Johann Wolfgang Goethe

ÚVOD

V literatúre je mnoho autorov, ktorí sa zapísali do povedomia ľudí svojou jedinečnou a neopakovateľnou podobou tvorby. Johann Wolfgang Goethe určite patrí medzi týchto autorov. Jeho diela sa stali známymi na celom svete vďaka hlbokej myšlienke, ktorú obsahujú.

V našej práci som sa rozhodol venovať hlavne jeho dvom dielam, ktoré sú celosvetovo, ale aj nám veľmi známe – Faust a Utrpenie mladého Werthera.

Fausta a Utrpenie mladého Werthera som si vybral hlavne preto, že som ich čítal pred niekoľkými rokmi, pričom sme mali veľké problémy s pochopením hlavných myšlienok. Ďalším dôvodom bolo, že aj keď oba romány pochádzajú od jedného autora, navzájom sú dosť odlišné. Spoločné majú asi len to, že autor prostredníctvom nich vyjadril hlbokú, všeobecne platnú myšlienku.
Hlavným cieľom tejto práce je vystihnúť a vlastnými slovami vyjadriť hlavnú myšlienku týchto dvoch diel a hlavne pochopiť, prečo asi autor napísal tieto diela tak, ako ich napísal. Preto, keď sme písali v tejto práci obsahy, zaradili sme do nich aj úryvky z diel, ktoré podľa nás veľmi presne vystihujú a vysvetľujú autorove myšlienky.

Skôr ako sme začali písať o samotných dielach, rozhodli sme sa charakterizovať dobu a spoločnosť, v ktorej Goethe žil a tvoril. Spoznať dobu a spoločnosť bolo totiž veľmi dôležité, ak sme chceli zistiť pohnútky, ktoré autora doviedli k vytvoreniu týchto úžasných diel.


1 ROMANTIZMUS

Obdobie od konca 18. storočia až do 1. polovice 19. storočia bolo značne ovplyvňované ideovým a umeleckým smerom, ktorý sa nazýva romantizmus.

Romantizmus sa prejavil v literatúre, hudbe, výtvarnom umení, filozofii a mnohých ďalších oblastiach. Autori uprednostňovali úlohu citov a vášni pred úlohou rozumu a preto odmietal akékoľvek prvky z klasicizmu alebo osvietenstva. (Klasicizmus a osvietenstvo vychádzali z renesancie a humanizmu, ktoré kládli dôraz na ľudský rozum a poznanie). V romantizme sa prejavilo aj sklamanie z výsledkov Veľkej francúzskej revolúcie z konca 18. storočia a vývinu ľudskej spoločnosti (spoločnosťou opäť začali hýbať peniaze).


1.1 Spoločenské a kultúrne podmienky vzniku romantizmu

Obdobie romantizmu je ohraničené dvoma revolúciami - Veľkou francúzskou revolúciou (1789) a buržoáznou revolúciou (1848 – 1849). Hlavným mottom spoločnosti sa stalo heslo Veľkej francúzskej revolúcie – bratstvo, rovnosť, sloboda, ktoré sa žiaľ nepodarilo naplniť. Vyskytovali sa snahy odstrániť stavovskú spoločnosť. Nastal rozpad feudalizmu, ktorý bol vystriedaný kapitalizmom.


1.2 Princípy romantizmu

Romantizmus bol výrazne ovplyvnený Veľkou francúzskou revolúciou a sklamaním z jej výsledku (nenaplnenie motta bratstvo, rovnosť, sloboda). Hlavným znakom romantizmu je uprednostňovanie úlohy citov, fantázie, vášni a slobody pred rozumom. V období romantizmu došlo k vystriedaniu filozofie racionalizmu filozofiou idealizmu. Za zakladateľa filozofie idealizmu sa považuje nemecký filozof Hegel, ktorý povedal „Myšlienka, vedomie a duch sú prvotné, bytie a hmotnosť sú druhotné“ (Hegel, 1802)
V literatúre sa objavilo niekoľko nových prvkov, ktoré sú pre romantizmus veľmi príznačné :

