JÁN ČERVEŇ – Modrá katedrála
Ján Červeň sa narodil 12. februára 1919 v Abramovej, svoje detstvo však prežil v Chotíne pri Nových Zámkoch, kde bol jeho otec prednostom železničnej stanice. Práve tu navštevoval až po septimu gymnázium, ale keď jeho otca roku 1937 preložili na železničnú stanicu Devínske jazero, zvyšné dva roky štúdia na strednej škole dokončil v Bratislave. Po maturite roku 1937 sa Červeň zapísal na Filozofickú fakultu v Bratislave, kde študoval slovenčinu a francúzštinu. Po zavŕšení vysokoškolských štúdií sa stal suplujúcim profesorom na gymnáziu v Prievidzi. V poslednom ročníku štúdia však ochorel na kostnú tuberkulózu a ako 23-ročný jej 31. júla 1942 v Bratislave podľahol.
Ján Červeň začal publikovať roku 1940 v týždenníku Nový svet krátke prózy, zväčša humoresky, ktoré podpisoval pseudonymom N. E. Vreč. V tom istom roku vyšla v mesačníku Nové slovo jeho novela Divé vtáča, pre ktorú si zvolil životopisný námet z mladosti Williama Shakespeara. Osobnosť tohto spisovateľa ho priťahovala aj študijne: v rokoch 1940-1941 uverejnil v časopise Naše divadlo rozsiahlejšiu štúdiu pod názvom Shakespeare. V rokoch 1941-1942 publikoval v Slovenských pohľadoch a Kultúre ešte štyri novely, ktoré spolu s Divým vtáčaťom tvoria jadro jeho literárneho diela.
Je autorom jedinej novelistickej knižky s názvom Modrá katedrála, ktorá vyšla roku 1942, krátko po jeho predčasnej smrti. Dielo obsahuje 5 noviel, publikovaných už predtým časopisecky: Divé vtáča, Zlomený kruh, Prorok, Modrá katedrála a Svätá žiara.
Značne romanticky podfarbená fabula týchto noviel však v podtexte ukrýva problémy človeka, zasiahnutého tragickým relativizmom vojnových rokov.
Z tohto významového okruhu sa ešte čiastočne vyníma prvá novela Divé vtáča, ktorá je beletristickým pendantom štúdie o Williamovi Shakespearovi. Na motíve „voľného vtáka“, dočasne väzneného konvenciami komerčne zmýšľajúcej rodiny, autor zobrazuje mladého 18-ročného chlapca, Williama Shakespeara, ktorého veľkou túžbou je stať takým istým hercom, akým je aj jeho priateľ Richard Burbage z družiny lorda-komorníka. Po jednej letnej zábave v Stratforde sa však William zoznámi s mladým dievčaťom, Annou Hathaway, s ktorou potom na lúke, neuvedomujúc si možné dôsledky, strávi noc. Začne chodiť aj k nim domov, ale nemá si s jej rodičmi čo povedať – Annina matka je podľa neho len stará, lakomá žena s pichľavými očami, ktoré neprestajne za niečím sliedia, a jej otec, pán Hathaway, sa s ním chce neustále rozprávať len o kúkoli a pasienkoch. William sa však nerád rozpráva o starostiach dospelých, ani o veciach, ktoré oni považujú za dôležité. Je ešte mladý, ľahkovážny, zo života si nerobí ťažkú hlavu, chce si ho len za každú cenu užívať tak, ako to robia aj herci. Možno preto je jeho túžba stať sa hercom taká silná. Osud mu však pripraví prekvapenie – Anna je tehotná a jej rodičia prinútia Williama, aby si ju vzal za ženu. Narodí sa im Zuzanka, ktorá je presne ako jeho kópia. Zrazu William zabúda na peniaze, na dom, na ženu, na starosti dospelých a znova sa stáva dieťaťom – je to preňho „obrodzujúci pocit navrátiť sa hlboko, hlboko do minulých rokov“ (Červeň, 1964, s. 31). Jedného dňa príde za ním Richard a volá ho, aby išiel s hercami do Londýna, láka ho, že sa stane boháčom a bude si môcť užívať život naplno. William však odmieta. Nie však kvôli tomu, že má ženu, ale že má malú Zuzanku, ktorú má nadovšetko rád. O niekoľko rokov príde Williamov otec, starý pán John Shakespeare, k synovi a prosí ho, aby mu pomohol a požičal peniaze. On však nemá nič a posiela ho za Hathawayom, ktorý je však lakomý a starému pánovi nedá ani halier. William si až vtedy uvedomí, že takto nemôže žiť, posledným pohľadom sa rozlúči s deťmi, povie žene, aby ho nečakala a odchádza. Anna nechápe, kde William išiel, ale starý pán Shakespeare jej hovorí: „Ušiel. Vábil ho Richard, ozvala sa v ňom stará vášeň. Bude hercom, vieš, Anna? Možno zbohatne, ktovie, ale ty si ho už stratila. Nevráti sa ti tak skoro. Divé vtáča, nech si letí... herci sú elegantní a radi pijú.“ (Červeň, 1964, s. 35).
Druhá novela Zlomený kruh je o mladíkovi Hipolytovi, ktorý má od detstva dokaličenú tvár, pretože ho ešte ako malého chlapca kopol kôň. Celý život žije s posmeškami ľudí za chrbtom, ktorí si o ňom šuškajú: „Škaredý je ako čertov syn; a ohavný.“ (Červeň, 1964, s. 38) Je sám, ľudia sa ho stránia, až sa jedného dňa stretne s Viktóriou, ktorá má taký istý osud ako on. Mladík sa však po snovom stretnutí s mŕtvou matkou odhodláva na plastickú operáciu, ktorá mu vracia ľudskú podobu. Jeho nová pekná tvár však láme okruh vedomia, ktoré ho spájalo s rovnako telesne poznačenou Viktóriou. Realizovaný sen vlastne rozvrátil vzťahy dvoch ľudí, poznamenaných tragickým osudom.