Antická grécka literatúra

Antika je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek (lat. Antios = starý, starobylý) a jeho kultúru. Antická literatúra je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojim vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy.


ZNAKY:

- je prvou európskou literatúrou
- trvanie – 9.storočie p. n. l. - 5.storočie n. l.
- tematickým zdrojom tvorby bola mytológia, história a súčasnosť – život človeka
- diela sú písané v nárečiach, ale boli si natoľko blízke, že si Gréci z rôznych častí rozumeli
- najstaršie diela sú datované do 9.storočia p. n. l. a sú nimi eposy Ilias a Odysea; vznikli zo starých gréckych mýtov, ktoré upravil slepý básnik Homér; majú vyše 10 000 veršov a pôvodná interpretácia bola sprevádzaná hrou na hudobné nástroje; obidve sú späté s reálnou skutočnosťou – Trójskou vojnou.
- rozvíjali sa všetky literárne druhy, najviac vynikala dráma
- dejiny Grécka boli ovplyvnené neustálymi vojnami (medzi gréckymi mestskými štátmi, Grécko-Perzské vojny a Peloponézska vojna) ktoré sa neskôr prejavili aj v dielach jednotlivých autorov


MÝTY:

- zachytávali mytologické príbehy
- vystupovalo tu množstvo bohov
- zachytávali život vtedajších ľudí, osudy bohov a vznik človeka a zeme


EPOSY:

- autormi eposov boli Hesiodos a Homér (Ilias, Odysea)

ILIAS (Ilion – Trója)

- pozostáva z 15 696 hexametrických veršov
- zachytáva posledných 51 dní 10-ročného vojnového stretnutia Grékov a Trójanov s početnými retrospektívami
- v epose bohovia zasahujú do života a konania ľudí

dej: Vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa. Ústredným motívom je Achillov hnev – grécky kráľ a veliteľ vojska v jednej osobe Agamemnón mu odňal obľúbenú zajatkyňu, preto Achilles prestal bojovať, Gréci stratili svoju vojenskú prevahu a tú nadobudli obrancovia Tróje pod vedením bojovníka Hektora. Achilles požičal svoju legendárnu výzbroj priateľovi Patroklovi, ktorého nepriatelia považovali za samotného Achilla a dali sa na útek. Hektor ho ale spoznal a Patrokla zabil. Achilles pomstil jeho smrť tým, že zabil veľa Trójanov i Hektora, ktorého obnaženú mŕtvolu vláčil priviazanú k vozu okolo Patroklovej mohyly. Až po zásahu bohov Achilles vydal Hektorovu mŕtvolu kráľovi Priamovi. Dielo končí obrazom pohrebu Hektora.
- zámerom básne je oslava hrdinských činov
- postavy hrdinov sú idealizované a obklopené priazňou bohov


ODYSEA

-skladá sa z 12 103 veršov
- rozpráva o posledných 41 dňoch 10-ročného blúdenia itackého kráľa Odysea a jeho návrate do rodnej zeme

dej: Všetci grécki bojovníci sa dávno vrátili z trójskej vojny, len kráľ Itaky Odyseus nie – hnev boha Poseidóna zabránil jeho návratu domov. Dvadsať rokov naňho verne čakala jeho žena Penelopa so synom Telemachom. Ten tajne odplával hľadať svojho otca a zistil, že žije. Príbeh pokračuje opisom zážitkov, ktoré prežil Odyseus na ostrove s nymfou Kalypso, s kyklopmi, s ľudožrútmi a plavbou okolo smrtonosných Sirén. Po návrate domov potrestal dotieravých manželkiných pytačov.


BÁJKY:

- bájka – krátka epická forma, ktorá sa alegoricky vysmieva ľudským vlastnostiam
- väčšina bájok sa odohráva vo svete zvierat
- najznámejším autorom bájok bol Ezop (asi 6.storočie p. n. l.)
LYRIKA:

- vychádza zo slova lýra (bola spievaná za doprovodu lýry)
- najčastejšie druhy básní boli ľúbostné a osobné básne
- známi lyrici – Archilochos, Alkaios, Anakreon, Sapfó

Sapfó

- narodila sa na ostrove Lesbos, kde zriadila „Dom múz“ – zasväcovala tam mladé dievčatá k službe bohom a umeniam
- v staroveku jej prisúdili názov „desiata múza“ – vyjadrovala v básňach citovú úprimnosť a smútok z jej nenaplnenej túžby
- jej rukopisy v 11.storočí pobúrili byzantských spisovateľov, preto ich spálili; zachovala sa jediná báseň (Modlitba k Afrodite) a množstvo úryvkov

- všetky druhy gréckeho umenia rozkvitli hlavne v 5.storočí p. n. l. v dobe aténskej otrokárskej demokracii – umožňovala a podporovala všestranný materiálny a duchovný rozvoj slobodného človeka


DRÁMA:

vznik drámy: Koncom marca Gréci usporadúvali slávnosti zasvätené bohovi vína a veselia Dionýzovi. Pri záverečných obradoch prednášal zbor spevákov, odetých do kozích koží, piesne sprevádzané tancom. Zborovú lyriku predvádzal spolu s tancom a sprievodom lýry chór, ktorý mal významnú úlohu i pri stvárňovaní divadelných hier. Bol to zbor ľudí, ktorý na oslavách tancoval a spieval, komentoval dej, charakterizoval postavy. Z týchto piesní sa postupom doby vyvinulo divadelné predstavenie – tragédia (gr. tragóidia – capí spev). Podobne sa zo žartovných a satirických piesní zrodila grécka komédia.

