Téma č. 2 Antická literatúra

Téma č. 2 Antická literatúra
(900 p.n.l. – 500 p.n.l.):

Grécka - najstaršia z európskych literatúr a jediná, ktorá sa rozvíjala samostatne, neopierajúc sa priamo o skúsenosti iných literatúr.

Rozvíjali sa literárne druhy:
A, epika – Homér, Ezop
B, lyrika – Sapfó, Anekleon
C, dráma – Sofokles, Aischylos
D, ľúbostné pastierské idyly – Tekritos

Rímska – dostáva najväčší rozmach za cisára Augusta
A, staršie obdobie – T.M.Plautus
B, klasické obdobie – Ciceeo, G.J.Ceasar, Ovidius, Horacius, Vergilius

a) GRÉCKA LITERATÚRA

Grécka epika:
Najstaršie pamiatky gréckej literatúry pochádzajú z obdobia rozkladu rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie. V tomto období vznikajú najlepšie diela gréckej epiky, Homérove eposy Ilias a Odysea.

Ilias -
-obsahuje 15 696 hexametrových veršov (hexameter = verš, ktorý sa skladá spravidla zo šiestich daktylských a spondejských stôp) a dejovo sa dotýka posledných 51 dní trójskej vojny s početnými retrospektívami, z ktorých sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov. Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Paris, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa.

Odysea -
-má 12 013 veršov a zobrazuje posledných 41 dní desaťročného putovania itackého kráľa Odysea pri návrate z trójskej vojny. Doma na neho čaká jeho žena Penelopa, ktorú považujeme za symbol vernosti. Odyseus sa vyznamenal pod hradbami Tróje tým, že dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší achájski bojovníci a takto pomocou ľsti dobyli a zničili hrdinské mesto. Vojna v starovekom epose je meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov. Oni môžu rozvážne i rozmarne meniť osudy smrteľníkov. Z ich vôle sa všetci, čo sa mali zachrániť už dávno vrátili domov. Odyseovi však bohovia dlho nedožičili vrátiť sa domov. Jeho návrat je dlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev. Je to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov. Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a ochraňuje moc bohyne Pallas Atény.

Grécka lyrika:

V tomto období dochádza aj k veľkému rozmachu gréckej lyriky. Najviac sa spomína tvorba ženskej predstaviteľky Sapfo. Z jej diel sa zachovala jediná celá báseň – Modlitba k Afrodite (Óda na Afroditu). Poetka, ktorá zriadila na ostrove Lesbos Dom múz. Dievčatám zo svojho krúžku venovala podstatnú časť svojej básnickej tvorby. Jej rukopisy v 11. st. pobúrili byzantských spisovateľov, preto ich spálili.
Anakreón – básnik, ktorého hravé verše oslavujú lásku, víno, priateľstvo a životné radosti.

Grécka dráma:

Grécke umenie sa rozvíja v období aténskej otrokárskej demokracie. Začína sa podporovať telesný aj duševný rozvoj človeka.
TRAGÉDIA – Aischylos, Sofokles, Euripides
KOMÉDIA – Aristofanes
Znaky gréckej drámy: spojenie slova, hudby a tanca. Dialógy sa recitujú. Všetko hrá, režíruje a spieva jeden človek. Neskôr Aischilos priviedol aj druhého herca. Viedli sa dialógy, ozdobuje sa scéna a používajú sa kostými. Za čias Perikla sa dráma stáva umením pre všetkých, lebo každý dostal peniaze za to, že bol na vystúpení. (jednota miesta a času)


Antigona

Kompozícia: Skladá sa z prológu, 5 dejstiev a epilógu. Sofokles v tragédii spracoval jednu z povestí o tébskom kráľovskom dvore. Dôsledne uplatnil dramatickú akciu:
expozícia (zápletka): vojna medzi bratmi, oboznámenie sa so základnou situáciou, predstavenie hl. postáv,
kolízia (napätie): pochovanie Polyneika,
kríza (konflikt) : odsúdenie Antigony, hádka Haimona s Kreónom,
peripetia (prudký spád): príchod veštca Tereziasa,
katastrofa (nečakané tragické rozuzlenie): Antigona spácha samovraždu, aj Haimon a jeho matka.

Postavy -
Kreón predstavuje despotickú svetskú moc, tvrdohlavé lipnutie na nesprávnom rozhodnutí. Jeho slabosť je v tom, že nehľadá pravdu a skutočné riešenie problémov. V úvode oznamuje svojské pravidlá, v mene ktorých chce vládnuť. Hovorí, že najhorší je človek, ktorý keď riadi celé mesto, nevie si rady alebo ten, pre ktorého je priateľ viac ako vlasť. Je malicherný a pyšný. Nedokáže prijať správny názor len preto, že pochádza od ženy alebo mladšieho muža. Za svoje spupné rozhodnutie musí v závere pykať – sám na seba privolávať smrť, lebo jeho život stratil svoj cieľ.

Antigona je hrdinkou tragédie, ktorá je mravným protipólom Kreonta. Odvážne sa stavia nespravodlivej despotickej svetskej moci, aby v duchu antického ideálu bojovala za nepísané ľudské zákony. Jej čin je o to odvážnejší, že vie, aký bude jej osud. Smelo vykoná čin hodný muža, lebo netúži zapáčiť sa svetskej moci. Hoci zomiera, stáva sa morálnym víťazom tohto boja. Aj zbor tébskych starcov v závere uznáva veľkosť jej činu a ospevuje jej rozvážnosť.
Haimon je rozvážny, mierny, milujúci Antigonin snúbenec.
Isména je ústupčivá, nevýbojná sestra Antigony.

