Delphine ho opustila o 2:00 v noci. Zaspal a zobudil sa až okolo poludnia. S pani de Nucingen sa naobedovali a okolo štvrtej si mladý právnik spomenul na otca Goriota a tak ho šiel pozrieť, avšak bez Delphine. Keď ta prišiel dozvedel sa, že otca Goriota porazilo. Ešte sa zastavil u pani Vauquerovej, ktorá mu povedala, že potrebuje peniaze, pretože zaplatené mali do 15. februára, ale v ten deň bolo už 18. februára. ,,Ručím za všetko," odpovedal jej Eugène. Rastignac potom šiel za Goriotom a keď mu Bianchon oznámil, že len zázrak by mu pomohol, ostali sami. Goriot mu povedal, že ráno šiel predať všetko cenné, aby mohol kúpiť Anastasii šaty na ples. Grófka tu totižto bola ešte raz a povedala Goriotovi, že potrebuje peniaze na diamatové šaty. A tak keď Goriot bol ráno v meste, presilil sa a takto to dopadlo. Celú noc potom striedavo Bianchon s Eugènom opatrovali otca Goriota. Ráno si sluha prišiel po tých 1000 frankov, ktoré Anastasia potrebovala. Delphine poslala list Eugènovi, v ktorom mu pripomínala, že dnes o druhej popoludní začína ples. Eugène jej odpísal, že nevie, či príde, pretože jej otec zomiera. Lekár prišiel o pol deviatej, predpovedal striedavé zlepšovanie a zhoršovanie. Eugène potom zašiel za pani de Nucingen, aby jej oznámil, že vhľadom na rodinné povinnsoti by mala vylúčiť akúkoľvek zábavu. Avšak našiel ju už učesanú, obutú, oblečenú v plesových šatách.
Nepustila ho však k slovu a donútila ho prezliecť sa. Eugène sa nejako utešoval a nahováral si, že Goriot nie je až taký chorý ako sa zdá a tak to potom aj tlmočil Delphine. Taktiež jej porozprával o Anastasii, ako prišla požiadať o ďalšie peniaze na šaty. Na plese ich vikomtesa s radosťou privítala. Keď sa Eugène s ňou ocitol sám, požiadala ho, aby šiel za markízom d'Ajudom a dal mu list od vikomtesy, v ktorom ju žiada, aby jej vrátil všetky listy, ktoré mu napísala. A tak sa aj stalo a keď Eugène podal svojej plačúcej sesternici skrinku, v ktorej tieto listy boli, hodila ich do ohňa. Neštastná barónka mu ešte darovala jednu vzácnu skrinku, kam si odkladala rukavičky, vždy keď išla niekam na ples. Keď sa vrátili k tancujúcej spoločnosti, Eugène zbadal obe sestry. Grófka de Restaud bola so svojimi diamantami nádherná, avšak mala ich na sebe posledný raz. ,,Za diamantami oboch sestier videl biednu posteľ, na ktorej ležal otec Goriot." Okolo štvrtej hodiny ráno začal dav rednúť. Pani de Beauséant vošla do salóna, kde sedeli Rastignac a jej najlepšia priateľka vojvodkyňa de Langeais. Prišla sa rozlúčiť, pretože odchádzala do Normandie.
Egène odišiel okolo piatej; uvidel svoju sesternicu poslednýkrát ako odchádza v koči. ,,Eugène sa vrátil peši do domu Vauquerovej za vlhkého a studeného počasia. Jeho výchova sa už skončila." Bianchon mu oznámil, že Goriota už nezachránia a tak ho Rastignac poslal domov. Na druhý deň o druhej popoludní Bianchon Rastignaca zobudil, pretože on musel odísť. Eugène sa šiel za Goriotom pozrieť. ,,Goriot zdvihol k Eugènovi kalné oči, veľmi pozorne sa na neho zahľadel, no už ho nepoznal. Študent sa nevydržal naňho dívať, slzy mu zaliali oči." Keď sa s ním ocitol sám, premýšlal o tom, že všetky dobré duše, ako vikomtesa de Beauséant, či otec Goriot, musia odísť, nemôžu tu dlhšie ostať. ,,V spomienkach sa mu vybavovali obrazy zo slávnosti, na ktorej sa zúčastnil, a ostro kontrastovali s tým, čo videl na tejto smrteľnej posteli." Otec Goriot už nemal vôbec nič. Stále sa však pýtal na svoje dcéry, či Anastasia mala pekné šaty, či jej pristali, či sa Delphine zabávala, či tancovali. Potom ešte rozprával o tom, aké by to bolo nešťastie zomrieť, pretože ak zomrie, už ich nikdy neuvidí. Spomínal na časy, keď boli ešte mladé dievčatá, ako si ich brával na kolená a pod. Rozhodol sa, že keď vyzdravie, pôjde vyrábať zrnkový škrob do Odesy a zarobí milióny. Potom upadol do driemot. Vtom sa vrátil sluha, ktorý mal zohnať Delphine a Anastasiu a povedať im, že otec je na smrteľnej posteli, aby okamžite prišli, ale napokon ani jedna nemohla, pretože Delphine spala a chyžná ju nechcela zobudiť pred dvanástou, pretože sa vrátila neskoro z plesu, a Anastasia si zase ,,vymieňala názory so svojím mužom a nemôže teda odísť, pretože ide o život alebo smrť jej detí."
Goriot to počul a zosmutnej. Trochu sa nahneval na svoje dcéry, ale iba trochu a nato sa začal obviňovať, že je to všetko jeho vina, pretože ich rozmaznával, dával im všetko, čo chceli, a to už od ich najmladších čias. Keď sa vydali, spočiatku bolo všetko v poriadku, milovali sa, dobre vychádzal so zaťmi. Ale potom všetko prestalo a bol vyhodený, vyhostený z ich životov. ,,Venoval som sa im celý život, a ony mi dnes nevenujú ani hodinu." Potom sa ho zmocnil hnev a uvedomil si, že ony ho veľmi radi zraňujú, že si na to privykli. Chcel byť so svojimi dcérami: ,,Násilím! Násilím! Vyžiadajte si stráž, vojsko, všetko, všetko! Povedzte vláde, kráľovskému prokurátorovi, nech mi ich privedú, chcem to!" Potom vošiel Bianchon a povedal, že Christophe mu zoženie koč, aby mohol ísť po dcéry. Goriot upadol do bezvedomia.
