Téma č.1 Staroveká literatúra

Téma č.1 Staroveká literatúra
( obd. 3000 p.n.l. – 500 n. l. )

- Rozdelenie- 1.orientálna: a)sumerská
b)hebrejská
c)akkadská
d)indická
e)staroegyptská
2.antická: a)grécka
b)rímska

1. Orientálna literatúra (3000 p.n.l. – 900 p.n.l.):

a) SUMERSKÁ LITERATÚRA

Najstaršou pamiatkou sumerskej literatúry je Epos o Gilgamešovi (bol napísaný na 11 kamenných tabuliach). Je to reťaz príbehov, ktoré na seba nadväzujú. Sčasti sa zakladá na historickej pravde, sčasti je to fantazijné dielo.

Epos o Gilgamešovi
- zo žánrového hľadiska predstavuje monumentálny, hrdinský epos. Nie je to už len mýtus jeho hrdinovia žijú, trpia a umierajú ako ostatní ľudia, aj keď sú obdarení nadľudskou silou. Sumerský kráľ je pravdepodobne historickou postavou.

Téma: púť uruckého kráľa Gilgameša za nesmrteľnosťou.
Idea : hľadanie odpovede na otázku zmyslu ľudského života, nesmrteľnosť si človek môže získať činmi, ktorými sa zaslúži o vlasť, ľudstvo národ.

Dej: Kráľ Gilgameš chce večnú nesmrteľnosť. Vládne v meste Uruk. Obyvatelstvo Uruku žiada o pomoc bohov, aby ich ochránili pred Gilgamešom. Bohavia vytvoria polodivého človeka Enkidua, ktorý ma neobyčajnú silu. Zápasí s Gilgamešom a spriateli sa s ním. Spolu odchádzajú bojovať proti obrovi Chuvavovi. Po víťaznom návrate bohyňa Ištar vzplanie láskou ku Gilgamešovi. Ten ju odmietne a za trest prichádza na zem nebeský býk. Zabijú ho, pričom Enkidú urazí bohyňu a zomiera. Gilgameš sa rozhodne hľadať tajomstvo večného života, no nepodarí sa mu to. Záver tvorí rozhovor Gilgameša a Enkiduovej duše o pochmúrnom živote po smrti.

Epos môže byť: hrdinský, náboženský, historický, rytiersky, idylický, komický


b) HEBREJSKÁ LITERATÚRA

Je najmladšou z literatúr Blízkeho východu. Na rozdiel od ostatných starovekých orientálnych literatúr, ktoré boli po tisícročia zasypané pod troskami miest a len v 19. stor. sa ju vedcom podarilo rozlúštiť, sa hebrejská literatúra zachovala nepretržitým podaním.

Najstaršou pamiatkou hebrejskej literatúry je Biblia, Sväté písmo. Je to zbierka svätých kníh židovského a kresťanského náboženstva. Hovorí o pozemskom živote a o budúcom živote po smrti. Tvoria ju dve časti: Starý zákon a Nový zákon.

Starý zákon (Stará zmluva) je zbierkou židovských svätých kníh. Spolu je to 46 kníh:
a)historické : 5 kníh Mojžišových (Genezis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronomium)
- stvorenie sveta, dejiny izraelského národa, Božie pôsobenie v týchto dejinách
b)poučné a básnické : Jób, Žalmy, Kniha prísloví ...
- zachytávajú pravdu a život. Skúsenosti ľudí
c)prorocké : Kniha Jozue, Kniha sudcov, Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel
- kritizujú chyby národa a vládcov, sú v nich aj predpovede očakávania Mesiáša

Nový zákon (27 kníh)
a)historické : 4 evanjeliá, Skutky apoštolov
- zachytávajú život a pôsobenie Ježiša Krista, šírenie kresťanstva po Ježišovej smrti
b)poučné : Listy sv. Pavla, List sv. Jakuba, Listy sv. Petra
- poučujú kresť. živote a hodnotách
c)prorocké : Zjavenie sv. Jána – Apokalypsa
-v rôznych symboloch hovorí o konci sveta.
d) INDICKÁ LITERATÚRA

Indická literatúra sa rozvíjala na rozsiahlom území dnešného Pakistanu a Indie. Najstaršími ind. pamiatkami slovesného umenia sú védy – posvätné knihy o poznaní..

