Téma č.7 Slovenský romantizmus

Téma č.7 Slovenský romantizmus
(1830-1850)

Spoločenská situácia
-Slovensko bolo súčasťou Uhorska (horného)
-Slováci boli utláčaní národne (maďarizácia) a hospodársky (vykorisťovanie)
-silnie národno-oslobodzovacie hnutie
-v tomto období vystupuje mladá vzdelaná a národne cítiaca generácia ŠTÚROVCI (ich vedúcou osobnosťou bol Ľudovít Štúr)
-generácia vystúpila s konkrétnym národným aj politickým programom
-bola osnovaná spisovná slovenčina v roku 1843 na fare v Hlbokom, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža
-vychádzala zo stredoslovenského nárečia, pretože je najčistejšie aj najľubozvučnejšie
-1. knihou vydanou v spisovnej slovenčine bol 2 ročník Almanachu Nitra v roku 1844
-almanach – zborník prác niekoľkých autorov
-Štúr, Hurban a Hodža pripravili a vydali dokument Žiadosti slovenského národa
-prijatý bol v máji 1848 v Liptovskom Mikuláši
-žiadali používanie spis. Slovenčiny v úradoch a školách, územnú autonómiu
-uhorská vláda dokument odmietla a vydala na autorov zatykač
-v septembri 1848 vo Viedni (Š,H,H) vytvorili SNR, ktorá organizovala protiuhorské povstanie = revolučné roky 1848/49 (meruôsme roky)
-cisárska Viedeň nedodržala sľuby dané Slovákom a po potlačení revolúcie sa dostali naši revolučný vodcovia pod policajný dozor
-dané skutočnosti sa odrážajú v našom romantizme

Znaky romantizmu
-národný charakter (motivovať do boja za slobodu nášho národa)
-ľudový charakter (vplyv ľudovej slovesnosti)
-nové žánre (ponášky na ľudové piesne)
-nový sylabický (slabičný) veršový systém

Predstavitelia
•Ľudovít Štúr
•Samo Chalúpka – najstarší štúrovský básnik
•Janko Kráľ – najrevolučnejší
•Andrej Sládkovič (Braxatoris) – najväčší
•Ján Botto – najmladší
•Jozef Miloslav Hurban – prozaik (napr. povesť Olejkár)
•Ján Kalinčiak – prozaik (napr. povesť Mních)


Samo Chalúpka (1812-1883)

-jánošíkovská (napr. Kráľohoľská, Likavský väze)
-protiturecká (napr. Turčín Poničan)


Janko Kráľ (1822-1876)

-bol medzi študentmi Bratislavského lýcea, ktorí po zosadení Ľ. Štúra z miesta profesori odišli na protest do Levoče
-spomína na túto udalosť v básni Duma bratislavská
-celou jeho tvorbou sa prelína idea slobody nášho národa
-písal aj sociálne balady napr. Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
-spracoval aj jánošíkovskú tematiku napr. básnická skladba Výlomky z Jánošíka
-Jánošík je symbol slobody, spravodlivosti a ochrancu


Andrej Sládkovič (1820-1872)

-autorom dvoch veľkých básnických skladieb Marína a Detvan majú ľúbostný i vlastenecký charakter
-používa náročne jazykové prostriedky (oxymorón - špatnokrásny)


Ján Botto (1829-1881)

-najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem
-báseň- K mladosti, báj na Dunaji
-balada- Žltá ľalia
-lyrickoepická básnická skladba- Smrť Jánošíkova
Jozef Miloslav Hurban (1817-1888)

-historická povesť- Olejkár
-satirická novela- Od Silvestra do Troch kráľov


Ján Kalinčiak (1822-1871)

-najkrvavejšia próza slovenského romantizmu- Bratova ruka
-historická povesť- Púť lásky
-humorno-poradický román- Reštaurácia


Ľudovít Štúr (1815-1856)

Najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v pol. 19. stor., poslanec uhorského snemu, autor súčasného slovenského spisovného jazyka, politik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ a novinár. Bol vedúcou osobnosťou slovenského života v období vrcholiaceho národného obrodenia

