Téma č. 2 Antická literatúra
(900 p.n.l. – 500 p.n.l.):

Grécka - najstaršia z európskych literatúr a jediná, ktorá sa rozvíjala samostatne, neopierajúc sa priamo o skúsenosti iných literatúr.

Rozvíjali sa literárne druhy:
A, epika – Homér, Ezop
B, lyrika – Sapfó, Anekleon
C, dráma – Sofokles, Aischylos
D, ľúbostné pastierské idyly – Tekritos

Rímska – dostáva najväčší rozmach za cisára Augusta
A, staršie obdobie – T.M.Plautus
B, klasické obdobie – Ciceeo, G.J.Ceasar, Ovidius, Horacius, Vergilius

a) GRÉCKA LITERATÚRA

Grécka epika:
Najstaršie pamiatky gréckej literatúry pochádzajú z obdobia rozkladu rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie. V tomto období vznikajú najlepšie diela gréckej epiky, Homérove eposy Ilias a Odysea.

Ilias -
-obsahuje 15 696 hexametrových veršov (hexameter = verš, ktorý sa skladá spravidla zo šiestich daktylských a spondejských stôp) a dejovo sa dotýka posledných 51 dní trójskej vojny s početnými retrospektívami, z ktorých sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov. Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Paris, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa.

Odysea -
-má 12 013 veršov a zobrazuje posledných 41 dní desaťročného putovania itackého kráľa Odysea pri návrate z trójskej vojny. Doma na neho čaká jeho žena Penelopa, ktorú považujeme za symbol vernosti. Odyseus sa vyznamenal pod hradbami Tróje tým, že dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší achájski bojovníci a takto pomocou ľsti dobyli a zničili hrdinské mesto. Vojna v starovekom epose je meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov. Oni môžu rozvážne i rozmarne meniť osudy smrteľníkov. Z ich vôle sa všetci, čo sa mali zachrániť už dávno vrátili domov. Odyseovi však bohovia dlho nedožičili vrátiť sa domov. Jeho návrat je dlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev. Je to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov. Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a ochraňuje moc bohyne Pallas Atény.

Grécka lyrika:

V tomto období dochádza aj k veľkému rozmachu gréckej lyriky. Najviac sa spomína tvorba ženskej predstaviteľky Sapfo. Z jej diel sa zachovala jediná celá báseň – Modlitba k Afrodite (Óda na Afroditu). Poetka, ktorá zriadila na ostrove Lesbos Dom múz. Dievčatám zo svojho krúžku venovala podstatnú časť svojej básnickej tvorby. Jej rukopisy v 11. st. pobúrili byzantských spisovateľov, preto ich spálili.
Anakreón – básnik, ktorého hravé verše oslavujú lásku, víno, priateľstvo a životné radosti.

Grécka dráma:

Grécke umenie sa rozvíja v období aténskej otrokárskej demokracie. Začína sa podporovať telesný aj duševný rozvoj človeka.
TRAGÉDIA – Aischylos, Sofokles, Euripides
KOMÉDIA – Aristofanes
Znaky gréckej drámy: spojenie slova, hudby a tanca. Dialógy sa recitujú. Všetko hrá, režíruje a spieva jeden človek. Neskôr Aischilos priviedol aj druhého herca. Viedli sa dialógy, ozdobuje sa scéna a používajú sa kostými. Za čias Perikla sa dráma stáva umením pre všetkých, lebo každý dostal peniaze za to, že bol na vystúpení. (jednota miesta a času)


Antigona

Kompozícia: Skladá sa z prológu, 5 dejstiev a epilógu. Sofokles v tragédii spracoval jednu z povestí o tébskom kráľovskom dvore. Dôsledne uplatnil dramatickú akciu: