Próza po roku 1945
Po roku 1948 jediný oficiálny umelecký smer bol socialistický realizmus. Všetky moderné avantgardné smery boli považované za nesprávne. Diela museli plniť ideologické ciele komunistickej strany. Najčastejšie témy boli SNP, II. svetová vojna, budovanie socializmu, združstevňovanie, boj proti imperializmu, sovjetský zväz. Diela vznikli podľa jednej šablóny a boli schematické. Po roku 1956 v literatúre prebiehala zmena. Spisovatelia mali väčšiu slobodu, prenikali do literatúry aj niektoré moderné smery. Toto uvoľnenie trvalo do roku 1969. Mnohí sa odmlčali a emigrovali.
Vladimír Mináč
(1922 – 1996)
Bol hlavným predstaviteľom socialistickej literatúry. Písal poviedky a romány. Jeho obľúbená téma bola II. svetová vojna, SNP, budovanie socializmu. Jeho hlavným dielom je trilógia Generácia.
1, Živí a mŕtvi – opíše priebeh SNP.
2, Dlhý čas čakania – tu sa môžeme oboznámiť s hlavnými hrdinami, ako napr. kapitán Labuda, Marek Uhrín, Janko Krap.
3, Zvony zvonia na deň
Rudolf Jašík
(1919 – 1960)
Svojou tvorbou sa nadviazal na tradíciu lyrizovanej prózy. Do literatúry vstúpil románom Na brehu priezračnej rieky. Po jeho smrti vyšiel román Mŕtvi nespievajú. Jeho hlavným dielom je román Námestie svätej Alžbety. Dej sa odohráva v Nitre počas II. svetovej vojny. Hlavní hrdinovia sú Igor a Eva. Igor má 18 rokov, otca stratil a jeho matka je veľmi chorá. Igor sa živí rôznymi príležitostnými prácami. Eva je židovka. Jej otec Samko rozváža uhlie. Eva a Igor sa majú radi, a stretávajú sa na Námestí svätej Alžbety. Eva nosí hviezdu. Holič Ján Flórik predá svoje holičstvo a stane sa gardistom. Jeho cieľom je získať majetok židov. Do mesta prídu Nemci a spíšu zoznam tých židov, ktorí nenosia hviezdy. Jedným z udávačov je Žltý Dodo, ktorý za každého udaného žida dostane sto korún. Obuvník Maguš poradí Igorovi, aby Evu prekrstili a potom sa oženili. Farár súhlasí, keď dostane 20 tisíc korún. Evin otec Samko im nevie dať peniaze, lebo potrebuje si kúpiť koňa od Maxiho. Maxi dá peniaze Igorovi, ale farár už nesúhlasí. Zomrie Igorova matka. Na pohrebe židov napadnú gardisti. Odvezú ich do budovy školy a na druhý deň ich odvezú na stanicu. Jeden z nich privolá k sebe malého chlapca a dá mu pomaranč a čokoládu. Keď sa chlapec obráti, aby sa vrátil k matke zastrelila ho. Eva a dvaja mládenci chcú odniesť mŕtveho chlapca k matke, ale zastrelia aj ich. Haso je zhrozený z toho, čo videl na stanici. Flórik sľúbi Hilderovcom, že ich v noci prevedie cez hranice. Prikáže im, aby zobrali so sebou peniaze, kožušiny, šperky a lopatu. Za mestom ich zabije a zakope. Nasťahuje sa do vily Helderovcov. Po Evinom pohrebe Samko a jeho žena spáchajú samovraždu. Do polievky dajú jed. Najprv zomrie ich syn Róbert, a potom aj rodičia. Igor sa chce pomstiť Flórikovi. V noci ho zabije pri vile železnou tyčou. Hodí ho do rieky a nakloní sa, aby skočil do rieky, ale príde Maguš a odvedie ho preč.
