Hrá sa tiež s písmenkami – vytvára nové slová (napr. v básni Zoo-ne-logická záhrada. (pštrososlon, hrochodíl, dikopes, kôňrytnačka, medveďateľ, ..) a často v básničkách využíva rovnozvučnosť slov (napr. báseň Veľryba domáca – „Máš veľrybu v akváriu a kvári ju, že je sama ako prst?...“, Kuchárska príhoda môjho strýca – Ustrica bola u strýca, ktorý je v jedle preborník...) a na rovnozvučnosti písmen KV a Q postavil aj báseň Qetoslav Qetinka. PREČÍTAŤ!

V básni Dádcha zas Hevier náročky používa iné písmenká v slovách ako by tam mali byť – brzne, steží, v doci, bystreľuje – čitateľ si musí sám nájsť to správne písmenko, aby mu to slovo dávalo význam, pretože napr. písmenom B nahradil aj M, aj V. PREČÍTAŤ!

Mňa napr. veľmi zaujala báseň Sliepkáč a kohútica – na prvý pohľad mi pripadala ako úplne nezmyselná báseň, ale keď sa človek nad ňou logicky zamyslí, tak (možno) príde na to, o čom je! Hevier tu náročky poprehadzoval nielen slová, ale aj písmená v nich!!! Je to hra s významovou absurditou, s prevráteným významom! Táto báseň je podľa mňa náročná na pochopenie pre detského čitateľa, ktorému je táto kniha určená, pretože aj dospelí s ňou majú isté problémy, dokonca mnohých z nich ani nenapadlo s ňou niečo robiť, ale na ňu pozerali ako na úplný nezmysel!  PREČÍTAŤ a správne upraviť!

Hevier je typ spisovateľa, ktorý dokáže urobiť báseň z hocičoho – napr. aj o obyčajnom nose (báseň 1845. kvapka dažďa). V jeho básňach je často prítomný nonsens (nezmysel), ktorý však detskému čitateľovi ako nezmysel nepripadá, pretože dieťa, na rozdiel od nás dospelých, pracuje pri čítaní s bohatou fantáziou a všetko možné i nemožné si dokáže v nej predstaviť. Taktiež ma zaujalo, že kniha je od začiatku (od prvej strany) až do konca úžasne premyslená a je v nej využitá naozaj každá strana. Autor sa napr. hneď v úvode zoznámil so svojim čitateľom (veď tak slušnosť predsa káže) a na záver sa mu poďakoval za trpezlivosť a pozornosť, s akou sledoval jeho divadelné predstavenie, za to, že bol po celý čas disciplinovaný, že nedráždil zvieratá, nekŕmil klaunov a najmä za to, že nevyplazoval jazyk na leva!!!, a udeľuje dieťaťu vlastnoručne podpísaný DIPLOM.

Ďalšou (pre mňa trochu nezvyčajnou) vecou je to, že Hevier dokonca aj OBSAH knihy upravil podľa typu textu (čo som si však všimla až neskôr, pri pozornejšom zahľadení sa ) – ak sa jedná o básničky, tak ich názvy sú v stĺpci a ak je to neveršovaný text, čiže rôzne hádanky, úlohy, hlavolamy, jazykolamy či kaligramy, tak ich názvy sú vypísané v riadku. Dokonca aj na vnútornom obale knižky je báseň, ktorá sa už nezmestila do knižky, lebo v nej vystupuje veľký slon. Úplne na konci knihy – na obale – sa Daniel Hevier prihovára svojim čitateľom a vyzýva ich o spätnú väzbu – dokonca uvádza aj svoju adresu, kde mu môžu deti napísať svoje reakcie na knihu – je to niečo atypické, s čím som sa doteraz asi ešte v žiadnej inej detskej knihe nestretla.

Na záver by som chcela len povedať, že Daniel Hevier je podľa mňa skutočne vynikajúci spisovateľ, ktorý má úžasný prístup k detskému čitateľovi. Jeho kniha pôsobí zábavne a zároveň aj poučne, nenútene „núti“ dieťa zamyslieť sa, či hľadať riešenie.
OTÁZKA: Myslíte, že všetky úlohy v tejto knižke sú primeraná schopnostiam 7-ročného dieťaťa, ktorému je určená? Pretože jediná vec, ktorú by som ja Hevierovi vytkla, je tá, že som niekedy mala pocit, že hoci je kniha určená pre deti od 7-ich rokov, tak sa mi niektoré úlohy zdajú trošku neprimerané a náročné pre tento vek, pretože vedomosti 7-ročných detí by na niektoré úlohy sotva stačili – napr. grécke písmeno (pí) sa učí až na II. stupni ZŠ, alebo nie všetky deti vedia čítať noty, takže napr. identifikácia pesničky by častokrát nebola vôbec možná, keby tam nebola na druhej strane správna odpoveď. To je však len jediná výhrada, ktorú voči tejto knihe mám, pretože som sa na nej výborne zabavila a Hevier je podľa mňa naozaj Pán spisovateľ so srdcom plným lásky ku svojim „malým“ čitateľom.