národovcovi ako Slovár slovenskí, česko-
latinsko-ňemecko-uherskí (1825-27). Na poslednej redakcii slovníka
a na zostavení Repertoria spolupracovali => Ján E. Bortnický, =>
Andrej Brešťanský, => Jur Palkovič a Alojz Spribila. Počas tvorby
Slovára bol vystavený silnému mad'arizačnému tlaku, v kt. musel bránu
svoje dielo o. i. aj dôvodom, že prostredníctvom tohto slovníka môžu
sa nielen Neslováci naučil po slov., ale aj Slováci po mad'. (v zjednodušenom
chápaní týchto výrokov sa mu v minulosti nepravdivo pripisovali
odnárodňovacie úmysly). Z textov predhovorov k Slováru (rkp. z
1796 a tlačeného z 1825) vyplýva, že cieľavedome bojoval nielen za
slovenčinu, za slov. nár. povedomie, ale aj za povedomie slov. nár. územia. Vedúca osobnosť Slov. učeného tovarišstva (zal. 1789), kt. malo pobočné
stánky na celom Slov. a nadväzovalo na tradíciu učených spoločností a
nadkonfesionálnej spolupráce. Svojím jazykovedným dielom pôsobil ako
hl. činiteľ hnutia, v kt. po prvý raz dostali konkrétnu a odborne sformovanú
podobu dovtedajšie živelné prejavy slov. kmeňovej svojbytnosti.