Téma č. 3 Stredoveká slovenská literatúra
Téma č. 3 Stredoveká Slovenská Literatúra
Staroslovienská lit.- Lit. písaná česky a slovakizovanou češtinou
Vznikla na Veľkej Morave (VM) za vlády Mojmíra (Rastislav, Svätopluk)
862 – Mojmír poslal po vierozvestov k Michalovi III.
863 – Konštantín a Metod prichádzajú na VM
- vytvorili hlaholiku, staroslovenčinu, preložili Bibliu
- založili vysokú školu na VM – vyučovalo sa 7 umení*
867 – išli obhajovať k pápežovi Hadriánovi II. staroslovenčinu, lebo tlačili na nich franskí kňazi
869 – Konštantín ochorie a ostane v kláštore, kde príjme meno Cyril a onedlho zomiera.
- Metod obnovuje činnosť VŠ
885 – musí ísť obhajovať staroslovenčinu (2x) k pápežovi Jánovi VIII.
Sa delí na dve obdobia:
1. Veľkomoravské obdobie(800-1000) – spojené s 1. štátnym útvarom na našom území a prijatím kresťanstva. Vládli tu Rastislav a Mojmír – neustále zápasili s franskými kniežatami, kt. chceli získať vplyv na VM. Rastislav požiadal byzantského panovníka Michala III. a ten poslal zo Solúna 2 bratov – Konštantína a Metoda, ktorí priniesli na VM nové náboženstvo – kresťanstvo. Hlásali ho v staroslovienčine, tiež vytvorili prvé písmo – hlaholiku, ktorá vznikla z malých písmen gréckej abecedy.
2. Formovanie slovenskej literatúry – kultúra, vzdelanosť sa šírili v latinčine. Strediskami kultúry a vzdelania boli kláštory a školy(cirkevné, 1465 BA Academia Istropolitana). Okolo 12. st. na Slovensko prichádzajú nemci. V 14.st. – bratrícke spanilé jazdy – myšlienky husitov. Rozkvet kultúry nastal za vlády Mateja Korvína – bol ovplyvnený talianskym humanizmom a renesanciou. Väčšina kníh sa odpisovala – kódexy. 1445 – Guttenberg – kníhtlač. Prvé vytlačené knihy sa nazývali inkunábuly. Väčšina diel bola písaná latinsky. Až v 15.st sa začína preformovať čeština. Delenie literatúry naďalej na náboženskú a svetskú.
PROGLAS
- predspev. Autorom je Konštantín filozof. Prvá báseň v staroslovienčine(najstaršia pamiatka). Kompozične sa skladá z 110 veršov, ktoré sa nečlenia na strofy(110. verš – ‚Amen‘) Lyrická báseň. V básni su didaktické – poučné verše. Využíva prarafrázovanie z Biblie. štylistické prostriedky: amplifikačné a kumulačné.
MORAVSKO PANÓNSKE LEGENDY
Autorom je Kliment Bulharský – žiak Cyrila a Metoda. Dielo obsahuje viaceré prvky legendy. Využitie idealizácie, niektoré prvky legendy sú oslabené – konanie zázrakov(Konštantín mení kalnú vodu na čistú, Konštantín vytvorí písmo na základe božieho vnuknutia).
Má dve časti:1) Život Konštantína – údaje z jeho života, narodil sa v meste Solún, celá rodina bola zbožná(6 súrodencov, K. bol najmladší). Vykreslený sen K. o výbere nevesty – len symbolicky, nie je to žena – Sofia. Študoval v Carihrade, činnosť na VM, boj s trojjazyčníkmi. Opis cety ku Kocelovi(Pribinov syn) – sídlil pri Balatone. Vystúpenie v Ríme, prijatie mena Cyril, kláštor, smrť.
