- 80.roky 19. až 20. roky 20.storočia
Svetová moderna predstavuje smer, ktorý vznikol ako reakcia na realizmus. Tvorcovia umenia si uvedomujú, že už nemožno zobrazovať realistické problémy súčasnosti, preto hľadajú nové cesty => prechod k subjektívnemu chápaniu sveta autorskými očami. Smery sa vzájomne ovplyvňujú a do popredia sa kladie jedinečnosť autorského subjektu. V popredí diela je osobnosť, ktorá až precitlivelo vníma a reaguje na prítomnosť, lebo sa dostala do rozporu so skutočnosťou/realitou. V popredí stojí okamžitý zážitok, autori odmietajú zaužívané formy tzv. klišé a snažia sa o tzv. čisté umenie. Moderna vnáša do literatúry človeka samotára, dôležité sú pocity, predstavy a stavy.
Vo Francúzsku vzniká literárna škola tzv. Parnasizmus – ich podstata vychádza z hesla: dokonalá krása a umenie. Vydali 3 zborníky poézie pod názvom Súčasný Parnas. Zaujíma ich iba forma básne, inšpiráciu hľadajú v minulosti a za ideál krásy si berú antiku. Odmietali spätosť básne s realitou, lebo umenie má byť samo o sebe cieľom. Patril sem Charles Baudlair a zo slovenských básnikoch sa o parnasizmus zaujímal najmä Hviezdoslav.
Impresionizmus- ďalší zo smerov svetovej moderny, pokúša sa o zachytenie okamžitého dojmu. Vyznačuje sa bezprostrednosťou, spontánnosťou, citovosťou a sugestívnosťou. Typická je eufónia (ľubozvučnosť) poézie.
Spolu s parnasizmom vzniká vo Francúzsku nový smer symbolizmus ako obraz nevôle mladých umelcov vo vzťahu k spoločnosti v dobe kapitalizmu. Symbol- nepriame pomenovanie, slúži na vyjadrenie abstraktného pojmu. Symbolizmus sa vyznačuje obraznosťou- využíva abstraktné osobné a citové slová, hudobnosťou, prenášaním významov. Presný verš sa uvoľňuje a vzniká voľný verš. Symbolizmus je iracionálny, mnohovýznamový, skeptický (nedôvera okolitému svetu) a individualistický.
Autori si vyberali samotu, únik do ilúzie, pesimizmus. Nazývali sa aj ako prekliati básnici – prvý použil tento pojem Paul Verlain, ktorý napísal zbierku Prekliati básnici – v modernej hmotárskej spoločnosti vidia nepriateľov, považujú seba za asociál, cítia rozkolísanosť spoločnosti a chcú svojimi dielami urýchliť jej pád, búria sa proti nej s cieľom zmeniť život.
Dekadencia /úpadok/ - označovali sa tak tí básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii. Za vzor im bol Baudlair. Vyznačuje sa pocitmi nudy, zúfalstva, otupenosti a odporu k spoločnosti. Vyjadrovali sa aj k tabuizovaným témam ako drogy, alkohol, smrť, sex...
Predstavitelia symbolizmu:
Charles Baudelaire (1821-1867)
- prežil dramatickú mladosť, odmietol životnú dráhu diplomata a rozhodol sa pre umenie. Pokusy o prózu (Malý čarodej, Fanfrdolo) neboli úspešné.
- Kvety zla- básnická zbierka, kvety zla = oxymorom(spojenie slov s protichodnými význammi). Jej vydanie bolo sprevádzané škandálom a ocenený bol až po smrti. Nebál sa hovoriť o zakázaných veciach- alkohol, drogy, erotika. Vo svojich básniach spájal dovtedy nespojiteľné témy- svätosť a zločin, sen a skutočnosť, krásno a škaredo... Zbierky má 6 častí: Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbury, Smrť. Najčastejšie námety sú láska a smrť, pominuteľnosť a nestálosť, posmrtný život.
