Katolícka moderna, slovenská medzivojnová literatúra, sociálno - psychologický realizmus, socialistický realizmus

Katolícka moderna

-literárna tvorba má korene v náboženskej, duchovnej poézii – Proglas, spevníky, legendy o svätých, Gavlovičova „Škola kresťanská“
-Kollár, Hollý, Bernolák – náboženské reflexie
-Almanach Tovarišstvo (katolícky autori)
-Almanach K výšinám (evanjelický autori)
-časopis Vatra – združenie katolíckych autorov (Ružomberok)
-neskôr časopis Kultúra – modernejší spisovatelia – katolícka moderna
-tématika diel katolíckej moderny: o zmysle života, podstata bytia, častokrát aj vojnové a politické udalosti, uplatňuje sa tu aj odkaz Veľkej Moravy, prvky symbolizmu, grécka mytológia, Biblia....
-Predstavitelia: Dilong, Haranta, Hlbina, Silan, Strmeň, Šprinc, Oliva, Veigl, Zvonický


Rudolf Dilong

-narodil sa na Orave v rodine chudobného roľníka
-vyštudoval teológiu a stal sa františkánskym mníchom (Trnava, BA)
-zostavil Antológiu mladej slovenskej poézie
-prvé zb. Budúci ľudia a Dýchajte, lazy
-vplyv surrealizmu a poetizmu sa objavil v zb. Helena nosí ľaliu a Mladý svadobník
-autobiografické dielo Zakliata mladosť a román Človek s láskou
-v roku 1945 emigroval cez Rakúsko, Bavorsko, Taliansko a Argentínu do USA


Pavol Gašparovič Hlbina

-teoretik skupiny katolíckej moderny
-autor Manifestu katolíckej poézie
-ako kňaz pôsobil v Prahe


Janko Silan

-vl. menom Ján Ďurka
-vo všetkom vidí Boha – v človeku, vo veciach, v prírode...
-ako kňaz pôsobil vo Važci
-prvé zb. Kuvici a Rebrík do neba – zaoberá sa v nich zmyslom ľudskej existencie
-v zb. Piesne z Javoriny, Piesne zo Ždiaru sa dotýka všeľudských problémov
-výber z jeho tvorby Piesne z Važca


Pavel Ušák – Oliva

-jemný lyrik
-vyštudoval teológiu v BA a Spišskej Kapitule
-ochorel na tuberkulózu a liečil sa vo Vysokých tatrách, kde aj zomrel
-vydal jedinú zbierku OBLAKY s motívmi smrti, Bohorodičky, vlasti a úlohy poézie
-predtucha smrti vyplývala z jeho choroby
-v roku 1942 Šprinc vydal zborník „Tak umieral Paľo Oliva“, v kt. sú jeho nepublikované básne i spomienky jeho priateľov


Svetloslav Veigl

-študoval na bohosloveckej a filozofickej fakulte, kde získal doktorát z filozofie
-bol stredoškolským učiteľom, neskôr kňazom
-zb. Cestami vetrov a Výstup na horu Tábor sú ešte náboženského zamerania
-zb. Kvety v troskách, Láska a smrť, Volanie diaľky sa skôr zaoberajú vlasťou, materinským jazykom a medziľudskými vzťahmi
-zb. Mesto na návrší obsahuje úplne nové témy : rozvoj civilizácie, technika ale aj násilie medzi ľudmi



Medzivojnová literatúra

-medzivojnové prozaické diela sa dotýkali najmä vojnových zážitkov, spomienok na mladosť, politickej, spoločenskej a kultúrnej problematiky
-DAV – Jilemnický, Novomeský, Poničan, Sirácky, Okáli....
-rozvíjanie realistickej tradície príslušníkmi tretej vlny slovenského lit. realizmu (napr. Ladislav Nádaši - Jégé)
Ladislav Nádaši Jégé

-študoval medicínu v Prahe
-spolu s Kukučínom a Tajovským sa zúčastňoval na činnosti spolku Detvan
-v predvojnovom období (do r. 1918):
-krátka próza, poviedky – humorne ladené, črty, obrázky z malomestského prostredia: prózy Žart, Omyl, Kúra
-novela Výhody spoločenského života
-v povojnovom období (po r. 1918) píše historické práce, rozsiahle diela
-témy: a) návrat do bližšej, vzdialenej minulosti, b) problematika súčasnosti, c) návrat k vojne - novela Wieniawského legenda (1922):
-historický román Adam Šangala- autor v románe používa tmavé farby a pochmúrne tóny, zobrazuje neľudskosť, surovosť a násilie

