Postavy v ľudovej rozprávke

Najvýraznejším typom kladného hrdinu rozprávky je mládenec alebo dievčina z ľudu. Do nich vložil rozprávač všetky pozitívne charakterové črty, hrdina z ľudu vykoná napriek všetkým prekážkam ťažkú úlohu. Hrdinami najmä realistickej rozprávky sú postavy vynikajúce vtipom a prefíkanosťou. Ľudový rozprávač vložil do nich múdrosť ľudu a jeho životný optimizmus. Kladným hrdinom býva nielen predstaviteľ ľudu, ale aj tretí princ. Prví dvaja sú typickými predstaviteľmi panstva, nositeľmi negatívnych vlastností, tretí, najčastejšie vysmievaný vykoná šľachetný čin, za ktorý je odmenený. Bohaté variácie sú aj pri tvorbe negatívnych typov postáv. Rozprávka ukazuje, ako zlé vlastnosti prinášajú človeku zdanlivé výhody, ale napokon ho dovedú k pádu.

Pre tvorbu postáv je charakteristických niekoľko základných znakov:
a)charakteristika hrdinov vyniká bohatou obrazotvornosťou
b)v charakteristike sa prejavuje ľudový humor
c)hyperbolické zveličenie – napr. vrchol krásy je dievčina, ktorej kvitnú ruže na perách, alebo je obrastená ružami. Všetky tieto naoko nezmyselné obrazy ľudovej predstavivosti si možno vysvetliť ako metafory.
d)postavy sú jednoduché, jednorozmerné, nie sú psychologicky komplikované, ich vlastnosti sú vopred ustálené a v priebehu deja sa zriedka vyvíjajú. Na toto poukazujú aj mená hrdinov – najčastejšie rodné mená, alebo pomenovaní iba všeobecne (syn, mládenec...), alebo mená podľa neobyčajných schopností (Miesiželezo), vlastností (Zlatovláska, Janko Hraško).
e)Postavy sú rozvrhnuté podľa zákona protikladov. Negatívne majú svoj pendant v kladných.

Pomocní hrdinovia – postavy, ktoré pomáhajú hrdinovi dosiahnuť cieľ, alebo predstavitelia zla, ktorí prekážajú v splnení tohto cieľa – lesné či vodné víly, siláci, obrovia. Sú obdarené výnimočnými vlastnosťami a fyzicky zveličené.
Pomocníkmi sú aj veci – zrkadielko, čarovná čiapka alebo klobúk, sedemmíľové čižmy. Aj tu platí, že veci slúžia iba dobrým, kým zlých trescú.


Kompozícia

ĽR bola pôvodne rozprávaná, ústny spôsob podania deja je zreteľný už vo vzťahu rozprávača k látke. Nie je nezúčastnený, jednoznačne stojí na strane spravodlivých. Rozprávka má svoju vývinovú líniu, pre ktorú platia tradičné zákony dramatického stupňovania: expozícia, zauzlenie, vyvrcholenie, peripetia, rozuzlenie. Charakteristická pre stavbu rozprávky je jej kontrastnosť. Kontrastne sú koncipované hlavné postavy, ich vlastnosti sa od seba diametrálne líšia, na kontraste sa zakladá dejová osnova rozprávky.


Expozícia

V expozícii nachádzame lokalizáciu deja, uvedenie hlavných postáv na scénu, ich stručnú charakteristiku a základnú motiváciu pre ďalšie činy. Začína sa úvodnou formulou, ktorá je konštantná. Funkcia úvodných formúl je poetizačná. Prenášajú poslucháča do neskutočných zázračných svetov a vytvárajú rozprávkovú reálnosť. Majú rozmanitú podobu od krajne poetickej až po realistickú, ba až satirickú. Rovnaké vlastnosti majú záverečné formuly, ich funkciou je dopovedať dej a vytvoriť harmonickú atmosféru šťastného zakončenia vzrušujúceho príbehu. Inokedy zasa vracajú poslucháčov z rozprávkového sveta do reálnej skutočnosti. Niektoré sú poetické, iné humorné, stručné.

Po expozícii nájdeme uvedenie postáv do akcie, ich charakteristiku, naznačenie základných vzťahov. Lokalizácia je stručná, iba niekedy rozvetvená do opisu. Naznačená je tu základná konfliktná motivácia, pre ktorú sa začína uskutočňovať hrdinovo dramatické putovanie.


Zápletka

Existuje niekoľko modelov zápletiek (protivník spôsobuje škodu, únos, krádež, zmiznutie...), ktoré akcelerujú dej a vytvárajú konfliktnú situáciu. Z týchto modelov zápletiek vyrastajú mnohé ďalšie varianty. V čarovných rozprávkach (ale aj vo zvieracích) má zápletka najčastejšie charakter dobrodružných príhod na ceste za cieľom, hrdinova cesta má niekoľko stupňov.

Jedným z charakteristických znakov dejovej osnovy je gradácia. Napätie predstavuje konflikt dobra a zla. Zápas sa odohráva vo sfére fyzickej, nie psychickej, ide o meranie fyzických síl, ale vyhráva i fyzicky ten, kto je morálne statočný. Dej sa v rozprávke graduje opakovaním, zväčša trojitým (triáda).