a) nový hrdina :
- hrdina je v ustavičnom rozpore so skutočnosťou,
- je senzitívny a impulzívny,
- väčšinou je silný individualista,
- cíti sa nepochopený,
b) autoštylizácia :
- autor sa zvyčajne stotožňuje s hlavným hrdinom,
- do diela autor vkladá aj autobiografické črty,
c) príroda :
- v romantizme netvorila príroda len neživé pozadie ako v klasicizme, ale odzrkadľovala stavy duše autora,
- podoby prírody :
– bohatá na farby,
– temná,
d) východisko :
- vzniknuté situácie autori riešili prostredníctvo útekov do fiktívnych svetov plných lásky a občas aj exotiky,
e) literárne druhy :
- písala sa hlavne lyrika, pretože vďaka nej mohol autor naj lepšie vyjadrovať svoje pocity,
- lyricko-epické útvary – balady,
- epika – hlavne básnické poviedky,
f) ľudová slovesnosť :
- ľudová slovesnosť bola silným inšpiračným zdrojom, kvôli čomu sa romantizmus dostal do sporu s klasicizmom, ktorý ju vylučoval,
g) druhový a žánrový synkrétizmus :
- dochádzalo k narúšaniu hraníc medzi literárnymi druhmi a žánrami,
- napríklad – epika sa lyrizovala opismi psychických stavov,
h) konflikty :
- v dielach sa vyskytuje niekoľko základných konfliktov :
- sen – skutočnosť,
- láska – povinnosť,
- jednotlivec – spoločnosť,
- krása – ohyzdnosť.


1.3 Romantizmus v nemeckej literatúre

Obdobie od polovice 19. storočia bolo v Nemecku značne ovplyvnené myšlienkami hnutia Sturm und Drang, čo v preklade znamená Búrka a Vzdor. Príslušníci tohto hnutia sa búrili proti nadvláde rozumu, pretože chceli uplatňovať v literatúre hlavne to, čo je pre človeka prirodzené – cit, sloboda, láska a vášeň. Predstaviteľov tohto hnutia môžeme rozdeliť do dvoch skupín :

a) preromantický predstavitelia :
- súhlasili s myšlienkami hnutia, ale aj tak čiastočne využívali klasistické, estetické normy,
- predstavitelia – Johann Wolfgang Goethe, Friedrich Schiller,
b) romantický predstavitelia :
- zaraďujeme sem autorov, ktorí sa úplne stotožnili s myšlienkami hnutia Sturn und Drang,
- predstaviteľ – Heinrich Heine,

Hnutie Sturm und Drung zaniklo, keď sa Johann Wolfgang Goethe odsťahoval do Weimaru.
2 JOHANN WOLFGANG GOETHE

Johann Wolfgang Goethe sa narodil 28. augusta 1749 vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku. Pochádzal z dobre situovanej meštianskej rodiny. Na želanie svojho otca vyštudoval právo. Študoval v Lipsku a Štrasburgu, kde sa stretol s filozofom a spisovateľom Johanom Gottfridom Herderom. Goethe spolu s Herderom stáli pri vzniku hnutia Sturm und Drung. V roku 1775 sa presťahoval do Weimaru na pozvanie vojvodu Karola Augusta. Vo Weimare zastával rôzne významné hospodárske a politické funkcie. V rokoch 1786 – 1788 cestoval po Taliansku. Pod vplyvom dojmov z týchto ciest sa odklonil od princípov hnutia Sturm und Drung.

Goethe vytvoril mnoho diel. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí napríklad Prometheus, Utrpenie mladého Werthera, Ifigénia v Tauride, Torquato Tasso a Faust. Johann Wolfgang Goethe zomrel 22. marca 1832 vo Weimare. Pochovaný bol 26. marca 1832 vo weimarskej kniežacej hrobke, vedľa J. Ch. F. Schillera s ktorým úzko spolupracoval od roku 1794.


2.1 Faust

Na motívy historickej povesti o nemeckom astrológovi a veštcovi Johannovi Faustovi (žil asi v rokoch 1480 – 1538), ktorý údajne upísal dušu diablovi výmenou za poznanie, vzniklo mnoho literárnych diel a opier (T. Mann – Doktor Faust, Ch. Marlow – Tragická história doktora Fausta a mnohé iné ). Najznámejšie dielo o učencovi Faustovi pochádza od Jahanna Wolfganga Goethe. Goethe na svojom životnom diele Faust pracoval vyše 60 rokov. Napísal ho v dvoch častiach – Faust I. (1808) a Faust II. (1831). Faust II. bol vydaný až po autorovej smrti v roku 1833.


2.1.1 Kompozícia diela

Venovanie
Autor tu vyjadruje svoje pocity z doby, keď začínal písať toto svoje životné dielo.

Predohra v divadle
Rozhovor medzi riaditeľom, básnikom a komikom, ktorí chcú uviesť hru, ktorá by upútala a na ktorú by sa do divadla prišlo pozrieť veľa ľudí.