2) Život Metoda – kratšia časť. vyjadrovanie je jednoduchšie ako v prvej časti. Metod bol pracovitý, výrečný, dbajúci na telesnú čistotu. Opísaná časť života, ktorú prežil v Kláštore, súhlas pápeža so staroslovienčinou. Posledné dni života – určil Gorazda svojim nástupcom.
Tvorba K. a M:
Preklady: spoločne: evanjélia (Nový zákon), žaltár (kniha žalmov)
Konštantín: Breviár (modlit. kniha pre kňazov)
Metód: Starý zákon (okrem kníh Makabejských)
Pôvodná lit. – Konštantín: Proglas
Metód: Cirkevné spisy
Trojjazyčníci: obhajovali názor 3 jazykov. Podľa nich boli len tri jazyky, ktorými sa patrilo v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský. Proti tomuto názoru vystúpili práve Konštantín a Metód. Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa.
Anafora- opakovanie tých istých slov na začiatku
Epiteton- je umelecký jazykový prostriedok, básnicky prívlastok ktorý obsahuje aj citový význam
Personifikácia- je umelecký jazykový prostriedok, ktorým neživým predmetom a javom pripisujeme ľudské vlastnosti
Ortoepia-náuka o spisovnej výslovnosti
Spodobovanie- párové- znelé a neznelé(znelé- b,d,ď,dz,dž,g,h,v,z,ž...neznelé-p,t,ť,c,č,k,ch,f,s,š) nepárové znelé(j,l,ľ,m,n,ň,r)
Výslovnosť spoluhlások- „v“(u, v, f)
Výslovnosť dvojhlások- (patria k dlhým, dlhšie sa vyslovujú ako obyčajná dĺžka, splývavo „ie“, nie, „je“ ,pravidlo o splývavej výslovnosti- melodicky spolu)
Výslovnosť spoluhláskových skupín a zdvojených spoluhlások- rr ako ŕ
Mäkkosť a tvrdosť spoluhlások- mäkko- lebo, list, debna,
Tvrdo- tie, ten, matematika (di, ti, ni, li, de, te, ne, le- mäkko, ak sú slovenského pôvodu, cudzieho tvrdo)
Rytmické krátenie
Výnimky:
-podstatné mená stredného rodu podľa vzoru vysvedčenie( lístie, tŕnie, skálie)
-G mn. č. podst. mien ŽR(hrádzí, básní, piesní)
-G mn. č. s vkladnou dvojhláskou „-ie“ pri podst. m. ŽR a SR (výhier, hospodárstiev)
-živočíšné podst. m. podľa vzoru páví(krokodílí)
-prít. čas podľa vzoru rozumieť( zmúdrieť)
-v prípone „-ia“ v 3. os. pl. a v prípone prechodníka ( chvália, ľúbia, chváliac, ľúbiac)
-min. činné príčastie (zakliavší)
-v opakovacích slovesách na „-ievať“ (budievať)
-podst. m. na „-iar, -iareň“( bieliareň, múčiar)
-v zložených slovách (prvýkrát, šéftréner)
-v neurčitých zámenách s časticami (niekým, bárčím, bárským, bohviekým, čertviečím)
-v slovách s predponami( nádielka, zásielka, súčiastka)
Legenda
-je stredoveký žáner, ktorý obsahuje životné príbehy svätcov, fantastické motívy a prvky.
-legenda patrí so umeleckého štýlu, pričom životopis patrí do administratívneho štýlu.
-pri legende zachytávame život svätcov, a môžu sa vyskytovať aj nadprirodzené javy, no v životopise nemôžu
-legenda využíva umelecké prostriedky, zachytáva udalosti a nemá ustálenú formu.
-životopis je vecný, presný, nezachytáva udalosti (len beletrizovaný). Končí sa podpisom ma ustálenú formu.
Životopis
-beletrizovaný- obšírnejší
-písaní humorne v časovom slede, hovorí o významnejších udalostiach v živote pisateľa
-úradný- má obsahovať osobné údaje(meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, národnosť, štátna príslušnosť
|