znaky drámy:
·spojenie slova, hudby, tanca, iba dialógy sa recitovali;
·priamočiary dej sa odohrával na jednom mieste, od rána do večera (jednota miesta, času a deja – túto kompozíciu prevzal i klasicizmus);
·herec hral viac postáv (muži hrali aj ženské role);
·herci vystupovali v maskách, ktoré mali aj akustickú funkciu (otvor mal funkciu megafónu);
·herci používali kostýmy a topánky s vysokými podrážkami (konturnami);
·dramatik skladal text, hudbu, bol režisérom, hercom a choreografom;
·divadlo sa hralo v amfiteátroch – kruhových divadlách pod šírym nebom s vynikajúcou akustikou;
·predstavenia mohli sledovať iba muži, ženy smeli byť počas prestávok diváčkami komédií, ktoré sa vtedy nepovažovali za vysoký dramatický žáner

-autori: 1, tragédia – Aischylos, Euripides, Sofokles
2, komédia – Aristofanes

Aischylos (525 – 456 p. n. l.)
- považuje sa za zakladateľa gréckej tragédie
- aby dosiahol väčšiu dramatickosť deja, uviedol na scénu druhého herca, zmenšil zbor z počtu 50 na 12
- zameriaval sa na náboženské motívy
- napísal okolo 90 drám, zachovalo sa 7

PRIPÚTANÝ PROMETEUS

- vystupujú tu alegorické postavy Moc a Sila
- Prometeus sa stáva symbolom odporu voči tyranii

ORESTEIA

- cyklus troch častí:
I.Agamemnon sa vracia z Trójskej vojny, doma ho čaká neverná Klytaimestra a partnerom Aigistom (Aigistos); spoločne Agamemnona zabijú a stanú sa kráľmi
II.Agamemnonov syn Oresteus pomstí svojho otca – zabije svoju matku
III.Erynie prenasledujú Orestea, bohyňa Aténa ho zachráni zostavením súdu
- autor vyjadruje svoje názory na mravný poriadok
Euripides ( asi 480 – 406 p. n. l.)

- jeho hry zachytávajú konflikt človeka s človekom
- napísal okolo 90 hier, zachovalo sa 17 tragédií a jedna satyrská dráma
ELEKTRA
PHAEDRA [fédra]
IFIGÉNIA V TAURIDE
TRÓJANKY

MEDEA

- zachytáva tragédiu ženy, ktorá opustila svoju vlasť a s vodcom argonautov Iasonom odišla do jeho zeme
- keď ju Iason opustí pre inú ženu, Medea sa mu pomstí smrťou ich detí i Iasonovej novej ženy a jej otca


Sofokles (asi 496 – 406 p. n. l.)

- bol hercom
- na scénu uviedol tretieho herca
- zo 123 drám sa zachovalo iba 7
- vo svojich dielach dôsledne zachovával fázy dramatického diela: expozíciu (úvodná časť), kolíziu (zápletka), krízu (konflikt, vyvrcholenie), peripetiu (nečakaný dejový obrat), katastrofu (riešenie konfliktu, rozuzlenie)

ANTIGONA

- zachytáva konflikt medzi „premenlivými“ zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky

dej:

prológ: Súrodenci Antigona, Ismena a Eteokles žijú v Tébach, kde vládne kráľ Kreon. Polyneikos tiahne proti Tébam. On i jeho brat Eteokles v boji padnú. Eteokla majú pochovať s poctami, Polyneika však nie. Antigona sa rozhodne Polyneika pochovať.

I. dejstvo: Polyneikos boj predsalen pochovaný, kráľov príkaz ktosi porušil.
II. dejstvo: Antigona bola obvinená z porušenia kráľovho rozkazu a čaká ju tvrdý trest – bude zaživa pochovaná v hrobke.
III. dejstvo: Haimon, Antigonin snúbenec, otcovi Kreonovi pripomína, že občania Téb nesúhlasia s jeho rozhodnutím.
IV. dejstvo: Antigonu odvádzajú do hrobky, lúči sa s ešte nenaplneným životom.
V. dejstvo: Veštec Teiresias oznámi Kreonovi nevôľu bohov. Kreon sa rozhodne Antigonu oslobodiť.

Epilóg: Antigona sa obesila na vlastnom závoji, Haimon sa prebodne vlastným mečom, pred zrakom svojho otca, Haimonova matka od žiaľu nad synovou smrťou spáchala samovraždu. Kreon žiali nad stratou blízkych, ľutuje svoje nerozvážne konanie.

KRÁĽ OIDIPUS

Téby trpia za zločiny nevedomky spáchané Oidipom (vražda svojho otca, incest s matkou). Oidipus sa oslepí, aby nevidel následky hrôz, ktorých sa dopustil.


Aristofanes (asi 445 – 386 p. n. l.)

- najslávnejší autor komédií
- jeho dielo je tesne späté s udalosťami politického i kultúrneho života Atén na sklonku 5.st. p. n. l.
- z jeho 40 diel sa zachovalo 11

ŽENSKÝ SNEM

LYSISTRATA

Lysistrata je aténska žena, pod ktorej velením všetky ženy v Aténach odopreli mužom poslušnosť. Spoločne obsadili Akropolu a odmietali sa vrátiť, kým muži neprestanú bojovať. Keď muži ukončia boje, ženy sa radostne vracajú domov, veď dosiahli, čo chceli.

- grécka literatúra sa stala základom aj pre iné literárne obdobia, napr. rímsku literatúru, obdobie renesancie (návrat k antike) a klasicizmu