Pamiatka: Ramajána- epos, zobrazuje tragický osud kráľovského syna Rámu a jeho ženy Sity. Zaujímavosťou tohto eposu je morálny svet, v ktorom sa pohybujú hlavný hrdinovia- cnosť, pokora, oddanosť, ženina vernosť, sebaobetovanie

Jazyk

Slovná zásoba-
-je súhrn slov v danom jazyku
-rozdelenie: Individuálna- aktívna- sú to slová, ktoré poznáme a využívame
- pasívna- sú to slová , ktoré poznáme ale nevyužívame
Základná- slová najčastejšie používané

Slovné druhy-
1.Podstatné mená- názory osôb, zvierat, vecí, vlastností
Delenie:
I- Všeobecné- pomenúvajú osobu, zviera, vec a predmet(dievča, pes, mesto...)
Vlastné- napr. Eva, Rexo, Prešov, Vysoké Tatry
II- Konkrétne(hmotné)- možno ich pozorovať zmyslami(dievča, pes, strom..)
Abstraktné(nehmotné)- nemožno ich pozorovať zmyslami(sviatok, zdravie..)
Určujeme.
Rod- ženský Číslo- jednotné
stredný množné
mužský

Pád- N- kto? čo? A- koho? čo?
G- koho? čoho? L- (o) kom? (o) čom?
D- komu, čomu? I- kým? čím?
Vzor- ženský(žena, ulica, dlaň, kosť)
stredný(mesto, srdce, vysvedčenie, dievča)
mužský(chlap, dub, stroj, hrdina)

2.Prídavné mená- vyjadrujú vlastnosti zvierat, vecí, osôb a javu
Otázka: Aká? Aký? Aké? Čia? Čie? Čí?
Akostné- stupňujú sa
Vzťahové- nestupňujú sa
Privlastňovacie- nestupňujú sa
Vzor- pekný, páví, cudzí

3.Zámená- zastupujú pod. a prí. mená(ja, aký, kto...)
Osobné- ja, ty, on, ona...
Zvratné- seba/sa, svoj
Ukazovacie- ten, tá, to...
Opytovacie- Kto? Čo? Kde?
Neurčité- dakto, niečo, niekedy, ktosi
Vymedzovacie- ten istý, tenže, všetci, Všetko

4Číslovky- označujú množstvo(počet) osôb, zvierat...
Základné(skupinové)- koľko?
Radové- koľký?
Násobné- koľkokrát?
Druhové- koľkonásobný?
5.Slovesá- vyjadrujú dej, činnosť
Delenie:Plnovýznamové- majú plný význam
-činnostné-(čo robí?)
-stavové-(čo sa sním deje)
Neplnovýznamové- nemajú plný význam
Určujeme:
Číslo
Čas- prítomný, minulý, budúci
Spôsob- oznamovací, rozkazovací, podmieňovací
Vid- Dokonavý- dej je ohraničený(odpíšem, naučím sa, prečítali...)
Nedokonavý- dej je neohraničený(píšem, učí sa, hovorili sme...)
Rod- Činný- podmet vo vete vykonáva dej(Žiaci písali úlohu.)
Trpný- podmet vo vete je dejom zasiahnutý(Úloha bola napísaná.)

6.Príslovky- vyjadrujú rozličné okolnosti deja a to miesto(kde?), čas(kedy?), spôsob(ako?) a príčiny(prečo?)

7.Predložky- slová, ktoré staja pri slovách ku ktorým patria(s tebou...)
-prvotné-(z, zo, s, so, v, na, od...)
-druhotné-(okolo, poniže, vedľa..)

8.Spojky- spájajú slová alebo vety
-Priraďovacie- (a, i, aj, ani, ba, či, a tak...)
-Podraďovacie-(že, keď, aby, lebo, takže...)

9.Častice-vyjadrujú postoj hovoriaceho k vete alebo jej časti
Neohybný slovný druh(áno, hej, a, no, nuž, azda...)

10. Citoslovcia- vyjadrujú city alebo napodobňujú zvuky
-vlastné-(prejavy citu a vôle)-och, jej, aha, ó, íha, fuj, chi-chi
-zvukomalebné-(napodobeniny zvukov)- brnk, prask, tik-tak, haf-haf

Antonymá- opozitá, sú slova s protikladným významom
Synonymá- významovo zhodné alebo blízke
Homonymá- sú rovnozvučné slová, ktoré majú rozdielny význam
Paronymá- tvoria sa spojením slov s rovnakým slovesným základom