Opakovanie má niekoľko funkcií:
b)je charakteristickou obradnou črtou rozprávkovej kompozície
c)je prostriedkom na charakterizáciu postáv
d)stupňuje alebo retarduje dej
e)opakovanie sa stáva obradným prvkom, ktorý dieťa pociťuje ako hru
Zvláštnym výstavbovým prvkom kompozície je zveličenie (hyperbola), vyplýva z povahy hrdinov, vykonávajú zveličené činy.


Vyvrcholenie

Dej rozprávky sa stupňuje až k dramatickému vyvrcholeniu, ktoré má rozličnú podobu. Najčastejšie je to zrážka hrdinu s negatívnymi silami. Dej sa tu sústreďuje do jednej línie, ktorej nositeľom je hrdina, prekonávajúci jednotlivé prekážky na ceste za splnením úlohy.

Po vyvrcholení dramatickej akcie dej prudko smeruje k rozuzleniu. Na ceste k rozuzleniu sa môžu vyskytnúť ešte ďalšie prekážky, ktoré vytvárajú nové napätia, ale dej rozprávky sa napokon končí harmonicky, šťastným záverom.

Charakteristika rozprávania – základom je epické rozprávanie, zachováva sa v ňom postupný sled udalostí. Opisov je málo, majú podobu stručných charakteristík, opis krajiny je redukovaný na minimum. Epiteton zlatý, strieborný je veľmi častým charakterizačným prostriedkom na vytvorenie čarovnej atmosféry. Reč rozprávača je charakteristická úspornosťou, prostotou. V rozprávke je bohato zastúpený dialóg, dynamizuje výstavbu textu.


Jazyk ľudových rozprávok

Ústne podávanie rozprávkových variantov určuje ich základný jazykový charakter, tradovali sa v nárečí. Do spisovnej podoby ich dávali štúrovci alebo neskoršie S.Czambel – jazyková kultúra zberateľov vtlačila pečať charakteru rozprávok. Nárečové prvky spôsobili ich osobitný regionálny ráz, aj v spisovnej podobe si zachovali zvláštnosti prostredia.

Jazykové prostriedky sú presýtené metaforami, prirovnaniami, prívlastkami. Prirovnania – leteli ako vietor, triasla sa ako osika. Prirovnania na jednej strane hyperbolizujú, na druhej zosmiešňujú. Čím je rozprávka realistickejšia, tým viac ustupujú metafory, prirovnania. Pre prirovnania je príznačná zmyslová konkrétnosť, neprirovnáva k abstraktným pojmom, ale k reálnemu svetu.
Metaforické spojenia majú rozmanitú podobu: personifikácia prírodných úkazov (Slniečko veselo kukalo dnu oblokom), poetizujúce prenášanie významov (zlaté vlasy je splývali v dlhých prameňoch z hlavy po ramená), spojenie dvoch pomenovaní (hrôza vojska), personifikované metafory (Zemetras), metafory v podobe oxymora (bohatá bieda, olovený chlieb).

Epiteton – postavený na kontraste, dotvára atmosféru a charakterizuje postavy. Opakovanie – charakteristický prvok vetnej výstavby. Príznačnou črtou je inverzia, ktorá dodáva rozprávaniu osobitý patetický vzruch a romantickú patinu. Rozprávky sa vyznačujú bohatou expresivitou, slovnou i vetnou. Expresivita súvisí s priamou účasťou rozprávača na deji. Často sa do expresivity dostávajú slovesá (dlávila, znivočila, dotľapčila). Elidovanie slovies, využitie citosloviec na umocnenie citových prejavov v reči rozprávača i v reči postáv.