- Malé básne v próze- básnická zbierka. Najvýznamnejšou básňou je Cudzinec- prežíva pocity osamelosti, nechce milovať, miluje len oblaky nad sebou, ktoré predstavujú voľnosť.
Jean Arthur Rimbaud (1854-1891)
- viedol búrlivý život, významnú úlohu zohráva detstvo, mladosť, vzťahy, povaha, prostredie. Zobrazuje svet od realistických motívov po symbolické vízie.
- v jeho tvorbe nájdeme senzualizmus- filozofický smer, ktorý uznáva pocity za zdroj poznania. Vyznačuje sa konfliktným a zložitým vnímaním sveta a seba samého. Poézia je plná vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke. Je očarený prírodou.
Zbierky: Iluminácie I, II; Pobyt v pekle.
- vzťah rebelanta k spoločnost vidíme v básňach:
U muziky- subjektívna lyrika, Verše sú plné otvorenej zmyslovosti – uvedomuje si záujem dievčat, neskrýva svoju radosť, svojou otvorenosťou provokuje meštianstvo. Jeho slovník je opisný, plný protikladov medzi provokatívnou hrubosťou – silné, zhoršujúce výrazy a na druhej strane zmysly, senzualizmus, jemnosť. Pri hudbe- vyjadruje znechutenie mravmi malomesta. Sociálne motívy vkladá do básne Vystrašené deti. Obdiv nad prírodou a potulky po nej- Moje tuláctvo. Román predstavuje mladícke predstavy o svete. Milostné predstavy vložil do básne V zelenej krčmičke- opäť lyrický hrdina sám autor - unavený, zaprášený tulák si prichádza do kčmičky oddýchnuť, je veľmi rozotpašný, vníma jedlo, servírku – fantázia, zmyslovosť, zobrazuje životný pocit v danom mometne – moment chvíľky, vidí prsnatú bohyňu, ktorá po ňom blýska očami, tuší, že sa jej páči, vie, že je skúsená, neodmietne ho, nebojí sa bozku, ale na druhej strane má nevinné, čisté oblečenie, no osoba už nie je nevinná. Pracuje pomocou fantázie, ale údené na tanieri, pena na pive – to všetko vníma zmyslami. S témou ironicky korešponduje sonet – veď v podstate hovoríme o téme lásky – ale o pominuteľnej, momentálnej.
Paríž sa zaľudňuje- angažovaná báseň, ide o obraz Paríža, do ktorého sa vracajú po páde komúny bývalé cisárske sily s cisárom.
Paul Verlaine (1844-1896)
- jeden zo zakladateľov symbolizmu. Spomienky na toto obdobie predstavuje kniha Prekliaty básnici- útek od skutočnosti do sna. Prozaické diela: Moja nemocnica, Moje väzenie, Vyznania. 1. básnická zbierka- Saturnské básne- uplatnil poetické postupy parnasizmu i vplyv Boudlaira- Objavujú sa tu melodické piene- básne vyvolávajúce zvukovú predstavu- jemné zvukové i vizuílne vyjadrenie silného citového a zmyslového zážitku z krajiny. Zbierka Múdrosť dokazuje jeho dramatický a rušný život.
- v slovenčine vyšli výbery pod názvom Božská láska a Prekliati básnici.
Vyhrocujúca sa spoločenská situácia na začiatku 20.stor. zrýchlila aj vývoj národných literatúr. Umelecké smery sa prispôsobujú novej i zrýchšujúcej sa spoločnosti a umeleckej situácií. Začiatkom 20.stor. sa pomenúva jedna z etáp moderného umenia termínom avantgarda (z fr. L´avant-garde čo znamená predvoj). Užšie sa táto etapa označuje aj pojmom umelecká moderna.
Avantgarda má dva hlavné prúdy:
1. viedol k abstrakcií- kubizmus, futurizmus, abstrakcionizmus. Je tu spoločné úsilie nahradiť realitu abstrakciou, konštrukciou nového sveta, umením intelektuálnej syntézy.
