Romantizmus v diele Viktora Huga Bedári

1. Úvod

Pri prezeraní učebnice literatúry pre prvý ročník stredných škôl ma zaujal umelecký smer – Romantizmus. Preto som sa rozhodol tento smer spracovať v mojom projekte a tým vyvolať aj pozornosť u študentov našej školy.


2. Vysvetlenie pojmov

Romantizmus vznikol koncom 18. storočia a trval do polovice 19. storočia. Bol vymedzený Francúzkou buržoáznou revolúciou v roku 1789 a ďalšími revolúciami, ktoré prebiehali v celej Európe v rokoch 1848 – 1849. Vytváral základy pre novú kapitalistickú spoločnosť, založenú na peniazoch a dravosti. Človek sa v týchto nových podmienkach cíti neisto a osamotený, vzniká rozpor medzi jednotlivcom a spoločnosťou, ktorý je pre neho rozumovo neriešiteľný a do popredia sa dostáva cit.

Literatúra je písaná znakom citu. Sú tu prejavy individualizmu - romantizmus vytvára nového hrdinu, ktorý je v rozpore so spoločnosťou, cíti sa nepochopený a osamelý, je to silná osobnosť ovládaná citmi a vášňami. Bojuje za ideál slobody a hrdinom je zväčša zvláštny typ človeka napr. tulák, zbojník, žobrák, zlodej. S obrazom romantického hrdinu súvisí osobitosť konfliktu, ktorý spočíva v rozpore medzi snom, túžbou, ideálom a skutočnosťou v ktorej sa človek nachádzal. Sen a túžba boli výrazom bezmocnosti a biedy vykorisťovateľského sveta. V osobe hrdinu sa tiež prejavuje tragizmus – na konci deja umiera. Autor sa obyčajne so svojim hrdinom stotožňuje, vkladá do neho autobiografické črty.


3. Victor Hugo – Bedári

Hlavnou postavou romantického románu je osoba Jeana Valjeana. Je to typický romantický hrdina, ktorý bol v ustavičnom rozpore so súčasnou spoločnosťou. Po prepustení z väzenia sa cítil osamelý a nepochopený. Znovu kradol u biskupa, ktorý ho po prepustení uchýlil vo svojom dome. Potom, čo ho biskup zachránil pred opätovným uväznením sa rozhodol zapojiť sa do celospoločenskej činnosti a do boja za spravodlivosť.


3.1 Dostáva sa do konfliktu so spoločnosťou – stáva sa z neho zlodej.

Jean by sa zlodejom nestal, keby deti jeho sestry nehladovali. Bol nezamestnaný a preto nemohol vo veľkom pomáhať sestre, preto sa v jeden deň, keď deti už dlhšie hladovali, rozhodol ku krádeži chleba v miestnej pekárni:

„Raz v nedeľu večer počul pekár, keď si líhal spať prudký úder na zasklený výklad svojho obchodu. Dobehol ešte načas a uvidel zlodeja. Pustil sa za ním, a dolapil ho. Zlodej odhodil chlieb, ale rameno mal ešte krvavé. Bol to Jean Valjean. Postavili ho pred súd, uznali ho vinným a odsúdili na 5 rokov galejí.“


3.2 Po prepustení z galeí sa cíti osamelý a opustený – znovu kradne.

Po prepustení z galeí prechádza Jean rodným mestom. Nikto ho však pre jeho minulosť nechce prichýliť. Vyháňajú ho aj s miestnych hostincov. Prichýlil ho až biskup, ktorého, ale okradne:
„Prvé čo zočil v skrinke bolo striebro, vzal ho a veľkými krokmi prišiel k dverám, vošiel do modlitebne, otvoril okno, schytil palicu a vložil si striebro do kapsy. Zahodil košík, prešiel záhradou, múr preskočil ako tiger a utiekol.“
3.3 Potom čo ho biskup zachránil od ďalšieho väzenia uprednostňuje cit a začína konať dobro

„Deti ho mali rady aj preto, lebo vedel robiť zo slamy a škrupiny kokosového orecha pôvabné vecičky. Keď videl, že dvere nejakého kostola sú obtiahnuté čiernym súknom, vošiel, vyhľadával pohreby, ako druhí vyhľadávajú krsty. Opustenosť a nešťastie iných ho priťahovali, lebo bol veľmi láskavý, zamiešal sa medzi pozostalých, medzi smútiace príbuzenstvo, medzi kňazov vyspevujúcich okolo rakvy. Zdalo sa, že svojim myšlienkam rád dával za podklad tie smútočné žalmy, plné predstáv o druhom svete. Pohľad upretý na nebo, s akýmsi zanietením pre všetky záhady nekonečna počúval tie smutné hlasy, ktoré spievajú na kraji temnej priepasti smrti. Veľa dobrých skutkov konal potajme, ako sa potajme koná zlo. Ukradomky vnikal večerami do domov, náhlivo vybehúval hore schodmi. A keď sa nejaký bedár vrátil do svojej kutice, našiel si dvere otvorené a na okraji zlatý peniaz.“


3.4 Je spravodlivý a dúfa, že morálnym obrodením odstráni zlo a nespravodlivosť:

Keď chytili zlodeja za krádež jabĺk zo záhrady obvinili ho ako Jeana Valjeana, prišiel na súdne pojednávanie a vyhlásil, aby zatkli jeho, lebo on je ten človek, ktorého hľadajú.

„Ďakujem Vám, pán štátny zástupca, ale ja nie som šialený. Skoro by ste sa dopustili veľkého omylu, prepusťte toho človeka. Konám svoju povinnosť, ten úbohý odsúdený som ja. Len ja vidím jasno do tejto veci a hovorím pravdu. Na to, čo v túto chvíľu robím, díva sa Boh tam hore a to mi stačí. Môžete ma zlapať, lebo ma tu máte. Skrýval som sa pod nepravým menom, zbohatol som, stal som sa starostom a chcel som sa vrátiť medzi statočných ľudí. Zdá sa, že sa to nedá.“


3.5 Romantický hrdina na konci deja umiera

Jean Valean na konci deja umiera za svoj sen, ktorým bolo vysnívané šťastie pre svoju chránenkyňu Cosette. Dokazuje to aj tento úryvok“
„ Cosette upreto pozrela na Jeana Valjeana a doložila. To sa na mňa hneváte, že som šťastná?" Jean Valjean zbledol. Chvíľu neodpovedal a potom zašeptal. Jej šťastie, to bol cieľ môjho života. Teraz mi boh môže naznačiť odchod. Cosette ty si šťastná, môj čas sa naplnil.“


4. Záver

Dielo Victora Huga – bedári je dosť rozsiahle a je publikované v piatich samostatných oddieloch, v ktorých je zachytená vždy určitá časť života Jeana Valjeana a ďalších vedľajších postáv, ako bola Fantine, ktorá porodila nemanželské dieťa, o ktoré sa potom staral Jean. Cosette – milujúca a oddaná dcéra o ktorú sa Jean po smrti Fantine staral a bol jej otcom, či Marius, mladý republikán a študent, ktorý si Cosette vezme za manželku.

Do Valjeana vložil Hugo svoju predstavu o spravodlivosti. Dúfal, že morálnym obrodením môže v spoločnosti odstrániť zlo a nespravodlivosť. V určitých obdobiach opisoval sám seba (v bojoch na barikádach). Uvedené poznatky, ktoré som získal spracovaním tejto témy využijem v ďalšom štúdiu literatúry na našej školy.