Jules Gabriel Verne
(8.2.1828 - 24.3.1905)
Zakladateľ vedecko-fantastickej literatúry
Jules Verne, francúzský spisovateľ a dramatik, jeden z nejprekladanejších francúzsky píšucich autorov vôbec, prichádza na svet v Nantes 8. februára 1828. Otec fantastu, veľavážený právnik Pierre Verne z francúzskeho mesta Nantes a zbožný katolík bol známy svojou horšou povahou. Pred súdom ho nevykoľajili ani najzákernejšie výpady protivníkov. Jeho syn Jules ho však vedel nahnevať ako nik iný.
Svoje túlavé topánky predviedol rodičom už veľmi skoro, keď sa namiesto do školy vybral s kamarátmi na jeden z ostrovov rieky Loiry za dobrodružstami. Spolu s Bratom Paulom chodil do cirkevnej školy sv.Donatiena a už vtedy sa jeho školské zošity zapĺňali kresbami fantastických strojov a útržkami príbehov, ktoré nesúviseli so školskými osnovami. Keď mal jedenásť rokov pokúsil sa ujsť z domu ako plavčík na trojsťažníku Coralia plaviacom sa do Indie. Z jeho cesty nebolo nakoniec nič, pretože ho v najbližšom prístave od cesty odhovoril otec. Nasledoval trest, ktorý si navždy zapamätal. Neskôr po maturite na kráľovskom lýceu v Nantes mal pokračovať v tradícii otca advokáta štúdiom práva v Paríži. Štúdiá práva mu napravia hlavu, myslel si otec, keď ho v roku 1874 vysielal na vysokú školu. Bola to však márna snaha. Šesť rokov finančnej podpory využíval Jules Verne namiesto na štúdiá, na vstupné do divadiel a na knihy o geológii, astronómii a strojárstve. Počet divadelných hier, ktoré pozná, sa každý večer zvyšoval.
Tu sa dostal do spoločnosti Victora Huga a Alexandra Dumasa st., ktorému pre jeho divadlo ponúkol svoju prvú hru - veršovanú komédiu. Zlomené steblá. Uviedli ju však pod menom Dumasa mladšieho, avšak autorstvo mu umelecká spoločnosť priznala. Advokátske skúšky nakoniec zložil, odmietol však vrátiť sa do rodného mesta do otcovej kancelárie. Až keď mu vydali prvú vlastnú knihu, Päť týždňov v balóne, otec pochopil, že syn právnikom, ba ani len notárom, nebude. Prestal ho podporovať. No nebolo treba. Vlak synovej kariéry je však už za výhybkou. Prvé literárne práce uverejnil Verneovi almanach Musée des familles, prvé platené miesto získal v roku 1851 ako tajomník Lyrického divadla. Svoj prvý veľký román Päť týždňov v balóne dokončil Verne v roku 1862. Priniesol mu úspech. S vydavateľom Hetzelom uzatvoril zmluvu na 20 rokov a záväzok napísať ročne dva romány za honorár 20.000 frankov.
Svoje literárne začiatky zobrazil aj v románe Dvadsaťtisíc míľ pod morom. V kníhkupectvách sa začínajú objavovať prvé fantastické príbehy podpísané menom Jules Verne. Jeho každodennými spolupracovníkmi sa namiesto súdnych poslíčkov stávajú zamestnanci parížskych knihovní. Verne trávi dlhé hodiny štúdiom geológie, strojárstva a astronómie. O nejaký čas si naňho začínajú ukazovať synkovia parížskych mešťanov: „Aha, to je ten, čo napísal Päť týždňov v balóne.“ Vernova myseľ začína fungovať ako výkonná elektráreň: každý úspech mení na kalórie pre vymýšľanie nových dobrodružstiev pre svojich hrdinov.
„Ach, aká cesta! Aká nádherná a výnimočná cesta. Vstúpili sme do zeme cez jeden vulkán a vyhodilo nás von druhým,“ píše autor v Ceste do stredu zeme, zatiaľ čo nepretržite nasáva do mozgu technické a prírodovedecké informácie a vzápätí z neho vyvrhuje znepokojujúco presné fantázie. Chrlí bláznivé knihy, ktoré ctihodní Francúzi čítajú svojim deťom pred spaním a omámení jeho príbehmi, tajne, aby ich manželky nevideli, pokračujú do hlbokej noci. Dvadsaťtisíc míľ pod morom, Cesta okolo sveta za osemdesiat dní, Robur, pán sveta, Tajuplný ostrov ovládajú pulty kníhkupectiev aj hlavy neopatrných čitateľov.
Kapitán Nemo, pradedo moderných komiksových supermanov, preskakuje z príbehu do príbehu a robí z nich seriálové čítanie. Z Verna je onedlho slávny starosta mesta Amines, obrnený pred opovrhovaním vážnych vedcov tučným bankovým kontom. Napokon sa z neho stalo to, čo chcel jeho otec - vážený muž, starosta Amines a boháč. K otcom stanovenému cieľu len došiel okľukou. V rukopise Paríž v 20. storočí predpovedal úpadok humanitných vied, opisoval koncert, na ktorom klavirista koncertuje s pomocou elektrických drôtov, jeho nástroj je spojený s klavírmi v Londýne, Viedni, Ríme, Petrohrade a Pekingu. Všetko prebiehalo pred desaťtisícami poslucháčov a za nesmierneho lomozu. Keď návštevníci opustili koncertnú sieň, ocitli sa na uliciach zaplavených svetlom elektrických lámp, pod oblohou hmýriacou sa tisíckami vzdušných vozidiel a omnibusov.
Rodený Francúz si neodpustil podpichnutie: v jeho románe je Veľká Británia kolóniou Spojených štátov amerických. Jeho kompletné dielo má takmer 130 zväzkov, treba však podotknúť, že niektorí kritici Verneho postavám vytýkali zjednodušenie, priraďovanie vlastností podľa národnosti (šikovní Francúzi či flegmatickí Angličania) a niektoré predsudky (aj rasizmus). Vytvoril sériu vyše šesťdesiatych románov so spoločným názvom Podivuhodné cesty(Les Voyages extraordinaries), čím sa stal zakladateľom moderného vedecko – fantastického románu, v ktorom predvída výdobytky vedy, vyjadruje však obavy demokratického humanistu o osud ľudstva a kritizuje kolonializmus a vojny. Podtitul súboru znel: Známe a neznáme svety(Les mondes connus et inconnus). Kategória neznámych svetov obsahuje asi pätnásť románov, ktoré predvídajú vedecký pokrok. Patria sem: Cesta do stredu Zeme(Voyage au centre de la Terre,1864), Cesta na Mesiac(De la Terre à la Lune,1865), Dvadsaťtisíc míľ pod morom(Vingt mille lieues sous les mers,1869-70), Tajomný ostrov (L´Ile mystérieuse,1875), Oceľové mesto(L´Ile à hélice,1895), Vynález skazy(Face au drapeau,1896), Honba za meteorom(Chasse au meteore, posmrtne 1908) a iné.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie