Zavládla napätá atmosféra, ale vtom sa vo dverách salónu objavili štyria muži: náčelník bezpečnostnej polície a súdni úradníci. Taktiež bol penzión v obkľúčení vojakov, takže Vautrin nemohol nikam utiecť. Uvedomil si, že sa nemôže začať brániť, pretože by ho mohli zastreliť. A tak sa ochotne vzdal. Ešte pred odchodom nareval na jeho zradkyňu, pani Michonneauovú a onedlho ostal už penzión bez Vautrina. Bol spísaný protokol. Všetci obyvatelia penziónu s akousi nenávisťou zazerali na starú pannu Michonneauovú. Napokon musela odísť z penziónu. Pridal sa k nej aj Poiret, ktorý ju mal veľmi rád. Vtom vyšiel sluha, a odovzdal pani Vauquerovej list, v ktorom stálo, že mladý Taillefer zomrel o tretej. Pani Vauquerová ostala veľmi smutná – stratila piatich nájomcov. Zrazu sa ukázala Goriotova žiariaca tvár a ružová od štastia. Povedali mu, čo sa stalo, on však nato: ,,No dobre, ale čo nás po tom? Večeriam s dcérom, u vás, počujete? Čaká vás, poďte!" A tak spolu s Rastignacom odišiel. Ostatní večerali, Vauquerová bola na dne. Namiesto 18 osôb, tam bolo iba 10. De Nucingen, Rastignac a Goriot sa ocitli spolu pri večeri. Goriot žiaril. Potom sa vydali na ulicu d'Artois. Starček vyskočil, od radosti dal kočišovi 10 frankov.
Onedlho bol Eugène vo svojom novom byte, nevychádzajúc z úžasu sa rozplakal. V byte chýbalo lôžko, takže Rastignac si uvedomil, že bude spávať spolu s Delphine, ktorá sa v tom momente začervenala. Goriot im potom povedal, že právny zástupca prepokladal, že proces proti jej manželovi potrvá až pol roka, a teda predal 1350 libier stáleho dôchodku, z 15000 frankov si zaistil 1200 frankov doživotného dôchodku a zvyškom zaplatil obchodníkom. Nasledovali ohromné prejavy lásky, ktoré pretrvali celý večer. ,,Celý večer bol vyplnený samými detinskosťami a otec ani najmenej nezaostával v pochabostiach tejto trojice. Líhal si dcére k nohám a bozkával ich; dlho sa jej díval do očí; obtieral si hlavu o jej šaty; skrátka, vystrájal ako celkom mladý, najnežnejší milenec." Okolo polnoci sa Eugène a otec Goriot vrátili do domu pani Vauquerovej, ktorú našli spolu so Sylviou a Christophom v kúte pri peci, ako sa rozprávaju o tom, že stratili veľa nájomníkov. Naviac, im Goriot a Eugène oznámili, že zajtra sa sťahujú do nového domu. Pani Vauquerová musela prepustiť Christopha... Na druhý deň už pani Vauquerová prišla k rozumu. Eugène jej sľúbil, že ho určite nahradí Bianchon. Taktiež úradník z múzea, ktorý sa tu občas stravoval, prejavil želanie tu bývať.
Okolo poludnia dostal Eugène pozvanie od vikomtesy de Beauséant na ples pre pána a pani de Nucingen. Bolo ešte pripojených pár riadkov pre Eugèna samotného, v tom zmysle, aby prišli bez pána Nucingena. Hneď nato zašiel za Delphine. ,,Madame je vo svojej izbe," prišla mu povedať Thérèse, keď na ňu čakal, pretože sa kúpala. Keď jej Eugène prečítal pozvanie, bola taká štastná, že sa rozplakala. Spomenula aj svoju sestru, o ktorej sa vraj už pár dní hovorí, že predala diamanty, ktoré patrili matke pána de Restaud, pretože jej milenec pán de Trailles vraj podpísal zmenky vo výške asi stotisíc frankov, takmer všetky boli už splatené a mali ho preto súdne stíhať. Eugène sa do penziónu vrátil o 1:00 v noci. Nasledujúci deň otec Goriot s Rastignacom čakali na povozníka, aby im mohol presťahovať veci. Bolo asi poludnie, keď zahrkotal na ulici koč a vyšla z neho pani de Nucingen. Išla za otcom do izby a vyrozprávala mu, že opäť má problémy so svojím manželom, pretože od nej chce, aby súhlasila s tým, že on bude disponovať všetkým jej majetkom: ,,Alebo je všetko stratené a vy nebudete mať ani grajciar, budete na mizine, pretože by som si nemohol vybrať inú osobu za spoluvinníčku okrem vás, alebo mi dovolíte úspešne skončiť moje podujatia." To všetko kvôli tomu, že pán Derville videl, že Nucingen má tisíc vytáčok, že nelegálne podniká a pohrozil mu procesom.
Otec Goriot s tým však zásadne nesúhlasil. Tento rozhovor si vypočul aj Eugène, ktorý bol vo svojej izbe, ale Goriot ani Delphine to netušili. Vtom prišla do penziónu Anastasia. Hneď ako sa sestry zbadali, začali do seba zapárať, avšak ako Anastasia začala hovoriť, opať sa udobrili. Išlo o to, že jej priateľ Maxime de Trailles sa zadĺžil a tak de Restaud predala spomenuté diamanty. Keď sa o tom pán de Restaud dozvedel, povedal jej, že všetko jej odpustí, ak podpíše predaj svojich majetkov. Vtom Goriot skríkol, aby nič nepodpísala a rozhovoril sa, ako svoje dcéry miluje, ale že prídu za ním, iba keď niečo potrebujú. Anastasia pokračovala. Za predaj diamantov však nedostala stotisíc, ale iba 88000 a teda jej ešte 12000 chýba. Otec Goriot jej vysvetlil, že dvanásťtisíc frankov už minul pre Delphinin byt a teda tie peniaze už nemá. Sestry sa opäť rozhádali, otec Goriot ich však už nejako udobril. Celý rozrušený vravel: ,, Ona ma prosí, ona ma potrebuje, a ja, bedár, ja nič nemám. Tak ty si vykonal doživotný dôchodok, starý lotor, hoci si mal dcéry! Ty ich teda neľúbiš? Zdochni, zdochni ako pes, veď aj si pes! Áno, som menej ako pes, pes by sa tak nezachoval! Ó, moja hlava... vrie to v nej!" Eugène celý vystrašený držal v ruke zmenku, ktorú kedysi napísal Vautrinovi, chcel ju síce najprv roztrhnúť, ale teraz k nej pripísal jednu nulu, aby to Goriotovi vyhovovalo a teda so sumou 12000 frankov ju zaniesol Anastasii.
