referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Romantizmus v diele Viktora Huga Bedári
Dátum pridania: 23.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: frankie61
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 154
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 20s
Pomalé čítanie: 8m 0s
 
1. Úvod

Pri prezeraní učebnice literatúry pre prvý ročník stredných škôl ma zaujal umelecký smer – Romantizmus. Preto som sa rozhodol tento smer spracovať v mojom projekte a tým vyvolať aj pozornosť u študentov našej školy.


2. Vysvetlenie pojmov

Romantizmus vznikol koncom 18. storočia a trval do polovice 19. storočia. Bol vymedzený Francúzkou buržoáznou revolúciou v roku 1789 a ďalšími revolúciami, ktoré prebiehali v celej Európe v rokoch 1848 – 1849. Vytváral základy pre novú kapitalistickú spoločnosť, založenú na peniazoch a dravosti. Človek sa v týchto nových podmienkach cíti neisto a osamotený, vzniká rozpor medzi jednotlivcom a spoločnosťou, ktorý je pre neho rozumovo neriešiteľný a do popredia sa dostáva cit.

Literatúra je písaná znakom citu. Sú tu prejavy individualizmu - romantizmus vytvára nového hrdinu, ktorý je v rozpore so spoločnosťou, cíti sa nepochopený a osamelý, je to silná osobnosť ovládaná citmi a vášňami. Bojuje za ideál slobody a hrdinom je zväčša zvláštny typ človeka napr. tulák, zbojník, žobrák, zlodej. S obrazom romantického hrdinu súvisí osobitosť konfliktu, ktorý spočíva v rozpore medzi snom, túžbou, ideálom a skutočnosťou v ktorej sa človek nachádzal. Sen a túžba boli výrazom bezmocnosti a biedy vykorisťovateľského sveta. V osobe hrdinu sa tiež prejavuje tragizmus – na konci deja umiera. Autor sa obyčajne so svojim hrdinom stotožňuje, vkladá do neho autobiografické črty.


3. Victor Hugo – Bedári

Hlavnou postavou romantického románu je osoba Jeana Valjeana. Je to typický romantický hrdina, ktorý bol v ustavičnom rozpore so súčasnou spoločnosťou. Po prepustení z väzenia sa cítil osamelý a nepochopený. Znovu kradol u biskupa, ktorý ho po prepustení uchýlil vo svojom dome. Potom, čo ho biskup zachránil pred opätovným uväznením sa rozhodol zapojiť sa do celospoločenskej činnosti a do boja za spravodlivosť.


3.1 Dostáva sa do konfliktu so spoločnosťou – stáva sa z neho zlodej.

Jean by sa zlodejom nestal, keby deti jeho sestry nehladovali. Bol nezamestnaný a preto nemohol vo veľkom pomáhať sestre, preto sa v jeden deň, keď deti už dlhšie hladovali, rozhodol ku krádeži chleba v miestnej pekárni:

„Raz v nedeľu večer počul pekár, keď si líhal spať prudký úder na zasklený výklad svojho obchodu. Dobehol ešte načas a uvidel zlodeja. Pustil sa za ním, a dolapil ho. Zlodej odhodil chlieb, ale rameno mal ešte krvavé. Bol to Jean Valjean. Postavili ho pred súd, uznali ho vinným a odsúdili na 5 rokov galejí.“


3.2 Po prepustení z galeí sa cíti osamelý a opustený – znovu kradne.

Po prepustení z galeí prechádza Jean rodným mestom. Nikto ho však pre jeho minulosť nechce prichýliť. Vyháňajú ho aj s miestnych hostincov. Prichýlil ho až biskup, ktorého, ale okradne:
„Prvé čo zočil v skrinke bolo striebro, vzal ho a veľkými krokmi prišiel k dverám, vošiel do modlitebne, otvoril okno, schytil palicu a vložil si striebro do kapsy. Zahodil košík, prešiel záhradou, múr preskočil ako tiger a utiekol.“
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.