Téma č.9 Svetový realizmus

Téma č.9 Svetový REALIZMUS

- obdobie 19 storočia

Znaky realizmu:
(poviedka, novela, román)
zhody a konflikty
-hrdina je najčastejšie obyčajný človek
-autori mali zmysel pre skutočnosť, kt. originálne vyjadrili a oživili skúsenosťami z vlastného života
používali iróniu a satiru
vznikali nové literárne žánre
prevláda próza – zobrazovanie človeka v životnej realite

Znaky romantizmu:
- má veľa protikladov (napr. sen- skutočnosť, cit- rozum)
- hrdina sníva- túži po lepšom živote
- je osamelý, nerozumie si so spoločnosťou, je odtrhnutý od spoločnosti
- autor sa často stotožňuje s postavou
- postavy sú z nižších spol. vrstiev
- prevláda histor. tématika a lyrika
- častými motívmi sú nešťastná láska, noc ..
- dochádza k prelínaniu lit. žánrov- synkretizmus


Predstavitelia:Charlotte Brontëová
Emily Brontëová
Charles Dickens
Henri Beyle – Stendhal
Honoré de Balzac a iní


Charles Dickens

-predstaviteľ anglickej realistickej literatúry
Znaky tvorby:
-vychádza z autobiografických zážitkov a skúseností
-prostriedkami kritiky v jeho tvorbe sú láskavý humor, satira a karikatúra
-príbeh býva spravidla vždy pochmúrny, ale vždy končí šťastne
-T: David Copperfield, Oliver Twist, Malá Doritka

Pamäti klubu Pickwikovcov – jediný humoristický román
Hlavná postava Pán Pickwick reprezentuje strednú vrstvu, je to dobrák, rojko, mal zmysel pre česť a spravodlivosť, pri vystupovaní vystupuje nevhodne, smiešne, je čudák. Podobá sa na Cervantesovho hrdinu Dona Quijota. I pán Pickick chcel naprávať krivdy, putoval so svojimi priateľmi a sluhom po anglickom vidieku. Jeho sluha Sam Weller sa podobá na Sancha Panzu – riadi sa zdravým sedliackym rozumom. Pán Pickwick odmietol platiť advokátskej firme, ktorá ho vidierala, preto sa dostal do väzenia pre dlžníkov. Pickwick si vo veznici všimol, že nemajetný dlžník musí platiť za pobyt v cele a má problémy zadovážiť si stravu, ale ťažký zločinec je živený štátom.
Idea:odsúdiť nespravodlivé zákony a súdnictvo


Lev Nikolajevič Tolstoj - Anna Kareninová

- sociálno-psychologický román
- zo sociálnej stránky venuje pozornosť životu ruskej aristokracie
- zo psychologického hľadiska chcel priblížiť vnútorný život ženy = hlavnej hrdinky
- Anna opustila svojho muža, ktorého zaujímala len spoločenská kariéra. Odišla k milovanému mužovi, ktorý ju ľúbil. Jej manželovi vadil iba spoločenský škandál, nie to, že od neho odišla žena. Autor tu odhaľuje pokryteckú morálku aristokratov, ktorá sa stala príčinou nešťastia Anny, ktoré vyústilo v jej samovraždu.
Idea:
1. odsúdiť pokrytectvo
2. zvýrazniť potrebu úprimnej lásky v rodinnom živote

GUY DE MAUPASSANT

Tvorba: romány: Miláčik- zobrazil mladého karieristu, ktorému ženy pomôžu vyšvihnúť sa do prostredia vládnucich kruhov

EMILY BRONTËOVÁ

Tvorba: román: Búrlivé výšiny- realisticky zobrazuje vzťahy medzi ľuďmi na anglickom vidieku; lásku, čisté ľudské vzťahy strieda nenávisť, nevraživosť a pomsta; autorka vyjadruje protest proti potláčaniu citov, útlaku a pokrytectvu

