Metodika práce

1. V knižnici som si vyhľadala potrebnú literatúru.
2. Prečítala som si knihu Noc v Lisabone.
3. Knihu som znova prelistovala a poznačila si niektoré dôležité úryvky.
4. Potrebné informácie som získala z internetu.
5. Dielo som spracovala v počítači.
6. Prácu som vytlačila



Noc v Lisabone

Bližšie nemenovaný emigrant stratil poslednú nádej získať pre seba a svoju ženu vízum a lístok na loď do Ameriky, keď prehral peniaze v kasíne. V prístave ho zastaví muž menom Schwarz (vlastným menom Jozef Baumann), ktorý mu ponúkne dva lodné lístky, keď s ním strávi celú noc. Muž výzvu prijme a tak spolu putujú po libanonských nočných podnikoch až do rána, zatiaľ čo mu Schwarz rozpráva svoje zážitky spred pár rokov.

Dlhšie pred vojnou utiekol z Nemecka, kde zanechal svoju ženu Helenu, pochádzajúcu z prohitlerovskej rodiny. Po piatich rokoch exilu sa v snahe opäť ju vidieť dostal načierno do Nemecka na sfalšovaný pas, ktorý mu dal akýsi Schwarz pred svojou smrťou. Za pomoci svojho starého priateľa – lekára sa s Helenou opäť stretol a spolu s ňou utiekol do Francúzska, kde prežili niekoľko šťastných týždňov. Helenin útek sa však nepáčil jej bratovi Georgovi, prominentnému členovi strany v Nemecku, ktorému sa už v minulosti podarilo zavrieť Schwarza do koncentračného tábora.

Začala sa vojna, a tak Helenu i Schwarza zatvorili Francúzi do rôznych táborov pre emigrantov. Schwarz po viacerých pokusoch nakoniec utiekol a odcestoval za Helenou. Podarilo sa mu ju skontaktovať v jej tábore. Helena z neho každú noc utekala, aby mohla stráviť pár chvíľ s manželom, ktorý sa skrýval v lese. Nakoniec sa Schwarzovi podarilo presvedčiť prefekta ženského tábora, aby vyhlásil Helenu za mŕtvu a prepustil ju.

Manželia utiekli do Marseille, kde sa Schwarz dozvedá, že jeho žena trpí rakovinou, ktorú pred všetkými úspešne tajila. Jedného dňa, keď sa chce dostať do konzulátu, ho zatklo gestapo. Keď sa policajti na veliteľstve dozvedeli, kým v skutočnosti je, okamžite zavolali švagra Georga, ktorý sa tvrdými metódami dovolával adresy jeho sestry. Schwarz mu sľúbil, že ho k nej zavedie, no po ceste ho v aute podrezal skrytou žiletkou, ukradol mu doklady a v jeho aute namieril s Helenou na francúzske hranice. Odtiaľ sa mu bez problémov podarilo prejsť až do Lisabonu, kde po pár dňoch strávených na konzuláte dostali víza do Ameriky. Helena, ktorá sa tam však nikdy nechcela dostať, sa už tejto chvíle nedožila. Deň pred plavbou do Ameriky spáchala samovraždu.

Schwarz vyrozprával svoj príbeh tomuto neznámemu človeku, aby jeho príbeh pretrval, aby sa navždy zachoval obraz jeho mŕtvej ženy v očiach nezainteresovanej osoby, lebo sa obával, že jeho vlastná pamäť z pudu sebazáchovy podľahne za čas milosrdnému zabudnutiu. S príbehom odovzdal krajanovi okrem lodných lístkov aj pas a vízum do Ameriky, ako by mu symbolicky odkazoval svoju osobnosť a osud.


Kompozičný plán

Kompozičný postup:
kronikársky kompozičný postup s prvkami retrospektívy, čo môžeme pozorovať napríklad pri Swarzovom spomínaní
(Schwarz prikývol. „ Máte pravdu. Súkromné zázraky. Sám som jeden zažil. Začal sa v Paríži. Odrazu som zdedil platný pas. ...“ Str.15 )

Fázy sujetovej organizácie:
a) Expozícia (úvod)
-bližšie nemenovaný emigrant pozoruje loď („Uprene som sa díval na loď. Stála prudko osvetlená v Tajo kúsok od pobrežia.“ Str.7 )
-spoznáva Schwarza ( „Volám sa Schwarz,“ povedal. „Nie je to moje pravé meno; je to meno, na ktoré mám vystavený pas.“ Str.12 )

-začína Schwarzove rozprávanie o pobyte vo Francúzsku („Kde ste boli na jeseň 38?“ „V Paríži.“ „Aj ja. ...“Str.14 )
b) Kolízia (zápletka)
-stretnutie Schwarza a Heleny po piatich rokoch (Šiel som za ňou.„Helena,“ povedal som tesne za ňou, keď znova zastala: „Neobracaj sa! Choď von! ...“ Str.46 )