Je to stratený otec Valéra a Mariany, vlastným menom Thomas d’Alburcy.
46/ „Pán Anzelm je partia na uváženie. Je to človek urodzeného rodu, milý, rozvážny, múdry a veľmi bohatý, a z prvého manželstva mu nijaké dieťa nezostalo. Našla by lepšieho?“
47/ „ Človeka vážneho, múdreho a statočného, nemá viac ako päťdesiat rokov a má veľký majetok.“
Vracia sa do Neapola, aby si vzal Harpagonovu dcéru Elizu, ale keď zistí koho má skutočne rada, nestavia sa jej do lásky.
48/ „Nemám nijaký úmysel nasilu sa ženiť a domáhať sa srdca, ktoré sa mi nechce oddať samo.“
Vtedy tiež prichádza na to, že objavil svoje stratené deti. Dá im požehnanie a vystrojí im svadby.
49/ „Milé deti, nebo ma nevrátilo, aby som stál v ceste vášho šťastia.“
Anzelm je veľmi bohatý, ale na druhej strane veľkorysý. Nerobí mu problém uhradiť všetky náklady na svadby a komisára. Z jeho vystupovania je zrejmé, že je to statočný a čestný muž, ktorý sa dokáže tešiť zo šťastia druhých.
Konflikty a problémy
Harpagon – Cléante (otec – syn)
Cléante sa odjakživa neznášal so svojím otcom. Má na to však aj konkrétne dôvody. Nevidí v ňom pravého otca, ale len prekážku v citoch a v živote. Keď si chce požičať peniaze, ktoré mu otec sám nemá záujem zabezpečiť, musí si zobrať pôžičku pod vysokými úrokmi. Pri stretnutí s dotyčným však zistí, že tým úžerníkom je jeho otec.
50/ „Ako, otče? To sa vy dávate na takéto nečestné obchody? Vy sa chcete obohacovať takouto zločineckou úžerou? Opovážite sa po tomto postaviť sa pred oči sveta? A vy sa nečervenáte, že si takýmito obchodmi znevažujete svoje postavenie? Že si, česť a meno obetujete nenásytnej žiadostivosti zbierať toliar k toliaru a pre zisk používate všetky najhoršie spôsoby, aké nevynašli aj najpovestnejší úžerníci?“
Harpagon si však za žiadnu cenu neprizná chybu a dokonca chce Cléanta vyhodiť z domu.
Ich rozpor sa ešte viac stupňuje, keď ide o lásku. Harpagon si chce vziať Mariannu, Cléantovu milú. Vyžaduje od svojho syna úctu a chce si ponechať Mariannu pre seba. Prikazuje mu, nech sa zriekne svojej lásky k Marianne, no Cléante sa jej odmieta vzdať.
51/ ,,Láska nehľadí na nič."
Napokon u Harpagona zvíťazí lakomosť a túžba po peniazoch, a dá prednosť svojmu pokladu pred Mariannou.
Harpagon a Cléante silno kontrastujú. Či už výzorom – Harpagon je starý a odpudivý, zatiaľ čo Cléante mladý a atraktívny – ale najmä v názoroch. Harpagonove rozhodovanie je vo všetkých situáciách podmienené jeho "láskou" k peniazom, predstavuje zastaralosť. Cléante na druhej strane prichádza ako mladá generácia, ktorá sa ozýva a dáva najavo svoju nespokojnosť. Na rozdiel od svojho otca ja štedrý a chce pomôcť ostatným, no nemá na to prostriedky.
Harpagon - Eliza (otec – dcéra)
Vzťah medzi Harpagonom a Elizou je veľmi podobný tomu predošlému. Harpagon so svojou dcérou nevychádza dobre, nepočúva jej názory a chladne zasahuje do jej citov. Vyberá jej partnera, samozrejme, len kvôli peniazom.
52/ „Čo sa týka tvojho brata, vybral som mu vdovu, ktorá sa mi má dnes prísť predstaviť, a teba dám za pána Anzelma."
53/ „Nechcem sa vydávať, otče, ak dovolíte.“
54/ „A ja, dcérka moja, moja dušička, chcem vás vydať, ak dovolíte.“
55/ „Som poníženou služobníčkou pána Anzelma, ale, s vaším dovolením, nevydám sa za neho."
56/ „Som vaším poníženým sluhom, ale, s vaším dovolením, vydám vás za neho ešte dnes večer.“ 57/ „ Radšej si vezmem život, ako sa vydať za takého muža.“ 58/ „ Veru si nevezmeš život, ale vydáš sa za neho!“
Keď sa Harpagon dozvie o jej tajných zásnubách s Valérom, a Eliza sa mu snaží vysvetliť, že jej Valére zachránil život, nehanbí sa svojej dcére do očí povedať, že by bol radšej, keby sa utopila.
59/ „Lepšie by bolo bývalo, keby ťa bol nechal utopiť sa, ako urobiť to čo vykonal.“
Niet sa čo čudovať, že ho neznáša.