Prológ v nebi
Prológ v nebi je rozhovorom Hospodina s diablom. V tomto dialógu Mefistofel (stelesňujúci diabla) tvrdí, že sa mu podarí získať Faustovu dušu výmenou za poznanie. Hospodin zas verí učencovej viere.

Prvý diel
- 25 dejstiev

Druhý diel
- 5 dejstiev


2.1.2 Faust I.

V prvej časti sedí učenec Faust v noci vo svojej veľkej gotickej pracovni a zamýšľa sa nad zmyslom života. Neskôr sa k nemu pridá aj jeho učeň Wagner a spolu diskutujú. Keď Wagner odíde, zjaví sa Faustovi v pracovni diabol Mefistofel, ktorý mu navrhne dokonalé poznanie výmenou za jeho dušu. Keďže učenec Faust túži po vedomostiach veľmi neváha. Súhlasí a podpíše pakt s podmienkou, že musí dosiahnuť úplné uspokojenie v poznaní, inak diabol nebude mať nárok na jeho dušu. Mefistofel sa snaží Fausta zlákať zvodmi sveta aby ho odvrátil od jeho túžby po poznaní. Vráti ho do čias mladosti a uvedie ho do ,,veselej spoločnosti“ opitých spoločníkov. Faustovi sa tam veľmi nepáči.
Mefistofel sa nevzdáva a privedie mu do cesty krásnu Margarétku. Faust sa do nej zamiluje a prežije s ňou krátky románik. Majú spolu dieťa. Margarétka zaviní smrť svojej matky a Faust zabije jej brata v súboji. Margarétka sa zblázni a utopí svoje dieťa, pretože má výčitky, že románikom s Faustom porušila svoje mravné princípy „Ja som svoju matku utratila, ja som svoje dieťa utopila. Nebolo naše – moje a tvoje?“ (Goethe, 1986) . Odsúdia ju na smrť. Faust má takisto výčitky a preto ju chce vyslobodiť z väzenia.

S diablovou pomocou sa dostane večer pred popravou do väzenia a chce odtiaľ odviezť Margarétku s čím ona nesúhlasí „Pre mňa už nič nemá cenu. Načo utekať? Veď na mňa číhajú“ (Goethe, 1986 ) Mefistofel našepkáva Faustovi, aby ju nechal tak, ak nechce pomoc. Aj keď Faust Margarétku veľmi ľúbi, necháva ju tam. Na konci prvej časti je Margarétka spasená, pretože si svoje spáchané hriechy odpykala.


2.1.3 Faust II.

Na začiatku druhej knihy Faust prepadá do zúfalstva z Margarétkinej smrti. Cíti sa byť zodpovedný za to čo sa stalo. Mefistofel ho chce zbaviť týchto výčitiek. Zavedie ho najprv na cisársky dvor, kde sa má zabaviť a rozptýliť. Faust vynájde papierové peniaze, vďaka ktorým zachráni krajinu od katastrofy. Zostrojí spolu so svojim učňom Wagnerom umelého človeka Homunklua. Faust si získa cisárovu dôveru, ale aj tak nie je stále spokojný.

Mefistofel ho zavedie do starovekého Grécka, kde spozná bájnu Helenu. Ožení sa s ňou a majú spolu syna Euforiona. Po ich tragickej smrti sa Faust vráti na cisársky dvor, kde si od cisára vyprosí močaristý kus zeme pri mori. Faust tu chce vybudovať miesto slobody a hojnosti „Tu vo vnútri bude krajina ako raj“ (Goethe, 1986). Pri budovaní tohto miesta pochopí, že konečne našiel zmysel života.

Pred tým ako zomrie, pocíti uspokojenie so svojou prácou a uvedomí si, že poznanie nie je všetko ,,A tvoja snaha nech je v láske a tvoj život nech je čin“(Goethe, 1986). Diabol Mefistofel požaduje naplnenie zmluvy – Faustovu dušu, keďže Faust získal životné poznanie a tým naplnil svoj cieľ. Faust je nakoniec zachránený a jeho duša spasená, pretože svojimi činmi sa snažil pomôcť ľuďom. Mefistofel z toho nie je veľmi nadšený, ale už s tým nedokáže nič spraviť, iba nadávať na anjelov, ktorí ho pripravili o Faustovu dušu „Ti holobradáci si ma podali! S korisťou rovno k nebu uleteli, tí darebáci.....“ (Goethe, 1986)


2.2 Utrpenie mladého Werthera

Johann Wolfgang Goethe vo svojich 25 rokoch vydal svoje prvé veľké dielo – Utrpenie mladého Werhera, ktoré za pomerne krátky čas poznali takmer v celej Európe (najpopulárnejšie dielo 18. storočia). Toto dielo mu zabezpečilo už v mladosti doživotnú slávu. V tomto diele vyjadril svoje vlastné pocity z nešťastnej lásky k Charlotte Buffovej a Maximiliane von la Roche. Do oboch žien sa bezhlavo zaľúbil, ale mal smolu, keďže obe už boli zadané. Opisuje tu duševné stavy a myšlienkové pochody človeka, ktorý miluje ale jeho láska nie je opätovaná.


