1. Ľudová slovesnosť
Ľudová slovesnosť je tvorba ľudu. Vytvárala sa dávno pred vznikom písanej literatúry a šírila sa ústnym podaním a jej autori sú neznámi. Ľudová slovesnosť je súčasťou ľudovej kultúry. Do ľudovej kultúry patrí hudba, tanec, architektúra. Ľudová slovesnosť bola spojená s rôznymi magickými obradmi (zaklínadlá). Pod vplyvom kresťanstva tento druh zanikal a nahradil ho kalendárny obradový folklór (piesne), dramatické prejavy (koledy) a rodinný folklór (svadobné a pohrebné piesne).
ŽÁNRE:
- ľudová LYRIKA (vyjadruje city) – ľudové piesne - svadobné, obradné, vojenské, pracovné, ľúbostné, zbojnícke
- ľudová EPIKA (má dej) - veršovaná – ľudové balady (Rabovali Turci)
- neveršovaná - rozprávky fantastické (vystupujú v nich fantastické bytosti, ktorým pomáhajú čarovné predmety), zvieracie (zvieratá majú ľudské vlastnosti), realistické (dobro víťazí múdrosťou a šikovnosťou,
hrdinom nepomáhajú čarovné predmety) /Kapsa, potras sa!, Popolvár najväčší na svete,/
- povesti – Beckov hrad
- bájky – Kremnické vrchy
- krátke epické útvary – príslovia, porekadlá, pranostiky (o počasí) - ľudová DRÁMA - „topenie“ Moreny pred 9. storočím – pohanský zvyk
- betlehemské hry v 10. storočí – kresťanský zvyk
Ľudová lyrika – je najrozšírenejším druhom ľudovej slovesnosti. Patria k nej piesne pracovné, obradné, žatevné, ľúbostné, svadobné, protiturecké, zbojnícke, vojenské, regrútske a tiež aj uspávanky a trávnice.
Ľudová epika – sa delí na veršovanú a neveršovanú. K veršovaným epickým žánrom patria historické piesne a balady a k neveršovaným ľudové rozprávky a povesti.
Ľudová dramatika - z nej sa zachovalo najmenej pamiatok, patria k nej napr. ľudové obrady, hry detí a mládeže.
K malým formám ľudovej slovesnosti sa zaraďujú príslovia, porekadlá, hádanky, rečňovanky a pranostiky.
ZBERATELIA:
- Ján Kollár (Národné spievanky)
- Pavol Dobšinský (Slovenské ľudové rozprávky) – bol farárom v Drienčanoch
- P. J. Šafárik
- B. Němcová (rozprávky)
Najstaršie pamiatky ľudovej slovesnosti vznikli ešte v pohanskom, predfeudálnom období pred 9. storočím. Boli to najmä pracovné piesne, obradné piesne, fantastické rozprávky a príslovia.
Od 10. storočia sa postupne zbavuje pohanských prvkov, a to súviselo s prijatím kresťanstva v 9. storočí. V ďalších storočiach vznikali najmä ľúbostné a svadobné piesne, trávnice, rozvíjali sa balady, fantastické rozprávky, príslovia.
V 15. storočí sa do pozornosti dostala historická tematika. Vznikali nové druhy ľudovej slovesnosti ako historická pieseň, balada, povesť. Tu boli najčastejšou témou vpády Turkov, obrana hradov a zámkov. Známymi baladami boli Rabovali Turci až do Bielej hory – rozpráva o richtárke, ktorej zajali Turci dve deti a keď sa vrátia, matka ich nespozná.
V 17. storočí sa rozvíjali lyrické piesne, koledy a najmä balady, ktoré zobrazovali ťažký život ľudu. Obľúbené boli miestne povesti (o Alžbete Bátoryovej). Z prozaických žánrov sa pestovali zvieracie rozprávky, žartovné legendické rozprávky.
