Rímska Dráma

Titus Maccius Plautus (250-184 pnl)
- autor, herec, režisér
- 21 komédií
- námety čerpal z každodenného života
- dej sa odohrával v gréckom prostredí (Atény)
- spoločenská atmosféra deja bola rímska
Komédia o hrnci
Pseudolus
Chvastavý vojak

Rímska epika
- na rozvoj epiky mala vplyv intenzita spoločenského a politického života
- rozvoj sa začal vzostupom rečníctva a dejepisectva
- jedným z najväčších rétorov staroveku bol Marcus Tullius Cicero (O štáte, O zákonoch, O senáte)
- v historiografii sa presadil Gaius Julius Caesar (Zápisky o vojne v Gálii)
- medzi najznámejšie filozofické práce patrí O podstate sveta (autor – Titus Lucrécius Carus), kde vysvetľuje a obhajuje Epikurovu filozofiu
- epikureizmus je učenie starogréckeho filozofa materialistu Epikura, vidiaceho šťastie človeka v cnosti a v rozumnom užívaní života

Rímska poézia
- rozvíjala sa za vlády cisára Augusta (29 pnl – 14 nl)

Horácius
- Vergíliov priateľ a súčasník
- prívrženec Augusta a zástanca epikurovského učenia

Ódy
- oslavná báseň
- vo viacerých básňach tohto cyklu vystupuje autor ako „kňaz Múz“, ktorý chce zasvätiť mladú generáciu do tajov spoločenského poriadku
- v iných ódach ukazuje, aké zhubné účinky má na človeka túžba po bohatstve, ktorá vedie k egoizmu, k občianskym roztržkám a k oslabeniu vojenského ducha
- druhý prúd Horáciovej poézie sa zameriaval na problematiku individuálneho života

Satiry
- rieši otázku, ako žiť a ako sa stať šťastným, usiluje sa ukázať správny spôsob života v protiklade s ľudskými chybami a omylmi


Charakteristika

je vystihnutie najvýznamnejších znakov, telesných a duševných vlastností, typických čŕt predmetu, osôb alebo celých skupín ľudí.

Podľa autorovho postoja je charakteristika:
subjektívna - podáva aj hodnotenie charakteristických vlastností
objektívna - vymenúva význačné vlastnosti bez osobného hodnotenia, bez osobnej zaujatosti

Charakteristika môže byť:
priama - autor podáva bezprostredne, sám charakteristické črty
nepriama - charakteristiku nepodáva sám autor, ale niektorí z hrdinov diela pri rozprávaní, v rozhovore, v myšlienkach, alebo charakteristika vyplýva z konania, reči a myšlienok ľudí.

Opisný slohový postup
štruktúrou sa podobá informačnému slohovému postupu
-najčastejšie sa využíva prítomný čas
-výpočet znakov, vlastností predmetov
-môže byť statický, dynamický, náladový a pod.
-obsahuje vecné vzťahy, znaky, vlastnosti, výrobný alebo pracovný postup