2. prúd predstavujú expresionizmus, dadaizmus, surrealizmus. Uvoľňuje v človeku spontánnosť, odmieta rozum, objavuje sen, podvedomie, prírodu a prirodzenosť.
Prevláda široká škála ideovo estetických programov, odmietavý postoj k meštiackej spoločnosti a jej hodnotám. Avantgardu charakterizuje kolektivizmus a programotvorné úsile(kolektívy zostavujú manifesty).
Avantgardné smery vznikali postupne v rôznych častiach Európy- Expresionizmus- 1905, Nemecko; futurizmus- 1909, Taliansko; konštruktivizmus- 1913, Rusko; dadaizmus- 1916, Švajčiarsko; poetizmus- 1923, Čechy; surrealizmus- 1924, Francúzsko.
Kubizmus – od slova cübe /kjube/ = kocka, prejavil sa najmä vo výtvarnom umení – predstaviteľ Pablo Piccaso, zobrazuje svet pomocou geometrických tvarov. Vychádza z neho futurizmus – oslavuje až preceňuje techniku a civilizáciu, presadzuje kult sily a činu. Zakladateľom bol Marinetti (Talian)– napísal Manifest futurizmu – od slova futurum = budúci. Odmietal v ňom normy a konvencie, presadzoval kult sily a činu, obdivoval techniku a mesto. Chcel tvoriť umenie, ktoré by zobrazilo ruch a tempo priemyselného sveta. Oslovil hlavne mladých ľudí. Oslobodil sovo z ustálených väzieb, zrušil interponkciu.
Spojením kubizmu a futurizmu vznikol kubifuturizmus, kde oslobodené verše sa stali svetom pre seba. V ruskej literatúre predstaviteľom kubifuturizmu je Vladimír Majkovský – písal najmä poémy: Oblak v nohaviciach, Vojna a mier. Využíva svojskú grafiku verša, novotvary, hovorovú reč, netradičné metafory. Chcel pravdivo vyjadriť cítenie človeka modernej doby. Ďalším predstaviteľom bol Sergej Jesenin – pochádzal z roľníckeho prostredia- „básnik dediny“, vyjadruje sprvu smútok sa uplynutým časom i životom, neskôr písal bohémske verše, vrcholí smútok za detstvom a zmätok z revolučnej doby- Spoveď chuligána, Krčmová Moskva, Čierny človek. Dúha- čerpá zo skúseností a poznania prírody, voľného života mimo mesta. Citovo zobrazuje náročne udržiavanú jednotu medzi prírodou, predmetmi a človekom. Revolúciu zobrazil v poéme Balada o 26.
V Nemecku vzniká expresionizmus, expresia = dojmy, nálady, citovosť, - zdôrazňuje sa osobný, prežitý, skutočný zážitok, vo výtvarnom umení tzv. fovizmus /fóvizmus/ – hýrenie farbami; v Rusku sa objavuje konštruktivizmus – kladie dôraz na racionálny a logický charakter prvkov i štruktúry umeleckého diela.
Ďalej sa spomína dadaizmus – návrat k detskej fantázii, objavom, predstavám. Zakladateľom je Tristan Tzara, slúžil ako výsmech nezmyselnosti kapitalistického sveta.
Surrealizmus vo Francúzsku – odmieta rozum, objavuje sen, podvedomie, prírodu a prirodzenosť. Zo zámoria do Európy prenikol imanigizmus- prirodzený výraz a vedecký jazyk.
Guillaune Appollinaire (1880-1918)
-vedúca osobnosť avantgardy, znovuobjaviteľ moderného lyrizmu
- zaujímal sa o spol. zvyky nevšedných národov i spoločenstiev(Rómovia, komedianti...)
