Do domu vzápätí prichádza Frozina, intrigánka, ktorá zabezpečuje svadbu medzi Harpagonom a Mariannou. Lichotí Harpagonovi a vymýšľa si klamstvá, lebo si myslí, že tým niečo získa, no situáciu len skomplikuje a Harpagonovu lakomosť aj tak neprelomí.
Ešte v ten deň sa koná večera, na ktorú má prísť pán Anzelm a Marianna. Keď sa všetci konečne zídu, Marianna pociťuje úplný odpor k Harpagonovi a v Cléantovi spoznáva svojho milého. Cléante počas večere všemožne provokuje svojho otca- najprv vyzná Marianne svoju náklonnosť a potom jej daruje otcov prsteň. Harpagon s tým samozrejme nesúhlasí, ale nesmie nič povedať, lebo inak by sa odhalila jeho lakomosť. Harpagon začne upodozrievať Cléanta, že Mariannu naozaj miluje a ľsťou toto tajomstvo aj zistí, no on ani Cléante sa Marianny nechcú vzdať a tak medzi nimi vznikne obrovská hádka. Medzičasom oddaný Cléantov sluha La Fléche vystihne moment Harpagonovej neprítomnosti a ukradne mu jeho zakopaný poklad- skrinku s celým Harpagonovým majetkom, na ktorom tak lipne. Keď to Harpagon zistí, zrúti sa mu celý svet. Už v ničom nevidí zmysel života, je ochotný všetkých povešať a aj seba samého. Pri hľadaní vinníka ho jeho kuchár, majster Jakub, oklame, že to Valére ukradol jeho majetok, lebo sa mu chce oplatiť za jeho vtieranie Harpagonovi. Dá si ho zavolať a Valére, mysliac si, že Harpagon odhalil jeho tajné zásnuby s Elizou, priznáva jeho lásku k nej, čím Harpagona ešte viac rozčúli. Vtedy však prichádza Cléante so skrinkou, ktorú mu La Fléche hneď odovzdal a dáva mu ju len pod podmienkou, že povolí jeho svadbu s Mariannou a tiež svadbu Elizi a Valéra. U Harpagona zvíťazí jeho chorobná túžba po skrinke a lakomstvo nad láskou a tak súhlasí, najmä keď sa zistí, že pán Anzelm je v skutočnosti otcom Valéra a Marianny a je ochotný zaplatiť všetky náklady na svadby. Na konci sú všetci šťastní a každý ide za svojím najhodnotnejším- deti za láskou a Harpagon za svojou milou truhličkou.

Harpagon
Je to starý chorľavý vdovec, najväčší lakomec, pokrytec a úžerník v celom okolí. Je veľmi bohatý a zhŕňa peniaze, kde sa len dá. Je nimi tak posadnutý, že neprihliada na nič iné, len na ne. Nezaujímajú ho city detí, vyberá im finančne najvýhodnejších partnerov. Synovi Cléantovi pridelí bohatú vdovu a dcére Elize starého Anzelma, ktorý nepýta veno. Jeho deti to odmietajú a pohádajú sa s ním, pretože už majú svojich vyvolených. No najhoršie je, že Harpagon túži po Cléantovej milej – Marianne. Vôbec nie je sebakritický a neprekáža mu obrovský vekový rozdiel.
1/ „On, zaplietol sa do lásky? Akýže diabol mu to poradil? Robí si žarty zo sveta? Či je láska pre takých ako on?“
Harpagona nikto nemá rád, každého si znepriatelil svojím bezcitným správaním. Peniaze sú mu viac ako dobré meno, česť a cnosť. Vôbec ho nezaujíma, čo si o ňom myslia jeho deti, nieto aby ho zaujímalo služobníctvo.
2/ ,,Pán Harpagon je človek zo všetkých najneľudskejší, a smrteľník zo všetkých smrteľníkov najtvrdší a najskúpejší. Niet služby, ktorá by jeho svedomie prinútila otvoriť ruku. Chvály, uznania, láskavosti v slovách a priateľstva sa uňho nájde toľko, koľko len chcete, ale o peniazoch ani reči. Niet nič nechutnejšieho a suchopárnejšieho nad jeho vďačnosť a láskavosť. A proti slovu ,, dať“ má taký odpor, že nikdy nepovie: daj, Bože, dobrý deň – aj ten by chcel iba požičať.“
Harpagon je tak nenásytný, že ešte aj pri svojej svadbe myslí na peniaze, aj napriek tomu, že vie, že matka jeho vyvolenej je vo finančnej kríze.
3/„Ale opýtala si sa jej matky, aké veno môže dať dcére? Povedala si jej, že pri takejto príležitosti musí sa snažiť niečím prispieť a hlbšie načrieť do vrecka?“
Harpagon si napriek svojmu obrovskému majetku nepriznáva, že je bohatý.
4/,,Ako? Ja že mám dosť majetku! Tí, čo to hovoria, klamú. To je nepravda a také niečo rozširujú o mne iba lotri.“
Peniaze sú Harpagonovi jediní priatelia. Je ich otrokom a žije v neustálom strachu, že ho niekto okradne - nedokáže si ich užiť. Nikomu nedopraje, dokonca ani sám sebe. Všetok majetok má neustále pod dozorom, no napriek tomu sa stále bojí . Stačí, že len pes zabrechá a už beží skontrolovať svoj poklad. Všetkých upodozrieva, dokonca aj svoje deti, ale najviac si to vždy odnesie služobníctvo.
5/ ,,Poďme, prac sa odtiaľto, sprisahaný majster klamárov, skutočná násilnícka zver!... ...Nechcem tu večne vidieť pred sebou špióna svojich vecí, zradcu, ktorého prekliate oči sledujú každý môj čin, nazízajú do každého kúta, čo všetko mám, a číhajú na to, čo by mi mohli ukradnúť.“
K svojím deťom sa správa mrzko, ničoho im nedopraje- či už lásky alebo oblečenia. Je maximálne šetrný a keď uvidí jedného zo svojich detí v peknom oblečení hneď mu vynadá, aj keď pravda je taká, že Harpagon nedá deťom ani korunu.
6/ ,,Je niečo škandalóznejšie ako tie vaše podozrivé prepychové šaty? Veď stiahnuť z vás, čo na sebe nosíte, a predať, bol by z toho veru poriadny kapitál. Veď sa obliekate ako nejaký markíz, a aby ste sa takto mohli obliekať, iste ma okrádate.“
7/ ,,Stavím sa , že parochňa a stuhy vás stoja najmenej dvadsať pistolov. A dvadsať pistolov, keď ich uložíme aspoň na osem percent, do roka prináša osemnásť livrov, šesť solov a osem halierov.“
Harpagonova ziskuchtivosť nepozná hraníc, zhŕňa toliar za toliarom za každých okolností, no nie preto, aby ich využil, ale pre dobrý pocit, že ich má. Získava peniaze na pôžičkách, ktoré dáva pod vysokým úrokom. Dostane sa tak do sporu zo svojím synom, pretože Cléante si musel požičať peniaze a tým úžerníkom bol on - jeho otec.
8/ ,, Kto je vo vašich očiach väčším darebákom? Ten, kto si požičiava peniaze, lebo ich potrebuje, a či ten, kto kradne peniaze, s ktorými si nevie čo počať?
Služobníctvo sa tiež nevyhne Harpagonovej skúposti. Pri príprave večere pre Anzelma im poriadne "pritiahne kohútik". Služobníctvo si pýta peniaze, lenže Harpagon o tom nechce ani počuť a vymýšľa plány ako najviac ušetriť.