- 17. storočie, stredovek, čas tureckých vpádov
- Adam je obyčajný dedinský chlapec, ktorý sa zaplietol do sporu medzi zemanom a poddaným a potom musel utekať, aby ho nenašli
- putuje z Oravy cez Žilinu do Trnavy
- tam nájde Adam životné šťastie – Betku. Dozvie sa, že kňaz Konôpka (dobrý človek, veľa ráz mu podal pomocnú ruku) je vo väzení a oslobodí ho
- Betka sa pred priateľkou preriekne, Adamov život končí pod mečom kata

-autor síce tvrdí, že odmieta naturalizmus, ale sám je ním veľmi ovplyvnený – opisuje napríklad do detailov mŕtveho Adamovho otca, ktorého popravili za pytliactvo a mŕtveho vyvesili na výstrahu

-historický román Svätopluk (1928): • stvárnil svoje predstavy o povesťami opradenom vladárovi Veľkej Moravy
• opúšťa romantickú predstavu, konfrontuje svoj názor s inými zdrojmi
• Svätopluk je vytvorený podľa jeho predstavy, že v každom človeku sa splieta dobro so zlom



Sociálno – psychologický realizmus

-rozvíjajú sa prostriedky, postupy i žánre kritického realizmu
-v dielach vystupujú obyčajní ľudia s väčšími hodnotami, než bohatí
-dedinské prostredie
-predstavitelia: Hronský, Urban


Jozef Cíger – Hronský

-učiteľ
-počas prvej sv. vojny vojak na talianskom fronte
-v roku 1945 emigroval do Rakúska, Talianska, Argentíny a USA
-fungoval v spolku zahraničná Matica slovenská
-spolu s Dilongom vydával noviny Slovenská republika
-poviedky s dedinského prostredia, v 20-tych rokoch humorné v 30-tych rokoch už nie
-Podpolianske rozprávky (1932) – motív zbojníkov, zbojníctva
-Tomčíkovci (1933) – autobiografia, spomína na svoje prvé mládenecké roky
- romány (30-te roky a neskôr) - Proroctvo doktora Stankovského (1930) – mestské prostredie
- Chlieb (1931) – dedinské prostredie
- Jozef Mak (1933)

DEJ:

Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa vdove po Jánovi Makovi. Má nevlastného brata Jána, ktorý sa o neho stará, lebo matka veľa pracuje, ale dáva mu najavo, že je nevlastný. Zaľúbil sa do Maruše Meľošovie, dcéry svojej krstnej matky a chce sa s ňou oženiť. Postaví si aj vlastný dom na Janovom pozemku. Príde vojna, Jozef musí odísť na front. Dozvie sa, že Maruša sa vydala za jeho nevlastného brata Jana, no napriek tomu sa vráti do rodnej dediny. Doma zistí, že Maruša s Janom bývajú v jeho novom dome. Ján dokonca predá jeho dom a Jozef si musí ísť zarobiť, aby si mal za čo kúpiť svoju polovicu domu. Napokon sa ožení s Julou Petriskovie, ktorú ale nemá rád. Jula mu porodí zdravého syna. Maruša sa zmení, stane sa z nej lenivá, falošná zvodnica s rapavou tvárou, začne piť. Maruša sa s Jožom stretáva, Jula o tom vie, nič nerobí. Po čase sa Maruša začne Jozefovi hnusiť a on si uvedomí, že predsa len má rád Julu, ale už je neskoro. Jula je chorá, po druhom pôrode zomiera. Maruša sa raz tak veľmi opije, že spadne do kotla s vriacou vodou a zomrie

Jozef sa musel ďalej prebíjať životom sám: „Trp Jozef Mak - Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak.“

-ďalšie diela : - Pisár Gráč, Na Bukvovom dvore, Andreas Búr Majster, Kremnické povesti, Budatínski Frgáčovci, Sokoliar Tomáš
- pre deti: Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Tri múdre kozliatka, Budkáčik a Dubkáčik
Milo Urban

