3.3 Potom čo ho biskup zachránil od ďalšieho väzenia uprednostňuje cit a začína konať dobro

„Deti ho mali rady aj preto, lebo vedel robiť zo slamy a škrupiny kokosového orecha pôvabné vecičky. Keď videl, že dvere nejakého kostola sú obtiahnuté čiernym súknom, vošiel, vyhľadával pohreby, ako druhí vyhľadávajú krsty. Opustenosť a nešťastie iných ho priťahovali, lebo bol veľmi láskavý, zamiešal sa medzi pozostalých, medzi smútiace príbuzenstvo, medzi kňazov vyspevujúcich okolo rakvy. Zdalo sa, že svojim myšlienkam rád dával za podklad tie smútočné žalmy, plné predstáv o druhom svete. Pohľad upretý na nebo, s akýmsi zanietením pre všetky záhady nekonečna počúval tie smutné hlasy, ktoré spievajú na kraji temnej priepasti smrti. Veľa dobrých skutkov konal potajme, ako sa potajme koná zlo. Ukradomky vnikal večerami do domov, náhlivo vybehúval hore schodmi. A keď sa nejaký bedár vrátil do svojej kutice, našiel si dvere otvorené a na okraji zlatý peniaz.“


3.4 Je spravodlivý a dúfa, že morálnym obrodením odstráni zlo a nespravodlivosť:

Keď chytili zlodeja za krádež jabĺk zo záhrady obvinili ho ako Jeana Valjeana, prišiel na súdne pojednávanie a vyhlásil, aby zatkli jeho, lebo on je ten človek, ktorého hľadajú.

„Ďakujem Vám, pán štátny zástupca, ale ja nie som šialený. Skoro by ste sa dopustili veľkého omylu, prepusťte toho človeka. Konám svoju povinnosť, ten úbohý odsúdený som ja. Len ja vidím jasno do tejto veci a hovorím pravdu. Na to, čo v túto chvíľu robím, díva sa Boh tam hore a to mi stačí. Môžete ma zlapať, lebo ma tu máte. Skrýval som sa pod nepravým menom, zbohatol som, stal som sa starostom a chcel som sa vrátiť medzi statočných ľudí. Zdá sa, že sa to nedá.“


3.5 Romantický hrdina na konci deja umiera

Jean Valean na konci deja umiera za svoj sen, ktorým bolo vysnívané šťastie pre svoju chránenkyňu Cosette. Dokazuje to aj tento úryvok“
„ Cosette upreto pozrela na Jeana Valjeana a doložila. To sa na mňa hneváte, že som šťastná?" Jean Valjean zbledol. Chvíľu neodpovedal a potom zašeptal. Jej šťastie, to bol cieľ môjho života. Teraz mi boh môže naznačiť odchod. Cosette ty si šťastná, môj čas sa naplnil.“


4. Záver

Dielo Victora Huga – bedári je dosť rozsiahle a je publikované v piatich samostatných oddieloch, v ktorých je zachytená vždy určitá časť života Jeana Valjeana a ďalších vedľajších postáv, ako bola Fantine, ktorá porodila nemanželské dieťa, o ktoré sa potom staral Jean. Cosette – milujúca a oddaná dcéra o ktorú sa Jean po smrti Fantine staral a bol jej otcom, či Marius, mladý republikán a študent, ktorý si Cosette vezme za manželku.

Do Valjeana vložil Hugo svoju predstavu o spravodlivosti. Dúfal, že morálnym obrodením môže v spoločnosti odstrániť zlo a nespravodlivosť. V určitých obdobiach opisoval sám seba (v bojoch na barikádach). Uvedené poznatky, ktoré som získal spracovaním tejto témy využijem v ďalšom štúdiu literatúry na našej školy.