Alfonz Bednár
(1914 – 1989)
Bol prvým prozaikom, ktorý zbavil prózu prvku schematizmu. Má 40 rokov keď vyšiel jeho prvý román Sklený vrch. Zároveň to je jeho najznámejšie dielo. Román má denníkovú formu, ktorú píše hlavná postava Ema Klaasová. Dielo sa odohráva v troch časových pásmach počas povstania, v roku 1947 a v 50-tych rokoch. Denník nájde manžel Emy a začne ho čítať. V denníku Ema opíše svoj vzťah k trom mužom: partizánovi Milanovi Kaališovi, Zoltánovi Ballovi a manželovi Ing. Solanovi. Ema najkrajšie chvíle prežila v Tichej Doline. Jej matka zomrela a otec bol Nemec, ktorý udal svoju dcéru Gestapu. Eme sa podarilo újsť do Tichej Doliny, kde žila do konca vojny. Tu sa oboznámila s Milanom Kaališom, s ktorým sa cítila veľmi dobre. Neskoršie sa museli rozlúčiť, lebo sa Milan stal partizánom. Ema dlho čakala na Milana, bola tehotná, ale Milan ju presvedčil, aby si dala vziať dieťa. Ema už potom nemohla mať deti. Po skončení vojny hľadala Milana, ale on bol nezvestný. Po vojne Emu udali ako dcéru nacistu, a dostala sa do tábora. Tu sa oboznámila zo Zoltánom Ballom, ktorý si ju vybral ako slúžku pre svojho brata. Neskôr sa zasnúbili, hoci ich vzťah nebol dobrý. Rozišli sa a Ema sa vrátila do Tichej Doliny. Do chaty prišli traja mladí lyžiari. Jeden z nich bol Jožo Solan. Ema strávila s ním veľa času a neskôr sa zosobášili. Odsťahujú sa na stavbu hydrocentrály, kde Ema pracuje ako účtovníčka. Dozvedela sa, že Milana Kaališa zabili Nemci pri potoku v Tichej Doline. Na stavbe bolo veľa problémov, Solana obvinili zo sabotáže. Ema a Solan sa rozhodli, že odcestujú do Tichej Doliny. Ema sa veľmi tešila, chcela všetko povedať svojmu mužovi. V deň odchodu išla ešte nakúpiť, ale vstúpila na drôt s vysokým napätím a o dva dni zomrela v nemocnici.
Ďalšie známe diela sú: Hodiny a minúty (kniha noviel) a Hromový zub.
Ladislav Mňačko
(1919 – 1994)
Patril k zakázaným autorom. V roku 1968 emigroval a vrátil sa na Slovensko po roku 1989. jeho významné diela sú: Oneskorené reportáže, Ako chutí moc, Súdruh Münchauzen. Jeho najobľúbenejšia kniha je román Smrť sa volá Engelchen. Dej románu sa odohráva počas povstania a opisuje osudy jednej partizánskej skupiny. Hlavný hrdina je partizán Voloďa. Dej sa odohráva v dedine Ploština. Voloďu trafila guľka a dostal sa do nemocnice. Tu sa zaľúbi do sestričky Elišky. Voloďa bol partizánom preto, lebo chcel pomáhať tým, ktorí bojovali proti Nemcom. Tu sa oboznámil s Fredom a Kubisom. Kubis zbieral informácie a Marta mu pomáhala. Marta sa vydávala za Češku. Jej príbuzní sa dostali do koncentračného tábora alebo emigrovali do Ameriky. Partizáni sa rozhodli odísť z Ploštiny. Marta sa dozvedela, že komando chce napadnúť Ploštinu. Išla ich upozorniť, ale už bolo neskoro. Nemci upálili 27 mužov a potom podpálili celú osadu. Karol, manžel Marte sa s ním rozlúčila, lebo ide za bratom do Ameriky. Marta prezradí meno dôstojníka, ktorý dal rozkaz na vypálenie Ploštiny. Bol to generál Engelchen.
