Fantastickosť je jedným z hlavných znakov ľudových rozprávok, je prejavom bohatej obrazotvornosti ľudu, konkretizáciou ľudského sna o šťastí, víťazstve kladných síl. Nájdeme tu aj drastické motívy – odrezané alebo variace sa údy. Fantastický motív je niekedy spojený s prvkami hrôzostrašnosti, má často naturalistickú podobu. Preto je dôležitý výber rozprávok pre deti. Na druhej strane vyznievajú niektoré démonologické postavy komicky – postavy čertov, hlúpy a neobratný nešťastník. Nájdeme tu taktiež žartovné, veselé a humorné motívy. Najtyp. znak – rozprávková triáda (trojstupňovosť) – 3 bratia, 3 hory, zač. a záv. formula – žil raz, bol raz,......


Realistická rozprávka

Objavuje sa asi od 15. st., obdobie renesancie ako rozprávka s pravdepodobnými, zo života odpozorovanými príbehmi. Hrdinami sú prostí dedinskí ľudia, pisári, sudcovia, vojaci, zbojníci, kupci, úradníci. Hlavná idea má podobu konfrontácie chudoby a bohatstva, predstaviteľ chudoby je vždy synonymom dobra a boháč naopak. Morálnou devízou je potrestanie pýchy, výsmech hlúposti alebo víťazstvo rozumových schopností.

Majú často humoristickú podobu – anekdotické rozprávky. Vyzdvihujú kladné vlastnosti ľudových hrdinov, nejde tu o veľké činy, ale o vtip, múdrosť, ktorou prostý človek víťazí nad pánom a bohatým. Tieto rozprávky nestoja vždy na známom ideovom princípe odmeny za dobro a pokuty za zlý čin. Často víťazia klamári a chytráci, pravda, oklamaní sú vždy hlúpi alebo bohatí. Základnou črtou je teda životný optimizmus, radosť pre radosť, prevaha prirodzenej inteligencie ľudu nad formálnou učenosťou pánov. Realistická rozprávka sa často umiestňuje do konkrétnej reality. V novších variantoch sa odráža reálna sociálna problematika – prostý človek sa dostáva do styku s pánmi.


Zvieracia rozprávka

Je starobylého pôvodu – pôvod siaha do prvotnopospolnej spoločnosti – súviseli s poľovníckym a roľníckym zamestnaním, hlavnými postavami sú zvieratá, ktoré konajú ako ľudia a hovoria ľudskou rečou, ľudské postavy reči zvierat rozumejú. Pripisovanie zmyslových alebo citových vlastností ľudí zvieratám – antropomorfizmus. Proces poľudšťovania v rozprávke je antropomorfizácia.

Zvieratá sú domáce, lesné i exotické, najčastejšie pes, mačka, sliepka, kohút, zajac, kôň, vlk, líška, medveď, jež, vták, hmyz. Zvieratá majú symbolický význam – predstavujú charakter ľudí, líška prefíkanosť, medveď ťarbavosť, zajac bojazlivosť. Dej rozprávok má alegorický charakter, do ktorého sa premieta ustálený mravný poriadok, ale rovnako ako u ľudí vládne tam zápas vyplývajúci z povahových diferenciácií.

V zvieracích rozprávkach dominujú niektoré črty, kladné aj záporné, typické aj pre ľudí. Víťazí pravda a spravodlivosť, častý je motív súdržnosti, priateľstva, solidarity. Odsudzuje sa ľudská nevďačnosť (Starý Bodrík a vlk) voči zvieratám alebo sa pranieruje neposlušnosť detí (Vlk a kozliatka). Často dominuje vtip nad silou, každá hlúposť je potrestaná. Príznačný je jednoduchý dej, v ktorom dominuje dialóg, a v kt. sa často a rytmicky opakujú udalosti a motívy.


Legendická rozprávka

Hlavnými postavami sú Ježiš a Svätý Peter alebo iné religiózne osoby. Legenda je veršovaný alebo prozaický útvar stredovekej náboženskej epiky, rozprávajúci o živote, skutkoch, zázrakoch a mučeníctve cirkevných otcov. Legenda pôvodne znamenala „to, čo má byť čítané“ pri jubileách svätých v kostoloch a kláštoroch z kanonizovaných životopisov. Vznikali svetské legendy – životopisy svätých, napísané spisovateľmi – neschválené cirkvou, z takýchto sa stali ľudové rozprávky. V mnohých legendových rozprávkach nie je podstatou religiozita, ale insitné (naivné) videnie, rozprávanie ľudového tvorcu, kde sa postavy svätcov zobrazujú ako jednoduchý ľudia, ktorí hodnotia skutky pozemšťanov, odmeňujú dobrých, trestajú zlých. Príznačné je časté protikladné vykreslenie Krista a sv. Petra, ktorého ľudový rozprávač obdaril až príliš ľudskými črtami, chybami a slabosťami. Neraz ho stavia ho humorného postavenia. Pecko sprostáčik od Boženy Nemcovej.


Démonologická rozprávka

Má veľa spoločných čŕt s fantastickou rozprávkou. Jej predmetom je rozprávanie o vílach, škriatkoch, zmokoch, upíroch, vodníkoch, svetlonosoch, bosorkách........Vznikli v podmienkach nerozvinutého životného názoru a primitívnych náhľadov na prírodu a pomocou týchto démonických či záhrobných postáv si ľud vysvetľoval úkazy, ktoré rozumom nevedel odôvodniť. Sú charakteristické hrôzostrašnosťou a mimoriadne vystupňovanou dramatickosťou.