b)vetné figúry

- apoziopéza („Niečo. Prečo. Alebo...“ Str.232 )
- elipsa („Vaše meno, prosím!“ Str.37)
- paradoxon („Bozkávame i nenávidíme sa.“ Str.67 )

c)rečnícke figúry

- apostrofa („Už vás neuvidím.“ Str.236 )
- rečnícka otázka („Ľúbila ma, a či som bol iba palicou, o ktorú sa opierala, keď sa jej zachcelo?“ Str.232 )
(„Zabil som ju a či som ju obšťastnil?“ Str.232 )
- rečnícke zvolanie („Bože môj, Jozef!“ Str.49 )


trópy:
- personifikácia („ ... že mu behá mráz po chrbte a v žilách,... .“ Str.36 ) („...videl som v tme už len výsmešné zadné svetlá odchádzajúceho vlaku.“ Str.19 )
(„...proti sile fantázie, ktorá nám pije krv... .“ Str.19 )

- prirovnanie („Opriadalo jej úzkostné srdce ako jedovatá pavučina.“ Str.213 )
(„ ... vybehol schodmi ako kobylka... .“ Str.222 )
(„...boli mestá čierne ako uhoľné bane... .“ Str.7 )

- epiteton (ultramarínový opar Str.159; čierne siluety Str.155; cudzopasný čas Str.121; zlaté súmraky starého mesta Str.18 )

- eufemizmus („Odišla bez slova.“ Str.232 )

- metafora („...v rieke sa ako vždy zrkadlila obloha.“ Str.33 )

- symbol (loď, Amerika – symboly slobody Str.7)

- metonymia („Reinhart má jedného van Gogha, za ktorého by som dal mesiac svojho života.“ Str.111 )
(„Pustime dnu august!“ Str.131)

- sarkazmus („Pre Georga a jeho súkmeňovcov je to vždy niečo iné, keď robia to isté čo iný ľudia,“ povedala Helena sarkasticky. Str.127 )
(„Na svetonáhľad mu treba pancier ako tučnej žene korzet, lebo inakšie sa rozleje.“ Str.126 )

- Oxymoron („Svalnatý slaboch.“ Str.126 )



Záver

Kniha Noc v Lisabone sa mi veľmi páčila. Vďaka skvelému spisovateľovi som sa dokázala počas čítania preniesť do doby, kedy sa dej odohrával, teda do obdobia počas druhej svetovej vojny. Taktiež som sa vedela vcítiť do jednotlivých postáv. Dielo sa mi čítalo veľmi dobre, pretože E.M.Remarque nepísal veľmi zložito. Po prečítaní knihy som si vedela utvoriť skutočný obraz druhej svetovej vojny. Viem ako sa zaobchádzalo s ľuďmi a emigrantmi utekajúcich z Nemecka, viem aké mali problémy a ako sa cítili.
Som rada, že som mala možnosť prečítať si túto knihu. Na koniec by som chcela uviesť jeden citát, ktorý na mňa z tých mnohých najviac zapôsobil: „V zúfalstve a v nebezpečenstve sa človek naučí veriť v zázraky, inakšie by to neprežil".