CHARLOTTE BRONTËOVÁ

Tvorba: román: Jana Eyrová- romanticko-realistický príbeh siroty, jej lásky a prekážok, s ktorými sa musela boriť. Jane Eyrovej zomreli obaja rodičia hneď po jej narodení. Bola zverená otcovmu bratovi, lenže ten taktiež zomrel a ostala v opatere jeho nevľúdnej manželky, pani Reedovej. Tam však mala len problémy, čo nakoniec donútilo Pani Reedovú poslať ju do Loowodskeho dievčenského ústavu pre siroty. Tam to Jana nemala o nič lepšie(nevraživosť riaditeľa, zima, choroba). Po skončení školy sa Jana zamestnala ako vychovávateľka pre malé francúzske dievčatko. Po mesiacoch sa Jana a majiteľ pannstva(po spoločných prebdetých večeroch) do seba zaľúbili. Po nasledujúcich prekážkach a žiarlivosti ju pán Rochester požiadal o ruku. Ale svadbu prekazil advokát z Londýna spolu s pánom Masonom, ktorý potvrdili, že pán Rochester už má zákonitú manželku. Bertha Masonová bola pomätená a veľmi agresívna, zavretá už takmer 20 rokov v Thornfielde. Jana v noci ušla, 3 dni bez jedla blúdila bez dokladov, peňazí i osobných vecí, až ju zachránil kňaz John Rivers a ujali sa jej jeho sestry.

Našli jej prácu v dedinskej škole. John sa snažil presvedčiť Janu, aby sa zosobášili a odišli na misie do Indie, s čím ona nesúhlasila a po roku ju hlas srdca donútil navštíviť Thornfield. Dozvedá sa, že hrad vyhorel, pani domu umrela a sám Rochester je slepý a s amputovanou rukou. Ani to nezabránilo Jane, aby sa za neho vydala. Časom sa mu čiastočne prinavrátil zrak, Adelka vyrástla a stala sa z nej inteligentná, krásna a duševne vyspelá slečna, Jana porodila dve deti a žili v harmónii a láske až kým nezomreli. John Rivers odišiel sám do Indie, urobil veľa dobra, ale po pár rokoch v nepriaznivom prostredí zomrel.


Honoré de Balzac
(1799 - 1850)

-predstaviteľ francúzskej realistickej literatúry
-pochádzal z vidieckej rodiny
-napísal vyše 90 románov a poviedok
-vyšli pod jednotným názvom, Ľudská komédia
-skladá sa z troch základných častí:

1.Štúdie mravov (napr. Otec Goriot [gorio])
2.Filozofické štúdie (napr. román Sagrénova koža)
3.Analytické štúdie (napr. Fyziológia manželstva)

Znaky tvorby:
-obraz života vo Francúzsku – vytvoril vyše 2000 charakterových postáv

Otec Goriot – je to kriticko – realistický román
-príbeh bývalého obchodníka s cestovinami, otca dvoch dcér
Vychovával ich nesprávne, pretože ich veľmi rozmaznával. Nesprávnou výchovou si v podstate kupoval ich lásku. Preto v nich vychoval lásku k peniazom, k majetku. Vychoval v nich životný cieľ – zabezpečiť si postup do vyššej spoločnosti pomocou výhodného sobáša. Jedna sa vydala za bankára a druhá za baróna. Otec im do poslednej chvíle odovzdával postupne celý svoj majetok. Svoju starobu prežíval v chudobnom penzióne. Dcéry ho prestali navštevovať, lebo sa zaňho hanbili (bol chudobný). Staral sa oňho neznámy človek študent Rastignac. Až pred smrťou si otec uvedomil, že on sám vychoval z dcér bezcitné ženy. Neprišli ani na pohreb svojmu otcovi, poslali len svoje prázdne koče.

Goriot – obchodník – šikovný, pracovitý, sporivý, cieľavedomý, predvídavý, trpezlivý, vytrvalý, v rozhodovaní bol diplomatický
Goriot – otec – po smrti manželky chcel svojim dcéram nahradiť i materinskú lásku
-vychovával ich so zaslepenou láskou
-z lásky k dcéram bol ochotný obetovať celý svoj majetok
-bol veľmi nekritický k dcéram
Idea: 1. nerozmaznávať svoje deti (nekupovať si lásku darčekmi)
2. nájsť si čas na dieťa a formovať jeho záujmy
3. nepodceňovať vzájomnú dôveru a úctu
Druhy Viet