2.2.1 Kompozícia diela

Tento román s autobiografickými črtami je písaný vo forme listov sa delí do dvoch častí – Utrpenie mladého Werthera a O Wertherovi.

1. Utrpenie mladého Werthera
Prvá časť je písaná vo forme listov (môže pripomínať denník). Túto časť diela delíme do dvoch kníh :
a) Prvá kniha sa odohráva od mája do septembra roku 1771
b) Druhá kniha sa odohráva od októbra 1771 do decembra 1772

2. O Wertherovi (študijný materiál)
Nachádzajú sa tu autorove pohľady na Werthera a dôvody napísania tohto románu.


2.2.2 Obsah diela

Dej sa začína 4. mája 1771, keď Werther píše list svojmu najlepšiemu priateľovi Wilhelmovi. Oznamuje mu, že ušiel z mesta na vidiek pred svojou priateľkou Leonorou, o ktorú nemá záujem. Opisuje mu krásu kraja „Samota v tomto prekrásnom kraji je môjmu srdcu znamenitým balzamom a toto ročné obdobie mladosti mocne zohrieva moje tak často rozochvené srdce“ (Goethe, 1984).
Postupne si Werther získal dôveru obyvateľov dediny „Drobní miestni ľudia ma už poznajú a majú ma radi, najmä deti“ (Goethe, 1984) Chodil po okolí, začal kresliť a čítať. Jeho obľúbené miesto bolo pod dvoma lipami, kde rád čítal Homéra.

Raz keď na vidieku usporiadali zábavu, ponúkol sa jednej tunajšej vidieckej dievčine, že najme koč a bude ju sprevádzať na zábavu a môžu sa zastaviť aj po jej sesternicu a kamarátku Charlotu (Lotta). Pred tým ako dorazili ku Lotte ho dievčiny so smiechom vystríhali, aby sa nezaľúbil do Lotty, lebo už je zadaná.

Hneď ako Werther uvidel Lotte, bezhlavo sa do nej zaľúbi. Ani Lotte nebol Werther ľahostajný, ale dala sľub umierajúcej matke že sa vydá za Alberta. Jej snúbenec Albert bol v tom čase na jednej z jeho mnohých ciest. Keď sa vrátil domov, Werther sa sním spriatelil a dúfal, že si Lotte nevezme. Nakoniec Werther pochopil, že Lotte si zvolila Alberta (kvôli svojmu sľubu matke, ktorý je pre ňu posvätný).

Prvá kniha sa končí Wertherovým útekom z vidieka do mesta.

Na začiatku druhej knihy sa Werther zamestnal na veľvyslanectve. So svojim šéfom veľvyslancom nemal veľmi dobrý vzťah „Len keby nebol taký nevľúdny, všetko by bolo dobré“ (Goethe, 1984). Spoznal grófa, ktorého si veľmi vážil. Začal sa stýkať s rôznymi ľuďmi, hlavne so šľachtou, čo sa nepáčilo veľvyslancovi. Spoznal dievča ktoré sa veľmi podobalo Lotte.

Werther na jednom večierku urazil spôsob života šľachty. Kvôli svojim názorom na šľachtu sa nesmel viac stretávať so svojou priateľkou. Požiadal o prepustenie zo zamestnania a odišiel späť na vidiek.

Keď sa vrátil na vidiek, zistil, že Lotte sa vydala za Alberta. Werther ju ale stále miloval, a preto chodieval k nim často na návštevy. Na Vianoce, na jednej z jeho návštev mu Lotte dala jasne najavo, že miluje Alberta, neopustí ho a nie je vhodné aby k nim chodil tak často na návštevy. Werther nepozná nijaký dôvod na to aby ďalej žil. Poslal po sluhovi odkaz Albertovi, v ktorom ho prosí o zbraň ,,Požičali by ste mi láskavo svoje pištole na cestu, na ktorú sa chystám? Majte sa dobre!“ (Goethe, 1984). Albert poprosí Lotte, aby dala sluhovi zbraň. Dala sluhovi zbraň, aj keď tušila, že sa stane niečo zlé. Werther napísal svoju poslednú vôľu, v ktorej prosí, aby ho pochovali na jeho obľúbenom mieste pod dvoma lipami a s červenou stuhou, ktorá patrí Lotte.
O polnoci sa strelil do hlavy ale nezomrel hneď. Sluha privolal lekára, ale ten mu už nedokázal pomôcť. Werther zomiera o dvanástej napoludnie.