Dominik Tatarka
(1913 – 1919)
patrí k najlepším autorom slovenskej literatúry. Patril k zakázaným autorom. Do literatúry vstúpil s novelou V úzkosti hľadania. Známa je jeho surrealistická novela Panna zázračnica. Zachytáva v nej atmosféru bohémskeho života mladých umelcov. V novele prevládajú sny, alegórie, skutočnosť splýva s fantáziou. SR kritizoval v románe Farská republika. Veľmi populárna je jeho novela Prútené kreslá. V novele zachytáva autor svoje zážitky z čias, keď študoval v Paríži. Hlavnou postavou diela je študent Bartolomej Slzička. Študuje na Sorbone a ubytuje sa v malom penzióne, kde spolu s ním bývali poliaci, Nemci, Američania. Najhlavnejší dôvod, aby tu zostal, je Daniela, do ktorej sa Bartolomej zaľúbil. Spolu chodia po meste, stretávajú sa v kaviarňach a rozprávajú sa v prútených kreslách. Počas Vianoc ostatní idú domov, Bartolomej a Daniela bývajú sami v penzióne. Nedochádza medzi nimi k ničomu, lebo Daniela by nepokročila ďalej so žiadnym mužom, za ktorého by sa nechcela vydať. Bartolomej, ako študent z Československa neprichádza do úvahy ako budúci manžel.
Peter Jaroš
(1940)
Paril ku generácie autorov, ktorí vstúpili do literatúry v 60-tych rokoch. Vo svojich dielach uplatnil prvky magického realizmu. Písal romány, novely a filmové scenáre. Debutoval novelami Popoludnie na terase, Urob mi more. Jeho najvýznamnejšie dielo je román Tisícročná včela. V centre románu sú tri generácie rodiny Pichandovcov. Dej sa odohráva v dedine Hybe. Tu sa narodil Peter Jaroš. Názov poukáže na to, že autor prirovnáva Slovákov k včele. Teda Slováci podľa neho sú usilovní, pracovití, a tieto vlastnosti im pomohli prežiť utrpenia. Pichandovci boli vychýrení murári. Starý Martin Pichanda sa odlišoval od ostatných dedinčanov. Jeho záľuby boli zemepis a mapy. Ostatní ho mali veľmi radi, lebo vedel veľmi dobre rozprávať. Choval včely. Zo svojou ženou, Ruženou mali tri deti: Kristínu, Sama a Valenta. Valent vyštudoval právo. Dvoril Hanke, ale potom ju opustil a oženil sa s bohatou Hermínou. Hanka čakala dieťa a pri pôrode spolu s dieťaťom zomrela. Kristína sa vydala, ale s manželom ani po 10-tich rokoch nemali deti. Keď zomrel Kristíne muž, Kristína žila s Julom, ktorý pre Kristínu opustil svoju slabomyseľnú ženu. Kristína porodila dve nemanželské deti. Samo so svojou manželkou býval u rodičov. Podobne, ako jeho otec bol murárom a zaujímal sa o včely. Ostatní ho prezívali Včelou. Samo mal päť detí. Raz Samo zobral svojho syna na múračky a v jednom maďarskom mestečku boli svedkom demonštrácie. Došlo k prestrelke a jedna guľka trafila Janka. Samo si prenajal mlyn, a jeho dcéru, Emu mlynské remene zachytili a usmrtili. Samov syn, Samo sa stal horárom, Peter hodinárom a Karol študoval v Prahe maliarstvo. Na nešťastie vypukla I. svetová vojna. Karol a Peter museli narukovať, a Samo odišiel do Ameriky. Peter a Karol sa z vojny nevrátili. Peter sa dostal do zajatia, a Karola trafil granát. Román sa končí tým, že zanikla Česko-slovenská republika.
Jaroš opisuje nielen tragické príhody ale aj komické sny, zázraky, neskutočné príbehy, humorné situácie.
