Gábor Vlkolinský (1901): je epická skladba, je voľným pokračovaním eposu s pokrokovou myšlienkou, že zemianstvo dohralo už svoju úlohu. Hviezdoslav tu ukazuje hospodársky i mravný úpadok zemianstva v plnej miere. Jeho jedinou záchranou je splynutie so sedliackou vrstvou. Hviezdoslav zobrazuje jeho hynutie problematikou alkoholizmu v obraze Gáborových rodičov, spočiatku len matky neskôr aj otec Šimon, ktorí prepijú celý majetok. Gábor je nešťastný, odmieta ho každá bohatšia dievčina. Chce sa zmárniť, nakoniec však poslúchne radu Eža a ožení sa s dievčaťom zo sedliackej rodiny Blažkovcov.

DRAMATICKÁ TVORBA:
V počiatkoch jeho dramatickej tvorby vznikli hry: Vzdelanie, Pomsta, Otčim. Vrcholným dramatickým dielom je historická tragédia Herodes a Herodias (1909): námet čerpal z Biblie.

V slovenskej literatúre niet básnika, ktorého dielo by bolo tak úzko zrastené so životom svojho tvorcu a so životom ľudu, pretože život básnika a život národa tvoria vzácnu jednotu. Rovnako skvelý je v lyrike i epike, pričom zvláštnosťou epiky sú jeho biblické skladby. Postavy, ktoré sa v týchto skladbách zvlášť výrazne vynímajú, svojím cítením a myslením v mnohom pripomínajú slovenskú skutočnosť.

Herodes a Herodias

Postavy:
Herodes Antipus – dobyvačný, bez mravných zábran
Tamar - manželka Herodesa, verná, skromná
Aretas - kráľ arabský, hrdý, odhodlaný pomstiť dcéru
Filip - veľkostatkár a obchodník, pohostinný, sklamaný
Herodias - jeho manželka arogantná, namyslená
Salome - ich dcéra, hračka v rukách arogatných ľudí
Ján /Jochanan/ , krstiteľ, kritik Herodesa a Herodiady
Ján, Ondrej .. jeho učeníci
Omru a vojaci vojska Herodovho
Manahen
Choza
Peritus a ďalší kráľovskí úradníci
Severus - prepad posádky rímskej v Teseriáde
Kňazi, hradník, hradní strážcovia, poslanci a poslovia
Johana - manželka Chozora a priateľka kráľovnej Tamar
a ďalšie

Obsah:
V tragédii Hviezdoslav predstavil zápas židovského národa proti rímskej vláde, v ktorej odhaľuje mravný úpadok vládnucej triedy. Je to vlastne obraz vtedajších pomerov, zaodetý do biblického rúcha.

V Herodesovi, jeho spoločnici Herodias a v ostatných príslušníkoch ich družiny kreslí básnik vládnucu statkársku vrstvu a buržoáziu Uhorska. Násilie, despotizmus, spupnosť a mravné neresti akými sa tu charakterizuje Herodesov svet, sú podobné s príznakmi utláčateľov slovenského ľudu.

V meste Tberias v kráľovskom paláci očakávajú kráľa Herodesa, ktorý sa má vrátiť z Ríma. Predchádzajú ho zlé chyry, že na ceste domov odviedol bohatému Filipovi jeho ženu Herodias a dcéru Salome. Zákonitá Herodesova manželka Tamar sa začína strachovať o svoj osud. Kráľ ju po návrate prepustí a Tamar volá za sudcu* celý národ. Aj Filip sa chce pomstiť, ale prehovoria ho, aby počkal, až bude mať viac spojencov, otca Tamary a ľud.

V kraji pri Jordáne objaví sa Ján Krstiteľ a pred ľudom ostro obviňuje kráľa pre jeho hriešny život. Ľud sa začína proti Herodesovi búriť. Herodias pod lstivou zámienkou dá priviesť Jána Krstiteľa a keď ten jej vyčíta smrť muža, ktorého dala zabiť, rozkáže ho uväzniť. Na oslavách svojich narodenín podnapitý kráľ v záchvate obdivu nad tancom Salome jej sľubuje, že splní každú jej žiadosť. Salome na pokyn matky si vyžiada Jánovu hlavu. Keď ju žoldnieri donesú, nastáva zdesenie a zmätok. Najostrejšie vystúpi proti nim dvormajster Manahen. V tomto zmätku vbehne stráž a oznamuje, že sa blíži cudzie vojsko.

Prečiny a poklesky Herodesa nezostanú teda nepotrestané. Vojsko arabského kráľa Arebasa, otca zákonitej, ale zavrhnutej Herodesovej manželky Tamar, porazí Herodesovo vojsko a potom nasleduje pád, vyhnanstvo. Pokorená Tamar dostáva tak zadosťučinenie. To je povzbudivý odkaz pre tých, ktorí trpia.

Približme si záverečné vystúpenie, v ktorom Severus, prefekt rímskej posádky v Tiberiáde, oznamuje Herodesovi a Herodiade výsledok...
"Mám nariadenie z Ríma úradné, s najvyššou na ňom pečaťou, hneď ťa, nespoľahlovca, nehodného trónu... mám zajať a odviesť k moru na loď, čo do vyhnanstva doprevadí ťa do chmúrnej Gálie. Tak výrok znie, a – koniec. Rušaj, pane, podobrotky...."
Vtedy mu Herodias oznamuje, že budú zdieľať spoločný osud. "Och, spolu: ten čím skôr zniesť tú – za hriech- pokutu!"

Okrem pokrokovej myšlienky, ktorá tkvie v boji za práva utláčaných, dielo vzbudzuje pozornosť majstrovskou kresbou postáv s rozmanitými charakterovými odtienkami. Ako v iných prácach i tu je prítomný osobitný Hviezdoslavov jazyk s obrovským počtom básnických novotvarov a jazykových prostriedkov vôbec i osobitný básnický štýl.