Mladého Werthera pochovali na jeho obľúbenom mieste, pod dvoma lipami v noci okolo jedenástej. Na pohrebe sa nezúčastnil nijaký duchovný ani zástupy ľudí.


3 INTERPRETÁCIA DIEL

Faust sa skladá z dvoch dielov, ktoré sú navzájom dosť odlišné. Prvý diel na čitateľ pôsobí ako tak normálne, zatiaľ čo druhý pôsobí trocha exoticky a mysticky (cesta po Grécku, stretnutie s bájnou Helenou). Goethe do tohto diela zahrnul nie len našu minulosť (staroveké Grécko) ale aj našu budúcnosť (papierové peniaze a umelý človek). Dielo je viac fantastické (cestovanie v čase a priestore) ako romantické. Romanticky tu na nás pôsobili len stretnutie Fausta s Margarétkou a Faustov smútok nad jej stratou.

Hlavnú myšlienku diela vysloví Faust, tesne pred svojou smrťou ,,A tvoja snaha nech je v láske a tvoj život nech je čin“ (Goethe, 1965) . Goethe tak vyjadril svoj názor, že poznanie nie je všetko, oveľa dôležitejšia je láska a práca pre dobro iných. Tento svoj názor nádherne interpretoval cez učenca Fausta, ktorý to pochopil až príliš neskoro.

Utrpenie mladého Werthera na rozdiel od Fausta pôsobí viac romanticky a reálnejšie. Výrazne tu vyznieva kritika spoločnosti, ktorá túži po majetkoch a moci „Ako bažia po hodnostiach, ako bedlia a striehnu len aby sa vzájomne predbehli čo len o krôčik“ (Goethe, 1984).
Goethe sem vložil vlastné skúsenosti a pocity z nešťastnej lásky k Charlotte Buffovej a Maximiliane von la Roche. V románe pomerne dosť detailne vykresľuje myšlienky a pocity človeka, ktorého nešťastná láska doviedla do zúfalstva, z ktorého nevidí iné východisko ako samovraždu.

Autor v tomto románe kritizuje nielen egoistickú spoločnosť, ale aj cirkev a jej jednotvárny pohľad na život. Cirkev totiž neuznáva právo človeku vziať si život, ktorý mu bol „prepožičaný“ od Boha a samovraha vníma ako padlého človeka „Nijaký duchovný ho neodprevádzal“ (Goethe, 1984).

Z tohto všetkého sa dá usúdiť, že Werther nebol veriaci (na 18. storočie dosť nezvyčajné), keďže dokázal spáchať samovraždu. Preňho bola pravdepodobne príroda obrazom Boha (panteizmus). Príroda mala veľký vplyv na jeho život. Bola mu útočiskom a vplývala aj na jeho psychiku (leto – optimizmus, zima – pesimizmus).

Faust a Utrpenie mladého Werthera okrem spoločnej myšlienky majú spoločné aj to, že na konci hlavní hrdinovia umierajú a ženy, ktoré milovali sú ich láskou poznačené navždy. Vo Faustovi sa Margarétka zbláznila a umrela a v Utrpení mladého Werthera Lotte tiež nedopadla najlepšie „Dovoľte, aby som pomlčal o Albertovom zdesení a Lottinom žiali“ (Goethe, 1984).
Po dlhom uvažovaní sme dospeli k záveru, že pri písaní svojich prác Goethe využil vlastné skúsenosti, poznatky a myšlienky, ktoré sa prostredníctvom románov pokúšal šíriť ďalej ako ponaučenie.


4 ZÁVER

Cieľom tejto práce bolo pochopiť a vyjadriť vlastnými slovami hlavnú myšlienku románov Faust a Utrpenie mladého Werthera.
Táto práca má minimálny prínos pre širokú verejnosť, keďže ju asi nikto nebude čítať. Nám však písanie tejto práce veľmi pomohlo pri pochopení dvoch skvelých románov, ktoré patria k tomu najlepšiemu zo svetovej literatúry. V úvode sme napísali dôvody, ktoré nás viedli k spracovaniu práve tejto témy, a preto ich nebudeme znova opakovať.