Postupne si Werther získal dôveru obyvateľov dediny „Drobní miestni ľudia ma už poznajú a majú ma radi, najmä deti“ (Goethe, 1984) Chodil po okolí, začal kresliť a čítať. Jeho obľúbené miesto bolo pod dvoma lipami, kde rád čítal Homéra.

Raz keď na vidieku usporiadali zábavu, ponúkol sa jednej tunajšej vidieckej dievčine, že najme koč a bude ju sprevádzať na zábavu a môžu sa zastaviť aj po jej sesternicu a kamarátku Charlotu (Lotta). Pred tým ako dorazili ku Lotte ho dievčiny so smiechom vystríhali, aby sa nezaľúbil do Lotty, lebo už je zadaná.

Hneď ako Werther uvidel Lotte, bezhlavo sa do nej zaľúbi. Ani Lotte nebol Werther ľahostajný, ale dala sľub umierajúcej matke že sa vydá za Alberta. Jej snúbenec Albert bol v tom čase na jednej z jeho mnohých ciest. Keď sa vrátil domov, Werther sa sním spriatelil a dúfal, že si Lotte nevezme. Nakoniec Werther pochopil, že Lotte si zvolila Alberta (kvôli svojmu sľubu matke, ktorý je pre ňu posvätný).

Prvá kniha sa končí Wertherovým útekom z vidieka do mesta.

Na začiatku druhej knihy sa Werther zamestnal na veľvyslanectve. So svojim šéfom veľvyslancom nemal veľmi dobrý vzťah „Len keby nebol taký nevľúdny, všetko by bolo dobré“ (Goethe, 1984). Spoznal grófa, ktorého si veľmi vážil. Začal sa stýkať s rôznymi ľuďmi, hlavne so šľachtou, čo sa nepáčilo veľvyslancovi. Spoznal dievča ktoré sa veľmi podobalo Lotte.

Werther na jednom večierku urazil spôsob života šľachty. Kvôli svojim názorom na šľachtu sa nesmel viac stretávať so svojou priateľkou. Požiadal o prepustenie zo zamestnania a odišiel späť na vidiek.

Keď sa vrátil na vidiek, zistil, že Lotte sa vydala za Alberta. Werther ju ale stále miloval, a preto chodieval k nim často na návštevy. Na Vianoce, na jednej z jeho návštev mu Lotte dala jasne najavo, že miluje Alberta, neopustí ho a nie je vhodné aby k nim chodil tak často na návštevy. Werther nepozná nijaký dôvod na to aby ďalej žil. Poslal po sluhovi odkaz Albertovi, v ktorom ho prosí o zbraň ,,Požičali by ste mi láskavo svoje pištole na cestu, na ktorú sa chystám? Majte sa dobre!“ (Goethe, 1984). Albert poprosí Lotte, aby dala sluhovi zbraň. Dala sluhovi zbraň, aj keď tušila, že sa stane niečo zlé. Werther napísal svoju poslednú vôľu, v ktorej prosí, aby ho pochovali na jeho obľúbenom mieste pod dvoma lipami a s červenou stuhou, ktorá patrí Lotte.
O polnoci sa strelil do hlavy ale nezomrel hneď. Sluha privolal lekára, ale ten mu už nedokázal pomôcť. Werther zomiera o dvanástej napoludnie.

Mladého Werthera pochovali na jeho obľúbenom mieste, pod dvoma lipami v noci okolo jedenástej. Na pohrebe sa nezúčastnil nijaký duchovný ani zástupy ľudí.


3 INTERPRETÁCIA DIEL

Faust sa skladá z dvoch dielov, ktoré sú navzájom dosť odlišné. Prvý diel na čitateľ pôsobí ako tak normálne, zatiaľ čo druhý pôsobí trocha exoticky a mysticky (cesta po Grécku, stretnutie s bájnou Helenou). Goethe do tohto diela zahrnul nie len našu minulosť (staroveké Grécko) ale aj našu budúcnosť (papierové peniaze a umelý človek). Dielo je viac fantastické (cestovanie v čase a priestore) ako romantické. Romanticky tu na nás pôsobili len stretnutie Fausta s Margarétkou a Faustov smútok nad jej stratou.

Hlavnú myšlienku diela vysloví Faust, tesne pred svojou smrťou ,,A tvoja snaha nech je v láske a tvoj život nech je čin“ (Goethe, 1965) . Goethe tak vyjadril svoj názor, že poznanie nie je všetko, oveľa dôležitejšia je láska a práca pre dobro iných. Tento svoj názor nádherne interpretoval cez učenca Fausta, ktorý to pochopil až príliš neskoro.

Utrpenie mladého Werthera na rozdiel od Fausta pôsobí viac romanticky a reálnejšie. Výrazne tu vyznieva kritika spoločnosti, ktorá túži po majetkoch a moci „Ako bažia po hodnostiach, ako bedlia a striehnu len aby sa vzájomne predbehli čo len o krôčik“ (Goethe, 1984).