V tom týždni ešte dvakrát navštívil pani de Beauséant, ktorej sa darilo odsúvať sobáš slečny de Rochefide a pána d'Ajuda. Rastignac v tom období zbieral informácie o otcovi Goriotovi, pretože ,,túžil dokonale poznať svoju šachovnicu, prv než sa pokúsi pristáť v Nucingenovom dome." Zistil, že k majetku prišiel, keď kúpil závod svojho majstra, ktorý zomrel pri povstaní roku 1789, usadil sa pri obilnom poli a predával obilie sa 10-násobok normálnej ceny. ,,Napokon, ľudia sa dozvedeli o jeho majetku iba v čase, keď už nebolo nebezpečné byť bohatým, a tak v nikom nevzbudil závisť. Bol trpezlivý, činný, vytrvalý, rýchly v podnikaní, avšak keď vybočil zo svojho úzkeho oboru, stával sa opätovne sprostým, hrubým robotníkom, človekom neschopným pochopiť rozumové dôvody, necitným voči akýmkoľvek duševným radostiam, človek, čo v divadle zaspával,..." Nadovšetko miloval svoju ženu a keď zomrela, svoju lásku preniesol na svoje dcéry. Navždy zostal vdovcom, čo ako veľké boli návrhy veľkoobchodníkov či nájomcov. ,,Prirodzene, obe dcéry vychovával nerozumne. Goriot mal vyše 60 tisíc libier ročného dôchodku, pre seba však neminul ani tisíc dvesto frankov." Svoje dcéry rozmaznával. Nakoniec, po 5 rokoch po sobáši jeho dvoch dcér, už nedokázal znášať to pohoršovanie zaťov a ,,uchýlil sa do tohto penziónu zo zúfalstva, keď videl, že manželia oboch dcér nedovolili, aby ho vzali k sebe, nesmeli ani prijímať verejne jeho návštevy."
Koncom prvého týždňa v decembri dostal Rastignac dva listy, jeden od matky, druhý od staršej sestry. Keď si ich prečítal, zistil, že mu posielajú peniaze. Matkin list ho dojal a mal obrovské výčitky svedomia, avšak list od staršj sestry ho opäť urobil šťastným. Dokopy mu bude poslaných 1550 frankov. Za tieto peniaze si dal ušiť niekoľko krásnych oblekov. Peniaze mu prišli práve, keď večeral v jedálni. Samozrejme s Vautrinom, s ktorým nie veľmi dobre vychádzal sa pustil do hádky. Napokon to však dobre dopadlo a priateľský Vautrin sa pod lipami pri penzióne pustil vyrozprávať Eugènovi nápad. Začal dlhý monológ o tom, že k bohatstvu sa nedá dostať bez podvádzania a s čistým svedomím. A tak mu navrhol, aby si začal všímať slečnu Victorine Tailefferovú a oženil sa s ňou. Teraz bola síce veľmi chudobná, ale Vautrin by zariadil, aby jeho brata, ktorého pán Taileffer tak miloval, že vlastnú dcéru odmietal, zabili pri výzve na súboj a tak by jediný dedič bohatstva pána Taileffera bola Victorine, ktorá by sa samozrejme o svoje bohatstvo podelila so svojím manželom, čiže Eugènom, ktorý by potom dal Vautrinovi z toho okolo 200 tisíc frankov, aby mohol uskutočniť svoj sen a ísť do Ameriky a založiť si tam plantáž a tak. Eugène si to vypočul, ale s ničím nesúhlasil, pretože chcel sa k bohatstvu dostať s čistým svedomím. Napokon odišiel, pretože prišiel horespomenutý krajčír. Na druhý deň stretol otec goriot Eugèna a pýtal sa ho, ako mohla pani de Restaud tak reagovať na meno Goriot, keď on ich tak veľmi miluje a urobil by pre nich všetko. Jedine pán de Restaud ho nemá v láske. Nedočkal sa odpovede, pretože Eugène sa chystal na prechádzku do Tuilerií, aby tam vyčkal hodinu, keď bude môcť ísť na návštevu k panej de Beauséant.
Okolo piatej hodiny prišiel Eugène ku svojej sesternici, ktorú našiel zaneprázdnenú: ,,Pán de Rastignac, nemôžem vás prijať, aspoň nie teraz! Musím si niečo vybaviť..." Mladý právnik bol však neodbytný a vybodbyl si u nej dnes večeru, na ktorej sa môže zúčastniť. To všetko kvôli plesu vojvodkyne de Carigliano, ktorý sa mal koňať nasledujúci pondelok, a na ktorý sa chcel Eugène veľmi dostať, aby sa tam stretol s Delphine de Nucingen. Vyčkal teda hodinu večere, kde sa stretol aj s vikomtom. Obdivoval nádherný prepych a vtom si povedal, že v januári opustí Vauquerov dom. Manželia Beauséantovci sa rozprávali o tom, prečo nemôžu íst spolu dnes po večeri do Talianskeho divadla. Vikomt mal totižto na pláne stretnutie vo Variétés a tak nemohol. A tak sa po večeri ocitol Eugène ako garde svojej sesternici v koči, ktorý uháňal do Talianskeho divadla. Keď boli vo svojej lóži, prišiel pán d'Ajuda, čomu sa vikomtesa veľmi potešila. Keďže chceli ostať sami, Portugalec zaviedol Juhofrancúza Eugèna k pani de Nucingen a predstavil ich. To bolo prvýkrát, čo ju uvidel a neskôr sa do nej zamiloval. Pán d'Ajuda sa vrátil k pani Beauséant a oni zostali sami. Barón de Marsay sa onedlho vrátil z lóže kňažnej Galathionnovej a tak sa náš párik musel rozlúčiť. Dohodli sa, že ju Eugène navštívi pred plesom vojvodkyne de Carigliano. Cestou domov Eugène rozmýšľal o tom, že už má otvorené 4 srdcia do vyššej spoločnosti a že po tom, ako sa naňho dnes pani de Restaud neustále pozerala, už nebude mať u nich zatvorené dvere.
Keď prišiel do penziónu, stretol sa s Goriotom a v jeho izbe mu vyrozprával, čo sa stalo. ,,Pri pohľade na izbu otca Goriota človeka zamrazilo a srdce sa mu zovrelo, veď sa ponášala na najsmutnejšiu väzenskú celu." Rozprávali s dlho a otec Goriot veľmi chcel, aby sa Delphine zapáčil Eugène. Nasledujúci deň pri raňajkách zavládla medzi slečnou Tailefferovou a Eugènom čudná atmosféra a Eugène zistil, že sa jej páči. Eugène sa vydal zapísať sa na prednášku, avšak hneď po tom sa vyparil a mal dosť voľného času. Potom stretol Bianchona, mladého medika, jeho kamaráta, ktorý je jedným z tých, ktorý sa stravujú v penzióne, ale nebývajú tam. Porozprávali sa o vzťahu žien a peňazí. ,,Šťastie, môj drahý, bude sa nám vždy držať medzi chodidlami nôh a temenom hlavy; a nech už nás ročne stojí milión alebo sto louisov, vnútorne ho prežívame vždy rovnako."
Keď sa Eugène vrátil do penziónu zistil, že mu Delphine poslala odkaz – pozvanie na počúvanie talianskej hudby Fodorovej a Pellegriniho v sobotu a taktiež pozvanie na večeru. Rastignac sa tomu však neveľmi potešil: ,,Žena sa takto mužovi nevešia na krk. Chce ma využiť na to, aby si opäť získala De Marsaya. Iba zlosť doháňna k takýmto veciam."
