Milo Urban

• predstaviteľ sociálno-psychologického realizmu, dejová línia je v jeho dielach druhoradá, prvoradý je prienik do psychiky postáv
• redaktor a šéfredaktor časopisov Slovák, Slovenský národ a Gardista
• mal protivojnové názory (Gardista) a vyjadril svoj súhlas s tými, čo nechceli ísť na vojnu (Slovenský národ), bol súdený, obhajoval ho Clementis a do väzenia nešiel
• 1945 – emigroval do Rakúska, za čo dostal pokarhanie od štátu
• debutoval poviedkou : Ej, ten tanec
• poviedka Za vyšným mlynom sa stala predlohou pre Suchoňovu operu Krútňava


• román Živý bič (1927):
• expresionistický román – postavy konajú pudovo, živelne
• zobrazuje dopad 1. svetovej vojny na dedinu Ráztoky
• hlavné postavy – Adam Hlavaj a jeho žena Eva, notár Okolický, stará Ilčíčka

Prvá časť – Stratené ruky:

• Adam Hlavaj je na vojne
• z vojny sa vráti jej prvý živý dôkaz – krstný syn starej Ilčíčky Ondrej Koreň, ktorý prichádza bez ruky s jazvou na tvári a bez jazyka
• Eva (mladá, krásna, pracovitá) sa začne báť o Adama, chce ho z vojny vyreklamovať a tak ide za chlipným notárom Okolickým, ktorý ju však ako protislužbu za sľubovaný Adamov návrat z vojny znásilní

Druhá časť – Adam Hlavaj:

• Eva spácha samovraždu (spadne do rieky) kvôli dieťaťu s Okolickým
• Adam dezertuje, prichádza domov a zistí, že Eva je mŕtva
• Adam sa najprv hnevá na Evu za neveru, ale keď zistí, že je za tým Okolický, rozhodne sa ho na poľovačke zabiť, ale keď Okolický dostane infarkt, nechá ho tak
• Ilčíčka – najviac sa s dejom mení, začína búriť ľudí proti pánom
• Adam vedie dedinčanov, dajú Okolického so závažím do potoka, keď sa vrátia, zistia, že Okolický sa utopil, lebo niekto odstránil prekážku, o ktorú bol opretý
• dedinčania ďalej bojujú proti žandárom a nakoniec ich aj vyženú
• dezercia, červienka (choroba, na ktorú zomrelo veľa detí – napr. aj Evin druhý syn), rabovačky, vraždy, samovraždy a alkoholizmus sú vplyvy vojny, ktoré nepriaznivo vplývajú na dedičanov



SOCIALISTICKÝ REALIZMUS

• jeden z prúdov, ktoré k nám prenikli po roku 1918
• predstaviteľmi sú mladí autori (študenti-socialisti), ktorí začínajú tvoriť v dvadsiatych rokoch
(Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ) a svoju tvorbu uverejňujú v ľavicovo orientovaných novinách a časopisoch (Proletárska nedeľa, Pravda chudoby, DAV)


Peter Jilemnický

• jeho diela majú nerovnakú umeleckú hodnotu (niektoré nesú totiž znaky marxizmu, sú stranícky orientované, postavy sú rozdelené do tried a celkovo sú dosť čiernobiele)
• prvotina Devadesátdevět bílých koní (1921) – romanticko-tragický osud učiteľa Bartoša (nevyliečiteľná choroba a nevyplnená láska)
• román Víťazný pád (1929):
• odohráva sa na chudobných Kysuciach v čase krízy (1929)
• je to „román o kysuckej chudobe a o kysuckej kráse“
• príroda je tu zobrazovaná dvojako:

1) lyrické opisy – príroda je očarujúca, krásna
2) príroda ako nepriateľ človeka – berie Maťovi Horoňovi rozostavaný dom i úrodu

• hlavná postava – Maťo Horoň – ide na vojnu, z vojny sa vracia zmenený, poháda sa s otcom kvôli svojej vyvolenej Magde (podľa otca je príliš chudobná)
• Maťo si zoberie Magdu, odchádza s ňou preč, ona ho však zradí a Maťo ju za to zabije (1. pád)
• Maťo vychádza z väzenia, otec medzitým zomrel, Maťo chce začať nový život na otcovskej pôde
• rozostavia si dom, začne pracovať na poli, príde však povodeň a všetko mu zoberie (2. pád)
• Maťo sa aj tak nevzdá, rozhodne sa podrobiť si neúrodnú pôdu a začať odznova (3. pád, víťazný pád, pád nahor)