Téma č.7 Slovenský romantizmus
(1830-1850)

Spoločenská situácia
-Slovensko bolo súčasťou Uhorska (horného)
-Slováci boli utláčaní národne (maďarizácia) a hospodársky (vykorisťovanie)
-silnie národno-oslobodzovacie hnutie
-v tomto období vystupuje mladá vzdelaná a národne cítiaca generácia ŠTÚROVCI (ich vedúcou osobnosťou bol Ľudovít Štúr)
-generácia vystúpila s konkrétnym národným aj politickým programom
-bola osnovaná spisovná slovenčina v roku 1843 na fare v Hlbokom, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža
-vychádzala zo stredoslovenského nárečia, pretože je najčistejšie aj najľubozvučnejšie
-1. knihou vydanou v spisovnej slovenčine bol 2 ročník Almanachu Nitra v roku 1844
-almanach – zborník prác niekoľkých autorov
-Štúr, Hurban a Hodža pripravili a vydali dokument Žiadosti slovenského národa
-prijatý bol v máji 1848 v Liptovskom Mikuláši
-žiadali používanie spis. Slovenčiny v úradoch a školách, územnú autonómiu
-uhorská vláda dokument odmietla a vydala na autorov zatykač
-v septembri 1848 vo Viedni (Š,H,H) vytvorili SNR, ktorá organizovala protiuhorské povstanie = revolučné roky 1848/49 (meruôsme roky)
-cisárska Viedeň nedodržala sľuby dané Slovákom a po potlačení revolúcie sa dostali naši revolučný vodcovia pod policajný dozor
-dané skutočnosti sa odrážajú v našom romantizme

Znaky romantizmu
-národný charakter (motivovať do boja za slobodu nášho národa)
-ľudový charakter (vplyv ľudovej slovesnosti)
-nové žánre (ponášky na ľudové piesne)
-nový sylabický (slabičný) veršový systém

Predstavitelia
•Ľudovít Štúr
•Samo Chalúpka – najstarší štúrovský básnik
•Janko Kráľ – najrevolučnejší
•Andrej Sládkovič (Braxatoris) – najväčší
•Ján Botto – najmladší
•Jozef Miloslav Hurban – prozaik (napr. povesť Olejkár)
•Ján Kalinčiak – prozaik (napr. povesť Mních)


Samo Chalúpka (1812-1883)

-jánošíkovská (napr. Kráľohoľská, Likavský väze)
-protiturecká (napr. Turčín Poničan)


Janko Kráľ (1822-1876)

-bol medzi študentmi Bratislavského lýcea, ktorí po zosadení Ľ. Štúra z miesta profesori odišli na protest do Levoče
-spomína na túto udalosť v básni Duma bratislavská
-celou jeho tvorbou sa prelína idea slobody nášho národa
-písal aj sociálne balady napr. Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
-spracoval aj jánošíkovskú tematiku napr. básnická skladba Výlomky z Jánošíka
-Jánošík je symbol slobody, spravodlivosti a ochrancu


Andrej Sládkovič (1820-1872)

-autorom dvoch veľkých básnických skladieb Marína a Detvan majú ľúbostný i vlastenecký charakter
-používa náročne jazykové prostriedky (oxymorón - špatnokrásny)


Ján Botto (1829-1881)

-najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem
-báseň- K mladosti, báj na Dunaji
-balada- Žltá ľalia
-lyrickoepická básnická skladba- Smrť Jánošíkova