9/ „Do Paroma, večne len peniaze! Akoby ste ani nemohli nič iného povedať iba: peniaze, peniaze, peniaze! Ach, z vašich úst počujem iba jedno slovo: peniaze! Vždy len o peniazoch hovoríte. Hudiete si vždy len jednu nôtu o peniazoch.“
10/ ,,Bude treba podávať jedlá, ktoré hostia nemajú radi a ktorými sa rýchle zasýtia. Hustý fazuľový prívarok a hodnú misu gaštanovej paštéty“
11/ „Vy budete utierať a napĺňať poháre, ale len vtedy, keď bude spoločnosť smädná, a nesmiete sa správať spôsobom bezočivých lokajov, ktorí hostí večne provokujú a chcú ich napájať aj vtedy, keď na to vôbec nemyslia. Dajte sa prosiť aj niekoľko ráz a do vína nalejte hojne vody.“
Majstra Jakuba jeho žgrlošstvo veľmi nahnevá a úprimne mu to dá najavo.
12/ „Nuž pane, poviem vám otvorene, že si z vás všade iba žarty robia. Smejú sa vám na všetky strany a vymýšľajú nové historky o vašom lakomstve. Jeden hovorí, že ste si dali vytlačiť extra kalendár, v ktorom sú dva razy uvedené všetky sviatky a vigílie, aby ste prinútili postiť svoju čeľaď a i tak niečo získali. Iný rozširuje, že na Nový rok, alebo keď prepúšťate sluhov, vždy sa nejak povadíte s nimi, aby ste ich nemuseli vyplatiť. Ďalší zas rozpráva, že ste si dali na súd zacitovať susedovu mačku, lebo vám vraj zožrala kus baranieho stehna. Slovom, čo vám mám ešte hovoriť? Ste predmetom zábavy a posmechu a inakšie vás nepomenujú iba lakomec, skupáň, lotor a úžerník.“
Harpagon je veľmi naivný a neodhalí Valéra, ktorý sa mu vtiera, aby si získal jeho priazeň. Má rád len jeho a Frozinu, lebo mu neustále lichotia. Len zaslepene počúva jeho chvály a nechá sa klamať. No aj keď je zaslepený týmto podlizovaním, nikdy sa nezmení a za žiadnu cenu nepustí groš. Frozina, ktorá mu dohadzovala Marianu, potrebovala pomoc s peniazmi, klamala a lichotila mu ako sa dalo, no nedostala nič, len pekné slová. Čo sa týka pomoci druhým, je úplne bezcitný.
13/ „Preňho by si mohla aj skapať, ani by okom nemihol. Keď Harpagon zazrie žobráka, dostane kŕče. Peniaze pýtať od neho- to ako by si ho smrteľne zranila, prebodla mu srdce, vybrala mu vnútornosti.“
Harpagon je však aj vynaliezavý. Dlho nevedel, že aj jeho syn miluje Marianu a zradou to zistí. Cléant predstiera, že sa mu vôbec nepáči, ale len preto, aby mu ju sprotivil. Vtedy Harpagon prefíkane klame synovi, že si to s ňou rozmyslel a chcel mu ju ponechať. Cléant prizná svoje city a Harpagon sa dozvedá pravdu.
Harpagona je tak naviazaný na svoje peniaze, že krádež ho takmer privedie do šialenstva.
14/ „Zlodej! Vrah! Zbojník! Spravodlivé nebo, súď! Som stratený, zavraždili ma, prerezali mi hrdlo, ukradli mi moje peniaze...Zbláznil som sa, neviem, kde som, čo som a čo robím. Beda, moje milé peniaze, moje krásne peniaze, môj priateľ odlúčili ma od teba. A s tebou som stratil svoju oporu, svoju radosť, svoje potešenie! Všetko je skončené, nemám čo robiť na svete, bez teba nemôžem žiť. Všetkému je koniec, je po mne, zomriem, som mŕtvy, som pochovaný...Dám obesiť celý svet. A ak nenájdem svoje peniaze, obesím sa sám.“
Je tak naviazaný na svoju milovanú skrinku, že je šťastný iba keď vie, že má svoju ukradnutú skrinku naspäť. Len pre ňu je ochotný sa vzdať Marianny a potom sa vôbec neteší zo šťastia svojich detí, radšej dá prednosť svojej skrinke.
15/ „ A ja idem pozrieť na svoju milú skrinku.“

Cléante
Harpagonov syn, rozvážny mladý muž, ktorý je presným opakom otca. Je ťažko skúšaný životom a musí sa starať o seba sám, pretože otec nemá záujem. Cléante nemá inú možnosť ako zarábať si hraním alebo požičiavať si peniaze pod vysokými úrokmi. Je zaľúbený do chudobnej dievčiny Mariany a zdôveruje sa s tým sestre Elize.
16/ „Rada vás vypočujem, braček môj. Čo mi chcete povedať?“
17/ „Mnoho vecí, sestrička, zabalených do jediného slova: ľúbim.“
Je čestný a ani pri svojej láske nezabúda na „synovskú“ povinnosť, ktorou je viazaný k otcovi.
18/ „Viem, že som závislý od otca a že meno syn ma podrobuje jeho vôli. Viem, že sa my nesmieme zaväzovať bez súhlasu tých, ktorým ďakujeme za svoj život, že nebo ich určilo za pánov našich želaní a že sme povinní rozhodovať sa iba podľa ich smerníc, lebo nie sú ovplyvňovaní nijakou bláznivou náruživosťou, a preto sa menej mýlia ako my a lepšie vedia, čo je pre nás vhodné. Preto máme viac veriť lúčom ich múdrosti ako slepote našich vášní, a uvedomiť si, že prenáhlenosť mladosti nás často zavlečie na okraj priepasti, no moja láska nechce na nič počúvať.“
Na rozdiel od otca, Cléante je štedrý a súcití s chudobnými.
19/ „Predstavte si, sestrička, aká radosť je to, keď človek môže pomôcť tomu, koho ľúbi: šikovne poskytnúť malú pomoc pri zaobstarávaní skromných potrieb statočnej rodine.“
Je takisto odvážny a kvôli svojej láske ochotný aj utiecť z domu.
20/ „Ak uvidím, že sa otec postaví proti mojim citom, som rozhodnutý vybrať sa s týmto milovaným stvorením do sveta a prijať akýkoľvek osud, ktorý nám nebo dá a oslobodím sa od tohto tyranstva, pod ktorým nás už tak dávno drží jeho neznesiteľné lakomstvo.“