Vincent Šikula
(1936 – 2001)
patril k prozaikom, ktorí vstúpili do literatúry v 60-tych rokoch. Jeho diela sa odohrávajú v jeho rodnom kraji a hlavní hrdinovia sú obyčajní ľudia. Do literatúry vstúpil zbierkou noviel Na koncertoch sa netlieska. Podobná je aj kniha Možno si postavím bungalov. Jeho vrcholným dielom je trilógia Majstri, Muškát, Vilma.
Majstri – dej sa odohráva v Oroličnom. Hlavní hrdinovia sú Guldánovci, ktorí sú vychýrení tesári. Starý Guldán je vdovec a má troch synov. V centre pozornosti je jeho najmladší syn, Imrich. Guldánova manželka zomrela pri pôrode a Guldán začal piť. Mal kamaráta, Karčimarčíka. Guldán sa bál, že sa oženia jeho synovia a tesárska partia sa rozpadne. Guldánovci dostali prácu v dedine Plavec. Jakub a Ondrej sa tu zoznámili s dvoma dievčatami. Chceli sa ženiť a odsťahovali sa. Zostal iba Imrich. Mal v dedine dievča, Vilmu. V máji sa chceli brať, ale odložili svadbu, lebo Imrich dostal prácu v Cerovej. Imrich sa tu zapáčil Štefke, ale Imrich zostal verný Vilme. Svadbu zase odložili, lebo upratovali chalupu. Nakoniec sa brali na Štefana. Kirinovič odcestoval do Bratislavy, ale zavolal Guldánovcov, aby mu postavili šopu. Imrichovi porozprávala Štefka, že je nešťastná s Kirinovičom. Začali sa stretávať. Vilma zbadala, že niečo nie je v poriadku, a chybu hľadala v sebe. Imrich stále bol u Štefky, a nechcel, aby sa to všetci dozvedeli. V noci prišlo nákladné auto, ktoré išlo do povstania. Imrich nastúpil a vydal sa na cestu.
Muškát – zobrazuje SNP.
Vilma – Imrich sa vráti z povstania, je celkom zničený. Vilma urobí všetko pre to, aby Imrich vyzdravel, ale na konci diela Imrich zomrie.
Ladislav Ballek
(1941)
Patrí medzi prozaikov, ktorí stúpili do literatúry 60-tych rokoch. Vo svojej próze pokračoval v tradícii lyrizovanej prózy. Námety pre svoje diela čerpal z Južného Slovenska a z vlastného detstva, ktoré prežil v Šahách. Dej jeho diel sa odohráva v meste Palánk. Ide o diela: Južná pošta, Pomocník a Agáty.
Pomocník - hlavný hrdinovia sú mäsiar Štefan Riečan, pomocník Volent Lančarič. Štefan Riečan so svojou rodinou sa presťahuje na Južné Slovensko. Ako bývalý partizán dostal tu mäsiarstvo a dom. Zostal tu pomocník bývalého majiteľa, Volent, ktorý nechcel odísť. Volent bol sirotou a stal sa najlepším mäsiarom. Túžil po majetku, moci a peniazoch. Bol sebaistý a podnikavý. Riečanova žena aj dcéra prestali nosiť kroj a ostrihali si vrkoče. Pred zrkadlom sa učili, ako majú správne chodiť a hovoriť. Riečan bol spokojný svojim pomocníkom. Volent zistil, že Riečanova žena tiež chcela zbohatnúť. Volent mu kúpil vilu a Riečanova žena zbohatla. Riečan sa odsťahoval k bývalému kamarátovi z vojny. Jedného dňa ho prišiel navštíviť Volent, a porozprával mu, že Riečanka našla mladšieho pomocníka. Jej dcéra Eva sa stala Volentovou milenkou, a za rok sa vydala za neho. Mali dve deti. Prišli o všetko a Volent pokračoval v kšeftovaní. Niekto ho udal, a odsúdili ho na 8 rokov väzenia. Riečan odišiel po dcéru, ale nenašiel ju, lebo sa presťahovala a pracovala ako kŕmička dobytka. Bola vychudnutá, strápená, špinavé šaty, Riečan ju vzal so sebou aj s deťmi a staral sa o nich.