Dej –
1. Prológ
Deti kráľa Oidipa Antigona, Ismena a Eteokles žijú v Tébach, kde vládne Kreón. Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam. Obaja synovia v tomto boji, vojne siedmich proti Tébam, padnú, Eteokles ako hrdinský obranca, Polyneikos ako vlastizradca, v súboji. Kreón zakáže pochovať Polyneika, čo v očiach Grékov bola pre celú rodinu potupa. Antigona v rozhovore s Isménou oznamuje, že nebude rešpektovať neľudský príkaz, ktorý šliape i po božských zákonoch a Polyneikovi preukáže posledné pocty.

2. Epilóg
Posol prináša náčelníkovi zboru správu, že Antigona i Haimon sú mŕtvi. Keď Kreón vošiel do skalnej hrobky, našiel tam Haimona, ako objíma mŕtvu snúbenicu, ktorá sa obesila na vlastnom závoji. Keď Haimon zbadal ukrutného otca, vytasil svoj meč a prebodol sa ním. Toto rozprávanie si vypočuje Haimonova matka Eurydika, vojde do paláca a po chvíli ju nájdu v kaluži krvi. Kreón v náručí prináša matke syna a nachádza už iba mŕtvu manželku. Kreón šalie od bolesti a smútku vo chvíli, keď o všetko prišiel svojím pričinením. Náčelník zboru uzatvára tragédiu slovami, že iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Človeka, ktorý si o sebe veľa myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až v starobe.

Typy konfliktov:

konf. postavy a postavy (Antigona a Isména)
konf. postavy samej so sebou (Haimon – hlas ľudu, no zaľúbený do Antigony)
konf. postavy so spoločnosťou (Kreón a spoločnosť)

Aischylos (je považovaný za zakladateľa gr. tragédie, napísal asi 90 hier, zameriaval sa na nábož. motívy, jeho hry zachytávajú konflikt človeka a osudu) napísal tragédie Pripútaný Prometeus a Oresteia.

Euripides (zameral sa na konflikt človeka s človekom, dokonale vykreslil charakter ženských postáv)napísal Trójanky, Ifigénia v Tauride a Medea.

Aristofanes (je najslávnejším autorom komédií) je vo svojich dielach kritický, čo však vyplýva zo špecifiky komédie ako dramatického žánru v komédiách Oblaky, Jazdci, Lyristrata.


b) RÍMSKA LITERATÚRA

- 3.st.pnl – 5.st.pnl
- v 2.polovici 3.st.pnl prekvitá grécka literatúra, ktorá vznikala rozvíjaním ľudových tradícií
- rímska literatúra prevzala už hotové formy z gréckeho písomníctva, čiže rímska literatúra je len mladšou sestrou gréckej literatúry
- helenizáciou Ríma boli zavedené dramatické predstavenia do programu rímskych hier
Rímska Dráma

Titus Maccius Plautus (250-184 pnl)
- autor, herec, režisér
- 21 komédií
- námety čerpal z každodenného života
- dej sa odohrával v gréckom prostredí (Atény)
- spoločenská atmosféra deja bola rímska
Komédia o hrnci
Pseudolus
Chvastavý vojak

Rímska epika
- na rozvoj epiky mala vplyv intenzita spoločenského a politického života
- rozvoj sa začal vzostupom rečníctva a dejepisectva
- jedným z najväčších rétorov staroveku bol Marcus Tullius Cicero (O štáte, O zákonoch, O senáte)
- v historiografii sa presadil Gaius Julius Caesar (Zápisky o vojne v Gálii)
- medzi najznámejšie filozofické práce patrí O podstate sveta (autor – Titus Lucrécius Carus), kde vysvetľuje a obhajuje Epikurovu filozofiu
- epikureizmus je učenie starogréckeho filozofa materialistu Epikura, vidiaceho šťastie človeka v cnosti a v rozumnom užívaní života

Rímska poézia
- rozvíjala sa za vlády cisára Augusta (29 pnl – 14 nl)

Horácius
- Vergíliov priateľ a súčasník
- prívrženec Augusta a zástanca epikurovského učenia

Ódy
- oslavná báseň
- vo viacerých básňach tohto cyklu vystupuje autor ako „kňaz Múz“, ktorý chce zasvätiť mladú generáciu do tajov spoločenského poriadku
- v iných ódach ukazuje, aké zhubné účinky má na človeka túžba po bohatstve, ktorá vedie k egoizmu, k občianskym roztržkám a k oslabeniu vojenského ducha
- druhý prúd Horáciovej poézie sa zameriaval na problematiku individuálneho života

Satiry
- rieši otázku, ako žiť a ako sa stať šťastným, usiluje sa ukázať správny spôsob života v protiklade s ľudskými chybami a omylmi


Charakteristika

je vystihnutie najvýznamnejších znakov, telesných a duševných vlastností, typických čŕt predmetu, osôb alebo celých skupín ľudí.

Podľa autorovho postoja je charakteristika:
subjektívna - podáva aj hodnotenie charakteristických vlastností
objektívna - vymenúva význačné vlastnosti bez osobného hodnotenia, bez osobnej zaujatosti

Charakteristika môže byť:
priama - autor podáva bezprostredne, sám charakteristické črty
nepriama - charakteristiku nepodáva sám autor, ale niektorí z hrdinov diela pri rozprávaní, v rozhovore, v myšlienkach, alebo charakteristika vyplýva z konania, reči a myšlienok ľudí.

Opisný slohový postup
štruktúrou sa podobá informačnému slohovému postupu
-najčastejšie sa využíva prítomný čas
-výpočet znakov, vlastností predmetov
-môže byť statický, dynamický, náladový a pod.
-obsahuje vecné vzťahy, znaky, vlastnosti, výrobný alebo pracovný postup