzelník, Akrobat a Edison. Z Nezvalových próz sú cenné najmä texty inšpirované rôznymi mestami a cestami, ako Pražský chodec (1938), Neviditelná Moskva (1935) či Ulice Git-le-coeur (1936). Z jeho drám diváci prijali najsrdečnejšie Manon Lescaut (1940, slov. 1957). Ako prekladateľ sa zaoberal najmä modernou francúzskou poéziou, kvalitný je aj jeho preklad Poeovho Havrana. Mimoriadny čitateľský ohlas mala jeho teoretická výkladová kniha sprevádzaná antológiou Moderní básnické směry (1937).