Americká svetová literatúra
Nadviazala po 1945 na tradicionalizmus a modernizmus. V 60. rokoch sa moderna mení na post modernu. V 60. a 80. rokoch mnoho odnoží.
a. Minimalisti
b. Predstavitelia metafikcie –otvorené zamýšľanie sa nad postupmi
c. Magickí realisti- Gabriel Garsia Markéz
d. Bítnici – protest proti spoločnosti
Celkovo sa literatúra USA po 45. delí na dve skupiny:
- Národná - Autori nadväzujúci na anglosaskú literatúru
- Menšinová
a. Židovská
b. Černošská
c. Indiánska
d. Amerického juhu
e. Veselá
Americká poézia
1. Popart
2. Opart – od slova optika... optické umenie
Najväčšou skupinou sú v americkej poézií autori, ktorých literárny kritici nazvali „Beat generation“. Zbitá generácia vznikli v San Franciscu. Bol tam najväčšia rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Mladých autorov spájala ich spolupatričnosť, túžba po slobode, vnútorné prežívanie a najmä odpor, vzbura voči spoločnosti a konvenciám. Ovplyvnili ich východné učenia, náboženstvá ako budhizmus... Bítnici organizovali čítačky (v kaviarni čítali svoje výplody).
Predstavitelia:
-Allen Ginsberg
-Lawrence Ferlinghetty
-Jack Kerouac
Manifestom Bítnikov sa stala zbierka Vytie od Allena Ginsberga.
Na ceste - Jack Kerouac napísal prozaický manifest.
Americká prózaJohn Steinbeck
Jeho rodičia boli nemecko-írsky prisťahovalci, on žil v Kalifornii. Štúdium biológie na univerzite nedokončil. Vystriedal množstvo zamestnaní, ale najviac pracoval ako novinár v New Yorku. Nobelova cena za Literatúru 1962.
Charakter tvorby
-Zdrojom inšpirácie príroda a život chudobných ľudí
-Sociálna problematika zobrazovaná veľmi realisticky
-Hrdinovia sú zbedačený farmári, sezónny robotníci, tuláci
-Kritický postoj k ponižovaniu a sociálnej nespravodlivosti
-Hrdinovia boli vitálne typy, individualisti schopný prežiť
-Analýza konfliktu dobra a zla v človeku
Znaky jeho štýlu
-Majster v rozprávaní príbehu
-Vytváranie charakteristík (charakterov) postáv
-Využíva lyrickosť, alegorické zobrazovanie
-Zmysel pre naturalistický detail
-V prózach sa nachádza autorova znalosť prostredia typického koloritu (rôznorodosť) ľudových tradícií, ľudová reč postáv
Tvorba
-Debut 1929 Zlatý kalich – romanticko-dobrodružný román
-Súbor poviedok Nebeské pastviny
-Román Pod kalifornským slnkom (prvý výraznejší úspech)
-Novela Červený koník (zo zbierky Údolie bez konca)
-1937 novela O myšiach a ľuďoch
-Ovocie hnevu (top)
-Na plechárni
-Túlavý autobus (zábavné zážitky cestujúcich v autobuse)
-1952 Na východ od raja (bol sfilmovaný)
O myšiach a ľuďoch
Hlavné postavy Georg a Leny. Dvaja pútnici bezdomovci - hľadajú prácu. Majú spoloćný sen o Králikárni. Leny, postihnutý muž – záľuba v hladkaní jemných vecí. Pri hladkaní nedopatrením zabíja každé zo svojich zvierat, neuvedomuje si, že ich zabíja.
Zabíja ženu svojho šéfa pri tom, ako sa ju snaží hladkať. Georg sa stará sa o Lenyho. Na konci Georg zabije Lenyho, aby nebol Georg za svoj čin (zabitie šéfovej ženy) lynčovaný. Ich sen o lepšej budúcnosti stroskotá.
