Keď sa dozvie, že jeho otec je mu sokom v láske, rozmýšľa, ako svadbu prekaziť. Predstiera pred ním, že ju nemiluje a vôbec sa mu nepáči, len aby mu ju sprotivil. Lenže Harpagon odhalí pravdu a nenávisť medzi nimi ešte viac vzrastie.
21/ „Čo, ty darebák, opovažuješ sa krížiť moje chodníčky?“ 22/ „Vy križujete moje, ja som bol na nich skôr.“ 23/ „Nie som tvojím otcom a nemáš si ma uctiť? 24/ „V takýchto veciach deti nemusia vyhnúť svojim rodičom. Láska nehľadí na nič.“
Cléante sa nebojí provokovať Harpagona – zoberie mu prsteň a dáva ho Marianne. Harpagon to skoro nemohol vydržať, ale musel, inak by vyšla najavo jeho skúposť. Takisto pred ním Cléante vyznáva lásku Marianne.
25/ „Dovoľte, slečna, aby som vám vyznal, že som na svete nevidel krajšie dievča, ako ste vy. Že si neviem predstaviť väčšie šťastie, ako sa vám zapáčiť, a že titul vášho manžela je najväčšou slávou a najväčším šťastím, ktorému by som dal prednosť pod titulom najväčších kniežat sveta. Áno, slečna, môcť povedať, že ste mojou, bolo by pre mňa najväčším blahom, je to cieľ, po ktorom túžim so všetkou ambíciou svojho srdca. Nieto obeti, na ktorú by som sa nepodujal pre takúto vzácnu korisť, a ani najväčšie prekážky...“

Eliza
Harpagonova dcéra a Cléanteova sestra. Eliza sa nechce vzdať svojej lásky - Valéra aj napriek tomu, že vie aké tvrdé srdce má jej otec. V kútiku duše dúfa, že Harpagon raz začne premýšľať o osude svojich detí a ich šťastného života. Eliza často poukazuje na Harpagonovu zastaralosť. Spolu s Cléantom predstavuje mladú generáciu, ktorá sa búri a je ochotná bojovať za svoje názory. Eliza je Cléantovi veľkou oporou a súcití s ním.
Eliza je veľmi zaľúbená do Valéra, ale napriek tomu je veľmi opatrná.
26/ „Bojím sa, že vás ľúbim trochu viac, ako by som mala.“
Elize je veľmi citlivá a bojí sa otca pre jej tajnú lásku, no bojí sa i lásky samotnej.
27 ,,Beda! Bojím sa- sto vecí, ako: otcova prchkosť, rodinné výčitky, odsúdenie svetom...Ba ešte viac ako to Valére: chvíľkovosť vášho srdca a ten krutý chlad, ktorým sa vaše pohlavie najčastejšie odpláca za veľmi horúce prejavy nevinnej lásky.“
Na druhej strane je odvážna a nebojí sa oponovať otcovi. Pre lásku je ochotná urobiť všetko.
28/ „Prepáčte mi, otče, ale ja sa nechcem vydávať. Radšej si vezmem život, ako sa vydať za takého muža. Či ste videli otca takto vydávať dcéru?“
Eliza je rozumná a keď jej otec zistí, že je zasnúbená s Valérom, zachová si chladnú hlavu a nebojí sa otcovi vytknúť jeho agresívnosť.
29/ „Ach, otče, prosím vás, buďte trochu ľudskejší a nepoužívajte svoju otcovskú moc až do krajnosti. Nedajte sa uniesť prvým rozčúlením a rozmyslite si trochu, čo urobiť. Ani môj sľub vám nebude taký divný, ak sa dozviete, že bez neho by som už dávno nebola bývala na svete. Áno, otče môj, on ma zachránil z veľkého nebezpečenstva, keď som spadla do vody, jemu môžete ďakovať za môj život.“

Valére
Pôvodom urodzený šľachtic, ktorý v detstve stratil svoju rodinu, keď stroskotala na lodi. Vydáva sa hľadať svojho otca, o ktorom sa dozvedel, že je nažive a po ceste náhodou zachráni topiacu sa Elizu. Zahorí k nej láskou a ona mu city opätuje. V ceste im však stojí Harpagon, pretože už pre ňu vybral ženícha. Valére sa z lásky k nej vzdáva putovania a ide do Harpagonovej služby ako správca domu.
30/ „Každú chvíľu si predstavujem prejavy vašej oddanosti a horúcej lásky, ktorú nezničil čas ani prekážky, ktorá vás prinútila zanedbať i svojich rodičov, svoju vlasť, ktorá vaše kroky zamierila k týmto miestam, drží vás tu kvôli mne, v tomto maskovanom postavení a núti vás, len aby ste ma mohli vidieť, skrývať sa tu ako člen služobníctva môjho otca služby môjho otca.“
Za každú cenu sa chce zapáčiť Harpagonovi. Je ľstivý a vytrvalý.
31/ „Vidíte, ako šikovne som sa do toho pustil, viete o mojej úskočnosti, ktorú som musel použiť, aby som sa dostal do jeho služieb, pod akú masku sympatie a zhodu cítenia som sa schoval, aby som sa mu zapáčil, a akú úlohu musím pred ním denne hrávať, aby som získal jeho náklonnosť.“
32/ „Najlepší spôsob, ako si ľudí získať, je prispôsobiť sa ich sklonom, schvaľovať ich zásady, okiadzať ich chyby a tlieskať im na všetko, čokoľvek robia.
Svoje konanie ospravedlňuje týmto výrokom:
33/ „Môj spôsob nemožno nazvať úprimným, ale keď potrebujeme ľudí, musíme sa im čo najviac prispôsobiť. A keď si ich možno získať iba takto, nie je to vina lichotníkov, ale tých, ktorí chcú, aby sa im lichotilo.“
Vo všetkom mu prikyvuje a to dokonca aj vtedy, keď ho má rozsúdiť s Elizou, čo sa týka jej svadby s Anzelmom. Vo všetkom s ním súhlasí. Svojím správaním si však znepriatelil služobníctvo, pretože sa na ich úkor snaží zapáčiť Harpagonove, čím im však ubližuje.
34/ „Bezočivejšiu odpoveď som veru ešte nepočul ako táto. Veľké umenie dobre pohostiť za veľké peniaze! To je najľahšie na svete a nepoznám takého trkvasa, čo by to nedokázal. Šikovný kuchár má povedať, že dobre pohostí za málo peňazí. Veď aj príslovie starých hovorí: jeme, aby sme žili, ale nežijeme, aby sme jedli. “
Valér je zdvorilý, ale keď naňho Jakub vyskočí, len tak sa nenechá urážať a zbije ho.
Na konci sa náhodou zistí, kto je skutočný otec Valéra a to potom, ako vyrozpráva všetkým svoj príbeh a Anzelm v ňom spozná svoj a tak sa zistí, že je otcom nielen Valéra ale aj Marianny.