1. Ľudová slovesnosť
Ľudová slovesnosť je tvorba ľudu. Vytvárala sa dávno pred vznikom písanej literatúry a šírila sa ústnym podaním a jej autori sú neznámi. Ľudová slovesnosť je súčasťou ľudovej kultúry. Do ľudovej kultúry patrí hudba, tanec, architektúra. Ľudová slovesnosť bola spojená s rôznymi magickými obradmi (zaklínadlá). Pod vplyvom kresťanstva tento druh zanikal a nahradil ho kalendárny obradový folklór (piesne), dramatické prejavy (koledy) a rodinný folklór (svadobné a pohrebné piesne).
ŽÁNRE:
- ľudová LYRIKA (vyjadruje city) – ľudové piesne - svadobné, obradné, vojenské, pracovné, ľúbostné, zbojnícke
- ľudová EPIKA (má dej) - veršovaná – ľudové balady (Rabovali Turci)
- neveršovaná - rozprávky fantastické (vystupujú v nich fantastické bytosti, ktorým pomáhajú čarovné predmety), zvieracie (zvieratá majú ľudské vlastnosti), realistické (dobro víťazí múdrosťou a šikovnosťou,
hrdinom nepomáhajú čarovné predmety) /Kapsa, potras sa!, Popolvár najväčší na svete,/
- povesti – Beckov hrad
- bájky – Kremnické vrchy
- krátke epické útvary – príslovia, porekadlá, pranostiky (o počasí) - ľudová DRÁMA - „topenie“ Moreny pred 9. storočím – pohanský zvyk
- betlehemské hry v 10. storočí – kresťanský zvyk
Ľudová lyrika – je najrozšírenejším druhom ľudovej slovesnosti. Patria k nej piesne pracovné, obradné, žatevné, ľúbostné, svadobné, protiturecké, zbojnícke, vojenské, regrútske a tiež aj uspávanky a trávnice.
Ľudová epika – sa delí na veršovanú a neveršovanú. K veršovaným epickým žánrom patria historické piesne a balady a k neveršovaným ľudové rozprávky a povesti.
Ľudová dramatika - z nej sa zachovalo najmenej pamiatok, patria k nej napr. ľudové obrady, hry detí a mládeže.
K malým formám ľudovej slovesnosti sa zaraďujú príslovia, porekadlá, hádanky, rečňovanky a pranostiky.
ZBERATELIA:
- Ján Kollár (Národné spievanky)
- Pavol Dobšinský (Slovenské ľudové rozprávky) – bol farárom v Drienčanoch
- P. J. Šafárik
- B. Němcová (rozprávky)
Najstaršie pamiatky ľudovej slovesnosti vznikli ešte v pohanskom, predfeudálnom období pred 9. storočím. Boli to najmä pracovné piesne, obradné piesne, fantastické rozprávky a príslovia.
Od 10. storočia sa postupne zbavuje pohanských prvkov, a to súviselo s prijatím kresťanstva v 9. storočí. V ďalších storočiach vznikali najmä ľúbostné a svadobné piesne, trávnice, rozvíjali sa balady, fantastické rozprávky, príslovia.
V 15. storočí sa do pozornosti dostala historická tematika. Vznikali nové druhy ľudovej slovesnosti ako historická pieseň, balada, povesť. Tu boli najčastejšou témou vpády Turkov, obrana hradov a zámkov. Známymi baladami boli Rabovali Turci až do Bielej hory – rozpráva o richtárke, ktorej zajali Turci dve deti a keď sa vrátia, matka ich nespozná.
V 17. storočí sa rozvíjali lyrické piesne, koledy a najmä balady, ktoré zobrazovali ťažký život ľudu. Obľúbené boli miestne povesti (o Alžbete Bátoryovej). Z prozaických žánrov sa pestovali zvieracie rozprávky, žartovné legendické rozprávky.
Začiatkom 18. storočia vznikali zbojnícke piesne, ktorých najúspešnejšou postavou sa stal Juraj Jánošík, kde sa prejavila protipanská odbojnosť ľudu. Z prozaických žánrov to boli realistické, dobrodružné a novelistické rozprávky z každodenného života, v ktorých boli hrdinami jednoduchí ľudia. Mnohé z týchto rozprávok boli humorné a satiristické, naplno sa rozvili až v ďalšom období. Z ostatných žánrov sa vykryštalizovali ľudová dráma, príslovia z biblie, porekadlá a pranostiky. Myšlienky, nálady a city sa zobrazovali typickými figúrami a trópami. Verš bol 6-, 8-, 12- slabičný, strofa 2-, 4- slabičná. Ľudová slovesnosť využívala rýmovú asonanciu, čo je zvuková zhoda samohlások na konci veršov.
