Próza po roku 1945
1945 - 1948 - tvorba medzivojnového obdobia ( lyrizovaná proza) , častými témami protifašistický odboj SNP , mravné a spoločenské otázky
1948- 1954 - sa prijala ako tvorivá metóda v lit. socialist. realizmus ( hl hrdina robotník , z ktorého sa stal komunista , ktorý budoval svetlé zajtrajšky). Boli tu budovateľské témy , spriemyselňovanie a združstevňovanie vojnou zničeného štátu. Zač. 50 rokov , bolo to obdobie kultu osobnosti
1954 - 1964- spisovatelia sa venujú tvorbe z obdobia 2 sv. vojny , nie na základe vlastných zážitkov , ale skôr píšu o vojne tak ako počuli .
1970 - až súčasnosť - literatúra sa rozdelila na 3 prúdy :
1.) exilový - Ladislav Mňačko , Jaroslava Blažková , Jana Gavalová
2.) samizdatový a diriclenský - Martin Šimecka , Hana Ponická , Dominik Tatarka , Pavol Hrúz
3.) oficiálny - podporovali socializmus
František Hečko
Starší predstviteľ. Prežil ťažké detstvo. Jeho otec bol vynohradníkom a on vyštudoval vinárenskú strednú školu. Pôsobil všade no skončil na družstve. Skúsenosti zo zamestnania preniesol do tvorby.
Červené víno
Jazyk: autor tu využíva vinohradnícku terminológiu, ľudový jazyk, dialektizmy, expresívne slová a lyrický prvok = príroda.
Obraz premien: poukazuje na konflikt medzi Urbanom aj jeho rodičmi (Urbanovi nezáležalo na tom, o koľko majetku príde. Rozhodol sa žiť samostatne, bez závislosti od rodičovského majetku, prial si viac lásku).
Autor tu opisuje vinohradnícku dedinu Vlčindol na západnom Slovensku. Autor tu opisuje obdobie od 19. Storočia do 30-tych rokov 20. storočia. Je to generačný román. Zobrazuje osudy 3 generácii Habdžovcov.
Život starých H. Ich základným cieľom v živote je nadobúdanie majetku, k tomu vedú aj svoje deti. Chcú dať deťom čo najviac a tým chcú rozhodovať aj o osude detí. Nedovolia, aby sa deti sobášili s kým chcú. Táto vlastnosť rodičov prinúti deti aby odišli od rodiny. Rodina sa tým pádom rozpadá.
URBAN – nastáva konflikt s rodičmi kvôli tomu, že sa chce oženiť s KRISTÍNOU. Ona je však chcudobná. Rodičia sú proti tomu. U sa vzopiera a K si napokon zoberie. Rodičia sú nútení privoliť. Žijú spolu, no K dávajú pocítiť, že nie je výtaným hosťom v ich rodine. Nie je im rovnocenná.
K a U si kúpia dom hneď vedľa v dedine a prenájmu si kus vinohradu, kde chcú aj pracovať. Tým, že U odíde, protestuje. On sám chce rozhodovať o osude a živote svojich detí. K si zobral nie kôli peniazom, ale kôli láske. Otec mu odmietol pomôcť. Majú veľké dlhy. Do ich života zasiahla 1. svetová vojna.
O domácnosť sa stará K a pomáha jej syn MAREK – o jeho vinohrady. Cez postavu M autor vyjadruje svoje vlastné skúsenosti. M sa neskôr stáva vzdelanejším ako jeho otec. Čím viac trvá vojna, tým väčší je hlad. K je nútená ponížiť sa a prosiť od starých H jedlo. Oni ju však vyženú. Prababička nesie jedlo jej deťom, ale zamrzne. K zomierajú 2 deti na záškrt, jedno zomiera pri pôrode.
