Téma č.5 Klasicizmus
(17. – 19.storočie)

-Klasicizmus je umelecký smer, ktorý sa v európskych literatúrach a v umení uplatňoval v 17. a 19. storočí.
-Vznikol vo Francúzsku za Ľudovíta XIV, pre potreby šľachticov.
-Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody, ale najmä v tom, čo je v nej podstatné a nemenné.
-Vzorom sa pre nich stalo antické umenie.
-Rozlišovali sa vysoké a nízke žánre: k vysokým patrila óda, elégia, epos, tragédia, k nízkym bájka, satira, komédia.
-Klasická dráma dodržiavala 3 jednoty:
jednota času (príbeh sa musel odohrať počas 24, výnimočne 30 hodín)
miesta (musel sa odohrať na jednom mieste, obyčajne v určitom paláci)
deja (zameranie na jeden dej vylučovalo vedľajšie motívy)

-Klasicisti sa orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descarta (dekart) „Myslím, teda som“. Súlad pravdy, krásy a dobra. Literatúra sa viac sústreďuje na všeobecné črty človeka, čiže vytvorila typy postáv.


Ján Kollár

Študoval v Jene. Zoznámil sa s Frederikou Schmidtovou – Mínou, ako ju vo svojich dielach nazýval.
Slovakizovaná čeština = evanjelik
Zjednocovacím faktorom u Kollára malo byť Rusko. Rusko = DUBISKO

Slávy dcéra
- obsahuje 645 zneliek, a to sú vlastenecké a ľúbostné

PŘEDZPĚV

V konečnej podobe vyšla roku 1832 a obsahovala Předzpěv a 5 spevov:
I.Sála
II.Labe, Rín, Vltava
III.Dunaj
IV.Léthé
V.Acheron
(Léthé – slovanské nebo, Acheron – u Kollára slovanské peklo)

Má 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek, spojených len nejasne naznačenou dejovou líniou.
V prvom speve básnik spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou. V druhom a v treťom putuje po slovanských krajoch vyznačených riekami a opisuje svoje dojmy z polabských, pobaltských a našich krajín, vkladajúc medzi ne rozmanité historické reflexie, úvahy. V štvrtom speve prechádza s Mínou, medzitým údajne mŕtvou, po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov. V piatom speve sa dostáva do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odrodilcov. Najsilnejším miestom Slávy dcery z umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránky je Předzpěv.

Dej: Bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta. V obraze Míny Kollár vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádzala po slovenských krajoch.

Předspěv
-Predstavuje žalospev nad slovanskou minulosťou a smútok nad slovanskými národmi.
-Je napísaný časomerným elegickým distichon (elegické distichon – gréc. dvojveršie zložené z daktylského hexametra a pantametra s neúplnou 3. a 6. stopou).


Ján Hollý - Svatopluk

- veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelí náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a na Slovensku. Čo sa nepodarilo vojakom, podarí sa podlou zradou Rastislavovho synova Svätopluka. Rastislava vydáva Nemcom. Tí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Franskej vierolomnosti padne za obeť aj sám Svätopluk, ktorý má za Nemcov vyjednávať. Epos sa končí Svatoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do slovanského tábora a prijatím kráľovskej koruny. Epos Svatopluk je zaľudnený veľkým počtom postáv.