Ľudová slovesnosť už v humanizme a renesancii ovplyvňovala umelú literatúru. Napr.: Martin Bosňák využíval 8- slabičný verš a 3- veršové strofy.
V období baroka využíval ľudovú slovesnosť Hugolín Gavlovič. Vo veršovanej skladbe Valaská škola mravúv stodola sú zveršované anekdoty, príslovia a porekadlá. Opiera sa o štylistické prostriedky ľudového hovorového jazyka.
Najväčší vplyv mala na literatúru romantizmu, kde ovplyvnila najmä poéziu. Vznikali ponášky na ľudové piesne Samo Chalupka – Koník môj vraný, Sen, Zrada, Junák. Ján Botto – Báj na Dunaji, Povesť bez konca a balady. Z romantikov bol prvý Janko kráľ, ktorý písal balady, v ktorých vychádzal z ľudovej slovesnosti ako Bezbožné dievky, Skamenelý. Autor si vyberal z ľudových povestí iba tie motívy, ktoré sú nositeľmi baladického deja. Svedčí o tom balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Spracoval námet túžby mládenca oslobodiť zakliatu pannu, avšak mládenec tragicky zomiera. Tu vložil autor osobnú spoveď romantického samotára, ktorý chce vykonať veľké činy, ale nie je mu to dovolené. Po formálnej stránke autor napodobňoval ľudovú pieseň, v ktorej využil prvky napätia, množstvo zdrobnenín, opisy a gradácie. Dynamickosťou a baladickosťou sa vyznačujú balady Jána Bottu – Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná, v ktorých využil verš ľudovej piesne. V žltej ľalii je hlavným motív sľub vernosti neporušiteľný smrťou. Eva sa po smrti muža opäť vydá a tým poruší sľub. Adam jej ho o polnoci pripomenie a ona od strachu umiera. Na jej hrobe rastie žltá ľalia obklopená tŕním a preto počuť z hrobu zlovestný nárek. V balade prevláda dialóg a záverečný monológ má rýchly spád. V próze čerpal z ľudovej slovesnosti Ján Kalinčiak ale nedodržiaval ju. V povestiach nedodržiaval dobovú schému z ľudových rozprávok, podľa ktorej musí zvíťaziť dobro nad zlom (Púť lásky). Príslovia, porekadlá a hovorovú reč využil v humoristicky ladenej próze Reštavrácia.
Realistický autori menej čerpali z ľudovej slovesnosti okrem P. O. Hviezdoslava, ktorý v Hájnikovej žene využil ľudové piesne
Predstavitelia modernizmu obracali pozornosť na slovesnosť. I. Krasko sa prikláňal k piesňovej melodickosti v jeho prvých veršoch Matka, Tajné moje piesne.
V medzivojnovom čerpal Štefan Krčméry. Vzťah k prírode a národnej minulosti vyjadril v zbierke Piesne a balady. Andrej Plávka vyjadril protirečivé spoločenské pomery v baladických žánrových útvaroch.
Baladický rez má próza naturizmu – D. Chrobák – Drak sa vracia, M. Figuli – Tri gaštanové kone, v ktorých sa vyskytuje rozprávkovo – mýtický princíp.
V súčasnej literatúre čerpá z ľudových rozprávok M. Rúfus a Ľ. Feldek.
2. Zmeny v pravidlách slovenského pravopisu v r. 1991
- odstránenie výnimiek z rytmického krátenia v príčastiach a v príponách -ár, - áreň
- veľké písmená v názvoch ulíc a pomocných jednotiek inštitúcií (na Námestí slobody, Ulica J. Kráľa,...)
- ruší sa posledná výnimka pri písaní predpony s-, z-, (pracovná zmena, viaczmenný)
- za nadpisom úlohy, ani za dátumom sa nepíše bodka
- čiarku môžeme, ale nemusíme písať pred spojkami a, i, aj, ani, ak vyjadrujú iný vzťah ako zlučovací (napr. odporovací)
- písanie príslovia, napr. dobiela alebo do biela = môžu byť oba spôsoby
