POJEM, VZNIK A VÝVIN LITERATÚRY PRE DETI. POJEM DETSKÉHO ASPEKTU. VEKOVÉ OBDOBIA A ŽÁNROVÁ SKLADBA LITERATÚRY PRE DETI.


Pod pojmom literatúra pre deti a mládež rozumieme tú oblasť literárnej tvorby, ktorá zodpovedá príjemcom spravidla do 14-15 rokov. Ako špecifická oblasť liter. zameraná na recepciu detí a mládeže vznikala zo spoločenských a umeleckých potrieb v procese demokratizačných premien spoločnosti najmä v 18./19.st. Vo vývinovom kontexte celonárodnej liter. sa literatúra pre mládež oneskorovala. Preberala z nej už zastarané témy, umelecké postupy a prostriedky. K ich prekonávaniu dochádzalo postupne demokratizáciou vzťahov spoločnosti k mládeži, dospelých k deťom, prenikaním ľudovej slovesnosti a neintencionálnej tvorby do literatúry pre mládež.

Periodizácia lit. pre deti a mládež:

1) utilitárno-didaktické, 1778 – zač. 30.rokov 20.st.
1778 – Samuel Tešedík – prvá univerz. kniha učebnica „Čítaní“
40. roky 19.st – prvé beletristické knižky, dovtedy súčasť šlabikára
Štúrovci – dôraz na rozvoj školstva, August Horislav Škultéty, Jonatan Dobroslav Čipka – 1846-47 Zornička – 2-zväzkový zábavník, Škult. – 2-zv. zborník poézie pre deti „Rečňovanka“
- št. texty majú výchovný charakter, kresťanské mravné univerzum
- výchovný obsah, rozšírenie o motív vlastenecký, národný
- po. 19.st – dieťa nie je malý človek, rešpekt. jeho daností.

2) z liter. didaktickej liter. umelecká – Ľ.Podjavorinská, Ján Bodenek, J.C.Hronský, Ľ.Ondrejov, M.Hranko, Jozef Horák, M.Rázus, M.Rázusová-Martáková, F.Kráľ – vytvorili obdobie klasickej umeleckej literatúry, trvá do konca 50.rokov 20.st.
- zač. 60.rokov – moderná umelecká detská liter., ktorá trvá dodnes
- dieťa nechápe len ako objekt, ale ako spolupartnera, jeho očami reflektuje jeho svet
- základným tvorivým princípom je detský aspekt – modelovanie sveta detí dospelým autorom z pozície dieťaťa, písaná v 1 osobe zo strany dieťaťa
- Ľ.Feldek, M.Válek, Jaroslava Blašková, K.Jarunková, M.Ďuríčková, V.Šikula
- 70.roky – T.Janovic, Peter Glocko, D.Dušek
- 80.roky – D.Hevier, J.Uličiansky, Ján Milčák, Dana Podhradská

Definícia podstaty detskej literatúry – podsystém národ. liter., je integrálnou súčasťou nár. lit., spája sa s ňou to, čo je pre celok náro. lit. typické (literárnosť, umeleckosť). Osobitou v tomto vzťahu ju robia psychomentálne špecifiká detského príjemcu.
Liter. pre deti sa skladá:
1) ľudová slovesnosť
2) neintencionálna lit. – nebola pôvodne napísaná pre deti (Maroško, Zbojnícka mladosť)
3) intencionálne lit. – programovo zameraná pre deti

V pojeme detského aspektu sú obsiahnuté dva základné komponenty – komponent dospelého a detského (sveta a veku).
V procese tvorby oba pôsobia vo vzťahu dialektickej jednoty a protirečivosti. V detskom je perspektíva dospelosti. Ak v modelovaní textu prevládne jeden alebo druhý komponent, text sa vyznačuje jednostrannosťou. Oproti takejto jednostrannosti sa v tvorbe z detského aspektu uplatňuje miera obojstrannej rovnovážnosti komponentov detského a dospelého, a to v zmysle partnerského dialógu.

Uplatňovanie detského aspektu v lit. tvorbe – detský aspekt sa uplatňuje v predmete, koncepcii a vo výrazovom systéme lit. tvorby pre deti, čiže v zobrazovanom svete a veku dieťaťa vo vzťahu k svetu a veku dospelých a v spôsobe modelovania tohto sveta v lit. diele. Vcelku ide o sústavu prvkov a pravidiel na vyjadrenie umeleckej skutočnosti, čiže o tvorbu lit. kódu, potrebného na prenos estetickej informácie od autora cez lit. text k príjemcovi.

Hlavným činiteľom tvorby je autor. Autor necháva vyniknúť tie prvky, ktoré sú príznačné a aktuálne pre svet a vek detstva, ako je detská vnímavosť, predstavivosť, citovosť, intelekt, zážitkovosť, poznávanie, skúsenosť i spôsob interpretácie. Vžíva sa do sveta dieťaťa, z pozície svojho dospelého veku sa stáva súčasťou tohto sveta.