Veta je gramaticky usporiadané spojenie slov alebo jediné slovo, ktorým sa vyjadruje myšlienka.
Jednoduchá veta – vyjadruje sa ňou jedna ucelená myšlienka.
Jednoduchá veta môže byť:

a.)dvojčlenná – ak má podmetovú a prísudkovú časť. Napr. Vráta sa otvárali, (Ja) Prídem – tu predmet nie je vytvorený, ale ho možno doplniť zo súvislosti.

b.)jednočlenná – nemožno v nej určiť podmetovú a prísudkovú časť, majú jeden vetný člen, ktorý sa volá vetný základ. Ich jadrom môže byť sloveso (Prší!), meno (Zelenina a ovocie.), príslovka (Dobre.). V jednočlenných vetách bývajú slovesá, ktoré vyjadrujú rozličné prírodné deje, alebo ktoré vyjadrujú telesné a duševné stavy. Bývajú v 3. osobe, ale nevyjadruje sa pri nich podmet, sú neosobné. Podľa toho, čo je jadrom vetného základu, jednočlenné vety sa rozdeľujú na slovesné a neslovesné.

Podľa obsahu vety a podľa postoja hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti rozlišujeme vety: a.)oznamovacie
b.)opytovacie
c.)žiadacie
d.)zvolacie
e.)rozkazovacie

Súvetie čiže zložená veta je spojenie dvoch alebo niekoľkých jednoduchých viet, ktorými sa vyjadruje jediná zložitá myšlienka. Obsahuje niekoľko prisudzovacích skladov alebo vetných základov.

Jednoduché súvetie – skladá sa z dvoch viet.
Zložené súvetie – skladá sa z troch a viacerých viet.

Podľa významového a gramatického vzťahu jednotlivých viet v súvetí rozlišujeme:

a.)zlučovacie (a) – Najprv sa zasmiali deti a potom sa zasmial aj učiteľ.
b.)stupňovacie (ba) – Vlastníctvo pustoší dušu človeka, ba mení ho na otroka.
c.)odporovacie (ale) – Dobré zrno zostane, ale plevu uchytí vietor.
d.)vylučovacie (alebo) – Hlasujete za mier alebo ste za vojnu.
e.)dôsledkové (preto, teda) – Lož má krátke nohy, preto ďaleko neujde.
f.)dôvodové (veď, totiž) – Išiel som s nimi, cesta bola totiž klzká.

Podraďovacie súvetie – spája sa v ňom do jedného celku hlavná veta a vedľajšia veta. Hlavná veta je tu nadradená, vedľajšia podradená. Tejto vedľajšej vete môže byť podradená ďalšia vedľajšia veta. Vety v tomto súvetí bývajú spojené:

a.)podraďovacími spojkami – že, aby, keď, kým, keby, pretože, lebo, ...
b.)vzťažným zámenom – kto, čo, aký, ktorý, čí, ...
c.)zámennou príslovkou – kedy, kde, kam, odkedy, odkiaľ, ...

Podľa toho, ktorý člen hlavnej vety sa vyjadruje vedľajšou, rozdeľujeme vedľajšie vety na:

a.)podmetové – Prišlo mu na um, či nezabudol zamknúť.
b.)prísudkové – Jánošík bol taký, že ho 7 regimentov neprevládalo.
c.)predmetové – Chorý videl, že u lekára musí dlho čakať.
d.)prívlastkové – Prebudil ho hrmot, ktorý sa ozýval z chodby.
e.)doplnková – Matka ju našla, ako plače.
f.)príslovkové – Strela letí, kam je namierená.

Zložené súvetie sa môže skladať:
-z jednej hlavnej vety a aspoň dvoch vedľajších viet
-z dvoch hlavných viet a jednej alebo dvoch vedľajších viet
-z niekoľkých hlavných viet

Staral sa o ženu po bratovi, veď ju mal rád, ale nechcel jej to dať najavo. (H1+H2+H3)

Hneď si budú myslieť, že bohvie čo chce, a že sa azda natíska. (H1+V1+V2)

Nevedel, čo sa doma robí, a privyknutý bol celý deň po horách sliediť. (H1+V1+H2)

Obrátil sa k žene, ktorá na potoku vodu načierala a pýtal sa jej, kde sa podel kaštieľ pána Adušu. (H1+V1+H2+V2)