Poviedka Ďaleká a blízka začína mottom: „Hľa, kam človeka privedie literatúra a filozofia.“ Feuchtwanger
Príbeh sa odohráva v 50. rokoch 20. storočia v meste Bratislava. Hlavným hrdinom je 19-ročný chlapec Ivan, ktorý napísal do novín poviedku. Bol to šikovný mladý chalan, ktorý po maturite šiel študovať na filozofickú fakultu. Písal veršíky, poviedky, eseje a dúfal, že na fakulte sa v tom ešte zlepší. Citujem: Vždy bol flegmatický k okoliu, sústredil sa sám na seba a na to, čo a ako napísal. Vždy si myslel, že nemá povinnosť zaujímať sa o vlasť, planéty, a slnečnú sústavu, ale že naopak, oni sa majú zaujímať o neho, lebo je stredobodom vesmíru. Túžil spoznať aké je to byť zamilovaný, chcel okúsiť radosti, ktoré ponúka druhé pohlavie, ale so ženami to nikdy nevedel. Mal zo seba komplexy a veľmi rád si ich pestoval.
Dej sa začína v redakcii mesačníka Mladá literatúra, v ktorej uverejnili jeho poviedku. Do redakcie prišiel list od čitateľky, ktorá si veľmi pochvaľovala túto poviedku. Ivan bol na seba veľmi pyšný a cítil sa výnimočne, že práve na jeho dielo prišla tak dobrá odozva. Neváhal a tejto čitateľke napísal list. Volala sa Anna Hradská a bývala v Piešťanoch. Veľmi dlho zvažoval, čo jej má v liste napísať, no napokon list odoslal. Nervózny čakal kedy dostane odpoveď, až sa dočkal. Takto si začali mladí ľudia písať a prostredníctvom listov a spoznávať.
Anna je šikovné, múdre, mladé dievča, ktoré si ide za svojimi snami. Je aj dosť hrdá. Uvedomuje si svoje silné stránky a využíva ich. Ivan bol vždy nervózny, kým neprišiel ďalší list, pretože sa vždy bál, že si to Anna rozmyslí a už sa mu neozve. Raz sa dokonca týždeň neozvala. Ivan každú pol hodinu chodil dole k schránke a pozeral, či mu náhodou už neprišiel list. Ani po týždni a pol čakania sa nedočkal, tak jej napísal, či si to rozmyslela. Ona mu neskôr napísala, že bola na brigáde a nestihla.
Po ďalších listoch to už Ivan nevydržal, nasadol na vlak a prišiel do Piešťan. Zazvonil u nej na dverách, ale Anna nebola doma. Otvorila to jej mama. Tá ho zaviedla do parku, kde sa Anna hrala s kamarátkami. Keď ju uvidel, bol ňou očarený, pretože bola podľa neho krásna. Šli sa spolu prejsť, no Ivan sa akosi uzavrel do seba a nepovedal ani slovo. Annu to prekvapilo, no zachovala pokoj a držala debatu aspoň ona. Ivan odišiel domov. Cítil a uvedomoval si, že sa do Anny zaľúbil a chce jej to povedať. No nemohol nájsť správne slová. Nevedel sa vyjadriť, nevedel ako, pretože ešte nikdy to nikomu nepovedal.
Aj po nevydarenom stretnutí si písali a on sa opäť zobral a navštívil ju. Bola doma, prekvapilo ju to. Ivan bol odhodlaný vyjsť s citmi najavo. Anna to tušila a pomohla mu pri tom. Snažila sa mu vysvetliť, že mu jeho city neopätuje. Má ho rada ako priateľa a to je všetko. Povedala mu, že listy boli len také dievčenské rozptýlenie. Ivan ostal zarazený a sklamaný. V duchu čakal odmietnutie, ale veľmi ho to zranilo. Odišiel domov a pokračoval i naďalej vo svojom živote. Čo sa v ňom zmenilo bolo, že jeho komplexy už na neho tak nedoliehali. Začal si viac všímať svoje okolie. Ináč sa moc nezmenil. Po čase ho zviedlo viacero žien, o ktorých si myslel, že ich zviedol on. Až raz si našiel dievča, s ktorým sa oženil, mal dve deti a podarilo sa mu vydať knihu poviedok. Autor sa až v závere príbehu zmieňuje, že chlapec Ivan je vlastne on za mlada, a že tento príbeh je o ňom a o jeho prvej láske. Názov poviedky Ďaleká a blízka vystihuje pocit Ivana. Anna bývala síce od neho veľmi ďaleko, ale cez spoločné listy bola v jeho srdci, čím si neuvedomoval vzdialenosť.
Môj názor:
Táto poviedka bola podľa veľmi zaujímavá. Páčila sa mi a veľmi dobre sa čítala. Bola pútavá a tešila som sa na koniec, ako to skončí. Koniec ma však prekvapil, pretože čakala, že sa do seba zamilujú, ako to väčšinou býva. Častokrát som sa zamýšľala nad Ivanovým myslením, pretože mal veľmi zvláštne uvažovanie. Autor písal hlavne Ivanove myšlienky a z nich sa skladal celý dej.