ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN

(Kapitánova dcéra)
(Povesť)

- Eugen Onegin – filozoficko – spoločenský román, panoranaticky zobrazuje vtedajšiu spoločnosť
dej: Lenský privádza do domu statkára Larina svojho priateľa Onegina. Larina má dve dcéry, Oľgu, Lenského snúbenicu a Tatianu, ktorá v Oneginovi spoznáva svoju vysnenú lásku. Onegin jej vyznanie odmieta a poúča ju k zdržanlivosti. Z rozmaru začne dvoriť Oľge a v súboji zabije Lenského. S pocitom beznádeje cestuje po Rusku a po návrate do Petrohradu stretáva vydanú Tatianu, ktorá odmieta jeho vyznanie.
- Kapitánova dcéra – historická próza dej: Pugačovove povstanie potlačené a Pugačov verejne popravený. Autorove sympatie sú na strane ľudu a jeho boja za slobodu.


KAREL HYNEK MÁCHA

Máj (skladba má 4 spevy a 2 intermezzá).
(lyrickoepická skladba)

Zbojník Vilém zabije zvodcu svojej milej Jarmily, pričom netuší, že zvodcom je jeho vlastný otec. Odsúdenca popravia a Jarmila sa zo zúfalstva utopí. Mácha v osude Viléma nastolil otázku vzťahu jedinca a spoločnosti a rieši ju ako revolučný romantik v prospech jednotlivca. Dielo sa vyznačuje prekrásnymi opismi prírody, ktorú stavia do protikladu s osudmi hlavných hrdinov Viléma a Jarmily.

Romantizmus -Slovo romantizmus sa pôvodne objavilo v literatúre. V Nemecku prídavné meno „romantisch“ bolo protikladom všetkého, čo sa nazývalo klasická literatúra. Romantizmus znamenal úplný rozchod s ideálmi minulosti. Hlásal prednostné postavenie jednotlivca a jeho osobnosti. Proti vláde chladného rozumu staval silu senzibility, vášne a imaginácie. Táto oslava individualizmu sa rozšírila v celej Európe, no hlavnú úlohu hrali Nemecko, Anglicko a Francúzsko.

INDIVIDUALIZMUS - Romantický hrdinovia bývajú výnimočnými ľuďmi. Sú to silní jednotlivci, vyznačujúci sa prehnanou citovosťou, ktorá prechádza do vášní. Často prejavujú znaky výlučného individualizmu. Ak ich individualizmus prerastá do odmietania akejkoľvek svetskej či božskej autority - hovoríme o titanizme.

TITANIZMUS – objavuje sa najskor v Anglicku, hrdina, ktorý po vykonaní skutku pre blaho iných zomiera.


Štylistika

-Štylistika je jazykovedná náuka, ktorá skúma výber a najvhodnejšie usporiadanie jazykových prostriedkov z hľadiska jazykovej komunikácie. Štýl je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu.

Jazykový štýl – výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu.

Funkčné jazykové štýly rozdeľujeme na:

Štýly súkromného styku Verejného styku

- hovorový - náučný (odborný)
- administratívny
- rečnícky
- publicistický
- umelecký


Náučný štýl
Využíva sa všade tam, kde sa treba presne, odborne vyjadriť. Sprostredkúva odborné informácie a vedecké poznatky, niekedy je blízky len úzkemu okruhu odborníkov. Vyjadrovanie musí byť presné – odborné termíny, ustálené názvy a cudzie slová.

Administratívny štýl
Má predovšetkým písomnú podobu. Hlavné znaky: vecnosť, stručnosť, presnosť, prehľadnosť, ustálená forma. Používame ho pri životopise, žiadosti, posudku.

Publicistický štýl
Používa sa v novinách, časopisoch, televízii a v rádiu (v oznamovacích prostriedkoch). Je to kombinácia štylistických prostriedkov – všetkých štýlov (prvky umeleckého, hovorového, administratívneho štýlu – záleží od druhu článku).

Rečnícky štýl
Je verejný štýl. Musí mať zaujímavý obsah a presnú štylizáciu, aby zaujal pozornosť poslucháčov. Používajú sa prostriedky umelecké, veľmi dôležité sú mimojazykové prostriedky (gestikulácia, mimika) a technika prednesu.

Umelecký štýl
Používa slová expresívne, frazeologizmy, obrazné pomenovania. Cieľ – pôsobiť na city. Použitie – báseň, balada, román.

Hovorový štýl
- je to jediný štýl súkromného styku, realizuje sa zväčša ústne. Je charakteristický spontánnosťou a nepripravenosťou.
Využíva všetky slová slovnej zásoby – slangové, vulgárne, nárečové a podobne. Hovorový štýl sa využíva v rozprávacích slohových postupoch. Niekedy sa hovorový štýl môže dostať aj do literárnej tvorby – najmä v modernej literatúre.