- o zložitom dospievaní napísal autobiografickú prózu Zavraždený básnik, kontakty s kubistami- Maliari kubisti
Zbierka: Alkoholy- znamenala prevrat v modernej poézií. báseň: Most Mirabeau- lyrickým hrdinom je sám autor, ide o jeho momentálny životný pocit, je smutný, lebo je sám, pravdepodobne sklamaný v láske, na staré zištné lásky myslí na moste „Príď noc, odbi nám.“ – v noci sa pozerá do plunúcej Seiny a možno ho láka. Voda i čas plynú a tak plynú staré a nové lásky. Pozerajúc na most si asociatívne vyabví spojenie človeka s človekom, zblíženie a zbavenie sa samoty a tak vidíme, že báseň je plná i konkrétnyc hstatických obrazov, ale i pohybu – vody, myšlienok, citov – tu vidíme, že autor vyšiel zo symbolizmu, ale vyvíja sa ďalej ku kubifuturizmu.
– báseň: Pásmo - je to lyrický cestopis, v ktorom básnik voľne spája zážitky z rôznych miest, autor do básne vložil svoj životný pocit, farebnosť verša, emócie, predstavy a lyrické nálady. Využitie farieb a farebnosti má významové poslanie, vzbudzuje emócie, predstavy, lyrické nálady. Báseň je vyjadrením všednosti obyčajného dňa, má svoju fantázijnosť a čaro. Má znaky kubizmu i futurizmu. Pásmo obrazov, reťazec rozličných dojmov, videní, postrehov, miest, pocitov a citových nálad, spomienok celého života, ktoré prežil na viacerých miestach v istom čase. Zrušil tradičnú slohu, použil voľný verš, ide o modernú báseň bez interpunkcie – používa fantáziu, myšlienky voľne plynú, čas plynie, priestor sa mení.
-Zbierka: Kaligramy - básne píše v rôznych tvaroch, obrazoch: fajka, váza s kvetmi, kravata, hodinky, napr. báseň: Dymy – vznikla pri pohľade na dym zo svojej fajky, rozvíja pásmo myšlienok, začína dymom vojny, dym a vôňu fajky, vone prchavé a príjemné ako parfémy a asociatívne si vybaví prchavosť žien, lásky, ľudského citu. Týmto básňam hovoríme ideogramy – obrazové básne.
- román Sediaca žena, satirický náčrt- Tiréziove prsníky
K českým symbolistom patria:
Peter Bezruč – zbierka: Slezské písne- básnická kniha, základný motív vytvára silný osobný zážitok a nenaplnený hlboký cit. Má 3 tématické okruhy – intímny, sociálny a národný. Intímny- zobrazuje pocity životnej osamelosti, citovej zrady a smútku po rodinnom kozube(Jen jedenkrát), sociálny motív- sociálny odpor získava výraz sústresenia sa na zdroj nepriazne, sociálne motívy sú burácajúce, hoci majú tragický podtón( Michalikovce, Leonidas, Ján) . národný motív – ostáva osobitý, básne buduje na vlastenectve. Prenikajú sem epické vplyvy- záujem o baladu- Bernard Žár – motivickým jadrom je urážka, ktorú utrpel od ponemčeného strýka- ponemčil si meno na Žór, lebo sa za svoj český národ hanbí, keď má hostí, matku vyháňa z domu, lebo hovorí nárečím, tvrdí, že po česky sa hovorí len so slúžkami; baladická báseň – Marička Magdonova – zomiera jej otec, matka, ostáva 5 sirôt, Marička najstaršia – je im zima, Marička kradne drevo, prichytí ju Žid a udá. Žandár ju odvádza do Frídku – pomocou symbolov autor prirovnáva cestu k svadobnej ceste, Marička končí svoj život samovraždou, pochovaná je v kúte cintorína bez križa, bez kvetov medzi samovrahmi – autor tu zobrazuje sociálne rozdiely
-druhá básnická kniha- Stužkonosky modrá- motívy sklamania, smútku, zatrpknutosti zo skutočnosti
V Čechách vzniká i poetizmus, ktorého vedúcou postavou je Vítezeslav Nezval. Ku znakom poetizmu patrí: jednoduchosť výrazov, imaginácia, premiestňovanie, zdôrazňuje aktívny vzťah k životu, jeho zachytenie pomocou citových a fantázijných schopností, za droj inšpirácie považujú fantáziu, sen a poznávanie vzdialených krajín.