-narodil sa v Zay Uhrovci, zomrel v Modre
-po štúdiách na nemeckom gymnáziu v Rabe prišiel na lýceum do BA. Tu sa stal členom spoločnosti Československej a neskôr jej vedúcou osobnosťou. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti
-po zrušení spoločnosti preniesol jej činnosť na katedru Česko-slovenskej reči a literatúry
-dvojročný pobyt v Halle nielen prehĺbil jeho vedomosti, ale upevnil aj jeho vlastenecké cítenie
-po návrate prednášal o slovanských a Európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov
-pre túto činnosť ho v roku 1843 odvolali z katedry
-nerezignoval a venoval sa politickej a publicistickej činnosti
-bol spoluzakladateľom Slovenských národných novín s literárnou prílohou Orol tatranský
-keď Uhorské úrady vydali zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu utiekli do Čiech, kde Štúr vystúpil na Slovanskom zjazde. Z Prahy do Viedne, kde slov. národná rada organizovala dobrovolníkov do boja proti košútovcom. Dobrovoľníci pomohli Viedni k víťazstvu, no viedenskí mocipáni žiadosti šturovcov nevyhoveli. Naopak na štúrovcov boli vydané zatykače, odobrali im vlastnú činnosť a pod. Štúr odišiel do Modry, kde sa staral o deti nebohého brata Karola
-nešťastne sa postrelil pri poľovačke a 12.1.1856 zomrel.

TVORBA:

Jazykovedné diela:
Nárečia slovenskuo a potreba písania v tomto nárečí – odôvodnil potrebu uzákonenia spis. Slovenčiny
Náuka reči slovenskej – zhrnul hláskoslovie, morfológiu, pravopis a skladbu

Publicistika:
Slovenskie národné noviny – s lit. prílohou Orol tatranský sa stali strediskom národného života
-boli to 1 slovenské politické noviny

Politická činnosť:
-na podnet Štúra, Hurbana a Hodžu sa v máji 1848 v Lip. Mikuláši zišli predstavitelia národného hnutia a sformulovali Žiadosti slovenského národa, v kt. žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách a autonémiu Slovenska v rámci Uhorska. V septembri 1848 sa utvorila vo Viedni Slov. národná rada na čela so Š., H. a H., ktorá organizovala povstanie proti Uhorskej vláde

Básnická tvorba:
Dumky večerné – cyklus básní, zaznieva v nich romantický smútok prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou
Smluva Slováku – odhodlanie bojovať za Slovákov i za cenu života
-1. revolučná báseň

Elegické básne:
Spevy a piesne – predstavujú najmä tvorbu z poreločných rokov
O národných písních a povestich plemen slovanských – kniha vyšla po česky v Prahe
Slovanskuo a svet budúcnosti – vyjadril sklamanie z výsledkov revolúcie, kritiku rakúskej ríše a vieru v jej rozpad
-Bernolákovčina-
-vychádzala zo západoslovenských nárečí, stredoslovenských prvkov (ď, ť, ň, ľ) a jazykového prejavu trnavských vzdelancov = kultúrna západoslovenčina
-vydal kodifikačný spis Jazykovedno – kritická rozprava o slovenských písmenách (kodifikovať = uzákoniť, rozprava = vedecká úvaha)
-udomácnil fonetický pravopis = každá fonéma má svoju grafému
-vydal gramatiku: Grammatica slavica
-Etymolódiu…
-Slovár slovenský česko – latinsko – nemecko – uherský (prekladový a noumatívny slovník)
-v bernolákovčine písal napr. Juraj Fándly a Ján Hollý
-pre náboženské rozpory bernolákovčina zanikla (evanjelici - čeština)

-11.júla 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža stretli na Hurbanovej fare v hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri zavedení slovenčiny do praxe.

Jazyková norma - je všeobecne záväzná podoba (štandard) výrazových prostriedkov. Na základe existujúcej normy potom možno vymedziť chybu ako odchýlku od záväzne používaných výrazových prostriedkov a v súvislosti s tým ďalej uvažovať o kultúre prejavu.

Kodifikácia - predstavuje uzákonenie spisovnej normy, ktoré uskutočňuje vedecká inštitúcia, vedecká spoločnosť alebo kolektív. Toto uzákonenie sa potom publikuje v príručkách, ktoré majú všeobecnú autoritu (Pravidlá slovenského pravopisu, Slovník slovenského jazyka, Pravidlá slovenskej výslovnosti).