Ovocie hnevu
Vrcholné dielo Stainbecka. Získal za ňu Pulitzerovu cenu. Hovorí o biede a strastiach sezónnych robotníkov. Príbeh troch generácií jednej rodiny. (zelená učebnica strana 22)Jarone David Salinger
(1919 - ) Narodil sa v New Yorku. Účastník 2. svetovej vojny, po jej skončení sa venoval literatúre. Teraz žije v New Hemsheire. Od 60. rokov už nepublikuje. Venoval sa problémom mládeže. Jeho diela sa zaraďujú do prúdu spasiteľských diel. Písal poviedky, romány a má sklony k mysticizmu.
Prehľad tvorby
-1951 Kto chytá v žite (veľká pozornosť u čitateľov a kritiky)
-1953 Deväť poviedok
-1961 Frammy a Zooey (novela)
-1963 Zdvihnite vysoko povalový trám tesári!
Kto chytá v žite
Jedno z najvýznamnejších diel. Reaguje na stratu identity v 2. svetovej vojne. Je tu prítomná dezilúzia a konzum Americkej spoločnosti. Hlavný hrdina 16 ročný chlapec Holden, ktorý sa programovo búri proti konzumu, morálnemu pokrytectvu a duchovnej prázdnote dospelých. Typ hrdinu, ktorý bojuje proti veterným mlynom. Román má črty spoločné s Bítnikmi, putuje z jednej školy na druhú. Príbeh je prerozprávaný hlavným hrdinom retrospektívne s odstupom jedného roka v sanatóriu. Holden je po niekoľkýkrát vyhodený zo školy a túla sa po meste a stretáva sa s viacerými známymi. Holden konal pocitovo, nie rozumne, čudák. Dôležitá je symbolika žitného pola. Predstavuje si veľké žitné pole, na ktorom sa hrá veľa malých detí. On stojí pri priepasti vedľa poľa a stráži deti, aby deti do tej priepasti nespadli. Symbol strachu z dospievania. Priepasť je rozdiel medzi svetom detským a dospeláckym (amorálnym a podobne žvásty). Pole je aj symbolom Ameriky v minulosti, kým Ameriku nezničili továrne a honba za peniazmi. Ďalším motívom sú labute. Holden, ako hlavná postava sa nakoniec zmieruje s dospievaním. Prekonáva strach a kapituluje pred svetom a spoločnosťou pomocou čierneho humoru. Román je umeleckým svedectvom o citovom rozpoložení a vnútornom tápaní mladej generácie v povojnových rokoch. Holden predstaviteľ tejto mládeže. Román je zaujímavý hlavne použitím jazykových prostriedkov. Reč postavy je hovorová, používa vulgarizmy a slang.
Ostatné diela
Zobrazuje portréty detí a dospievajúcich, ktorí sú veľmi senzitívni a dospievajúci. Majú zvláštne nadanie a záľuby.
John Updike
(1932 – ) Pochádza z Pensylvánie, z rodiny stredoškolského profesora. Jeden rok študoval aj na Oxforde. Pracoval ako novinár a redaktor. Venuje sa literárnej tvorbe
Charakter tvorby
Vo svojich dielach sa venuje hlavne zložitým ľudským vzťahom a zložitým otázkam života. Vie sa vnoriť do psychiky Američana strednej vrstvy. Venuje sa problematike manželského a rodinného života.
Tvorba
-1950 Králik bež
-Návrat králika
-Králik je bohatý
-Králik na odpočinku
-1963 Kentaura (najvýznamnejšie dielo)
-Bosorky z Eastwicku
Králik bež
Ústredná postava je človek s prezývkou Králik. Je v mestskom prostredí. Je to bezzásadový rebel 60. rokov, ktorý sa snaží zbaviť zodpovednosti, uteká pred ňou. Preto ten názov. V mladosti bol idolom všetkých spolužiakov a spolužiačok a neskôr sa stal iba priemerným človekom, ktorý sa nevie vyrovnať s rodinnými problémami. Odchádza od ženy a dieťaťa ,nakoniec sa vracia a potom ju znova opúšťa. Stavia sa chrbtom k zodpovednosti. Podľa neho je byť dospelý to, čo byť mŕtvy.
