Jozef Miloslav Hurban (1817-1888)

-historická povesť- Olejkár
-satirická novela- Od Silvestra do Troch kráľov


Ján Kalinčiak (1822-1871)

-najkrvavejšia próza slovenského romantizmu- Bratova ruka
-historická povesť- Púť lásky
-humorno-poradický román- Reštaurácia


Ľudovít Štúr (1815-1856)

Najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v pol. 19. stor., poslanec uhorského snemu, autor súčasného slovenského spisovného jazyka, politik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ a novinár. Bol vedúcou osobnosťou slovenského života v období vrcholiaceho národného obrodenia

-narodil sa v Zay Uhrovci, zomrel v Modre
-po štúdiách na nemeckom gymnáziu v Rabe prišiel na lýceum do BA. Tu sa stal členom spoločnosti Československej a neskôr jej vedúcou osobnosťou. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti
-po zrušení spoločnosti preniesol jej činnosť na katedru Česko-slovenskej reči a literatúry
-dvojročný pobyt v Halle nielen prehĺbil jeho vedomosti, ale upevnil aj jeho vlastenecké cítenie
-po návrate prednášal o slovanských a Európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov
-pre túto činnosť ho v roku 1843 odvolali z katedry
-nerezignoval a venoval sa politickej a publicistickej činnosti
-bol spoluzakladateľom Slovenských národných novín s literárnou prílohou Orol tatranský
-keď Uhorské úrady vydali zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu utiekli do Čiech, kde Štúr vystúpil na Slovanskom zjazde. Z Prahy do Viedne, kde slov. národná rada organizovala dobrovolníkov do boja proti košútovcom. Dobrovoľníci pomohli Viedni k víťazstvu, no viedenskí mocipáni žiadosti šturovcov nevyhoveli. Naopak na štúrovcov boli vydané zatykače, odobrali im vlastnú činnosť a pod. Štúr odišiel do Modry, kde sa staral o deti nebohého brata Karola
-nešťastne sa postrelil pri poľovačke a 12.1.1856 zomrel.

TVORBA:

Jazykovedné diela:
Nárečia slovenskuo a potreba písania v tomto nárečí – odôvodnil potrebu uzákonenia spis. Slovenčiny
Náuka reči slovenskej – zhrnul hláskoslovie, morfológiu, pravopis a skladbu

Publicistika:
Slovenskie národné noviny – s lit. prílohou Orol tatranský sa stali strediskom národného života
-boli to 1 slovenské politické noviny

Politická činnosť:
-na podnet Štúra, Hurbana a Hodžu sa v máji 1848 v Lip. Mikuláši zišli predstavitelia národného hnutia a sformulovali Žiadosti slovenského národa, v kt. žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách a autonémiu Slovenska v rámci Uhorska. V septembri 1848 sa utvorila vo Viedni Slov. národná rada na čela so Š., H. a H., ktorá organizovala povstanie proti Uhorskej vláde

Básnická tvorba:
Dumky večerné – cyklus básní, zaznieva v nich romantický smútok prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou
Smluva Slováku – odhodlanie bojovať za Slovákov i za cenu života
-1. revolučná báseň

Elegické básne:
Spevy a piesne – predstavujú najmä tvorbu z poreločných rokov
O národných písních a povestich plemen slovanských – kniha vyšla po česky v Prahe
Slovanskuo a svet budúcnosti – vyjadril sklamanie z výsledkov revolúcie, kritiku rakúskej ríše a vieru v jej rozpad