• predstaviteľ sociálno-psychologického realizmu, dejová línia je v jeho dielach druhoradá, prvoradý je prienik do psychiky postáv
• redaktor a šéfredaktor časopisov Slovák, Slovenský národ a Gardista
• mal protivojnové názory (Gardista) a vyjadril svoj súhlas s tými, čo nechceli ísť na vojnu (Slovenský národ), bol súdený, obhajoval ho Clementis a do väzenia nešiel
• 1945 – emigroval do Rakúska, za čo dostal pokarhanie od štátu
• debutoval poviedkou : Ej, ten tanec
• poviedka Za vyšným mlynom sa stala predlohou pre Suchoňovu operu Krútňava


• román Živý bič (1927):
• expresionistický román – postavy konajú pudovo, živelne
• zobrazuje dopad 1. svetovej vojny na dedinu Ráztoky
• hlavné postavy – Adam Hlavaj a jeho žena Eva, notár Okolický, stará Ilčíčka

Prvá časť – Stratené ruky:

• Adam Hlavaj je na vojne
• z vojny sa vráti jej prvý živý dôkaz – krstný syn starej Ilčíčky Ondrej Koreň, ktorý prichádza bez ruky s jazvou na tvári a bez jazyka
• Eva (mladá, krásna, pracovitá) sa začne báť o Adama, chce ho z vojny vyreklamovať a tak ide za chlipným notárom Okolickým, ktorý ju však ako protislužbu za sľubovaný Adamov návrat z vojny znásilní

Druhá časť – Adam Hlavaj:

• Eva spácha samovraždu (spadne do rieky) kvôli dieťaťu s Okolickým
• Adam dezertuje, prichádza domov a zistí, že Eva je mŕtva
• Adam sa najprv hnevá na Evu za neveru, ale keď zistí, že je za tým Okolický, rozhodne sa ho na poľovačke zabiť, ale keď Okolický dostane infarkt, nechá ho tak
• Ilčíčka – najviac sa s dejom mení, začína búriť ľudí proti pánom
• Adam vedie dedinčanov, dajú Okolického so závažím do potoka, keď sa vrátia, zistia, že Okolický sa utopil, lebo niekto odstránil prekážku, o ktorú bol opretý
• dedinčania ďalej bojujú proti žandárom a nakoniec ich aj vyženú
• dezercia, červienka (choroba, na ktorú zomrelo veľa detí – napr. aj Evin druhý syn), rabovačky, vraždy, samovraždy a alkoholizmus sú vplyvy vojny, ktoré nepriaznivo vplývajú na dedičanov



SOCIALISTICKÝ REALIZMUS

• jeden z prúdov, ktoré k nám prenikli po roku 1918
• predstaviteľmi sú mladí autori (študenti-socialisti), ktorí začínajú tvoriť v dvadsiatych rokoch
(Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ) a svoju tvorbu uverejňujú v ľavicovo orientovaných novinách a časopisoch (Proletárska nedeľa, Pravda chudoby, DAV)


Peter Jilemnický

• jeho diela majú nerovnakú umeleckú hodnotu (niektoré nesú totiž znaky marxizmu, sú stranícky orientované, postavy sú rozdelené do tried a celkovo sú dosť čiernobiele)
• prvotina Devadesátdevět bílých koní (1921) – romanticko-tragický osud učiteľa Bartoša (nevyliečiteľná choroba a nevyplnená láska)
• román Víťazný pád (1929):
• odohráva sa na chudobných Kysuciach v čase krízy (1929)
• je to „román o kysuckej chudobe a o kysuckej kráse“
• príroda je tu zobrazovaná dvojako:

1) lyrické opisy – príroda je očarujúca, krásna
2) príroda ako nepriateľ človeka – berie Maťovi Horoňovi rozostavaný dom i úrodu

• hlavná postava – Maťo Horoň – ide na vojnu, z vojny sa vracia zmenený, poháda sa s otcom kvôli svojej vyvolenej Magde (podľa otca je príliš chudobná)
• Maťo si zoberie Magdu, odchádza s ňou preč, ona ho však zradí a Maťo ju za to zabije (1. pád)
• Maťo vychádza z väzenia, otec medzitým zomrel, Maťo chce začať nový život na otcovskej pôde
• rozostavia si dom, začne pracovať na poli, príde však povodeň a všetko mu zoberie (2. pád)
• Maťo sa aj tak nevzdá, rozhodne sa podrobiť si neúrodnú pôdu a začať odznova (3. pád, víťazný pád, pád nahor)