Kentaura
Je to jeho najúspešnejší román. Hlavný hrdina Colbel je učiteľ. Pocity smrti, strádania. Príbeh je rámcovaný mytologickým príbehom o kentaurovi. (Zmaturuj z Literatúry 141)Norman Mailer
(1923 - ) Básnik prozaik a dramatik, štúdium na Harvardovej univerzite. Bojoval v 2. svetovej vojne.
Tvorba
-Nahý a mŕtvy (naturalistický román), skladá sa zo štyroch častí: Vlna, Hlina a tvar, Rastlina a prízrak, Brázda
Sú tu početné retrospektívy postáv. Dej sa odohráva pred koncom 2. svetovej vojny na ostrove Anopopei. Základom sú boje medzi Američanmi a Japoncami. V centre je oddiel seržanta Crofta, ktorý buduje základný tábor. Preskúmavajú ostrov, ale prieskum je zbytočný, lebo Japonci odišli pre vyčerpanosť japonských vojsk.
William Styron
(1925 - ) Americký prozaik, esejista, ktorý ako vysokoškolák narukoval k námorníctvu. Zachytáva protirečenia postáv. Tragédia je základný rozmer jeho tvorby.
Tvorba
-Sophiina voľba
Joseph Heller
(1923 – 1999) Narodil sa v Brookline. Účastník 2. sv. vojny. Pôsobil ako pedagóg na univerzite. Je autorom bescelerov.
-(Najslávnejší román) Hlava 22
-Niečo sa stalo
-Boh vie
-Nebolo mi do smiechu (problémy po vážnej chorobe)
-Záverečná (pokračovanie Hlavy 22)
Hlava 22
Najpôsobivejšie dielo s vojnovou tematikou. Protivojnová satira. Dej sa odohráva v Stredomorí, Pijavica taliansky ostrov. Pred koncom 2. sv. vojny na tomto ostrove je Americká letecká základňa. Hlavnou postavou je kapitán Yossarian. Očami tohto vojaka zobrazuje autor zážitky a pocity z vojny. Kapitán Yossarian je postava, ktorá sa búri proti pravidlám, často absurdným pravidlám, proti byrokracii atď. Ocitá sa v bludisku vojenskej mašinérie, z ktorého sa nevie vymaniť. Tieto pravidlá symbolizuje Hlava 22. Predpisy symbolizuje plukovník Cathcart. Svet autora je prevrátený na ruby. Všetko normálne sa považuje za nenormálne a naopak. Yosarian pripomína Haškovho Švejka. Postavy nie sú vojnový hrdinovia, ale prostý bezbranní ľudia, ktorí pre vlastnú armádu nič neznamenajú. Bojujú, aby si zachovali vlastný život. Zobrazuje aj časy voľna. V románe sa prelínajú časové roviny. Časté opakovanie motívov symbolizuje labyrint. Autor využíva: satiru, absurditu, iróniu, nonsens, nezmysel, hyperbolu. Hlavná myšlienka: nezmyselnosť, absurdita vojny. Súvisí s existencializmom, lebo hlavné postavy strácajú ilúzie.
Niečo sa stalo
Hlavný hrdina (americká stredná vrstva), ktorý je v zlom psychickom stave pre zlé medziľudské vzťahy. Heler rúca predstavy o americkom sne. Nie je pre neho všetko mat keše, keď nemá medziľudské vzťahy.
Zisk nad zlato
Politická satira na vládne praktiky. Kritizuje Kisingerovu ideológiu.
Kurt Vonnegut
V románoch spojil fantastickú obraznosť s grotesknosťou iróniou a satirou.
Tvorba
-Mechanický klavír
-Bitúnok číslo 5
-Galapágy
