Téma č.10 Slovenský Realizmus
Slovenský literárny realizmus
-obdobie hospodárskej neslobody, kedy bolo Slovensko súčasťou Rakúsko -Uhorska, čiže do obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia.
-prichádza oneskorene a sprevádza ho vydávanie slovenských časopisov ako Orol, Priateľ ľudu či Černokňažník.
Znaky:- autori sa snažili zobraziť skutočnosť priamo, používali ľudový, hovorový jazyk i nový sylabotonický veršový systém.
-zo žánrov dominujú lyricko-epické skladby, poviedky a dráma
-v literárnych dielach je predovšetkým zobrazený jednoduchý, dedinský človek (dedinský ľud; vďaka dedinskému človekovi, ktorý zachovával národné tradície a našu ľudovú reč, sme si udržali národnú identitu)
-prevláda tematika súčasného života
-vznik nových žánrov - spoločenské novely (S. H. Vajanský – Letiace tiene)
- spoločenský román (S. H. Vajanský – Suchá ratolesť)
- dedinská poviedka (M. Kukučín – Rysavá jalovica)
- spoločenský epos ( P. O. Hviezdoslav – Ežo Vlkolinský)
- rozsiahle lyrické cykly (P. O. Hviezdoslav – Krvavé sonety)
Rozdeľujeme ho do 3 vĺn:
Prvá vlna predstavuje opisný realizmus.
-ústredným problémom prvej vlny slovenského realizmu sa stáva otázka postavenia zemianstva v národnom hnutí, respektíve otázka, kto sa postaví na čelo národného hnutia.
-cez otázku zemianstva alebo ľudu sa do realistickej prózy dostáva typický pohľad na problémy národného života.
-túto dominantnú tému prvej vlny slovenského realizmu priblížili vo svojich dielach J. Kalinčiak (Reštavrácia), P. O. Hviezdoslav (Ežo a Gábor Vlkolínsky), S. H. Vajanský (Suchá ratolesť), M. Kukučín (Keď Báčik z Chochoľova umrie) ...
Druhá vlna už predstavuje kritický realizmus
-autori na rozdiel od prvej vlny zobrazujú skutočnosť a zároveň podávajú všetky možné riešenia rôznych problémov a situácií.
-v popredí je sociálna problematika a všímajú si vnútro človeka, jeho sociálnu situáciu. Kritizujú tu rôzne nedostatky.
-Božena Slančíkova-Timrava, Jozef Gregor Tajovský, Ľudmila Podjavorinská a Ján Čajak.
Tretia vlna predstavuje socialistický realizmus : P: Jilemnický, F. Kráľ
-ornamentálna próza, lyrizovaná próza,
Spoločnými znakmi oboch vĺn je napr.
- protivojnová tematika v dielach Krvavé sonety (Hviezdoslav) a Hrdinovia (Timrava) - postavenie žien v spoločnosti v dielach Žena od Ľ.Podjavorinskej
- osud slovenského národa prevažne v dedinskom prostredí charakteristický pre všetky diela.
SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ – SUCHÁ RATOLESŤ
-charakteristickou črtou je úpadok zemianstva, jeho návrat do slovenského národa a jeho neúčasť v národnoobrannom boji slovenskej buržoázie
PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV - EŽO VLKOLINSKÝ
-zobrazil vonkajšie i vnútorné príčiny úpadku zemianstva, jeho hynutie.
-spisovateľov druhej vlny však už omrzelo zemianstvo a neriešenie problémov spoločnosti, preto sa upriamujú na život, vnútorné pochody a pocity ľudí. Zotrvávajú však stále medzi slovenským ľudom zväčša na dedinách.
-východisko videl v splynutí zemianstva so sedliakmi
MARTIN KUKUČÍN – KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE
-autora nezaraďujeme iba do jednej vlny. Svojimi dielami stojí niekde na rozhraní. Poviedkou Keď báčik z Chochoľova umrie sa zaraďuje k prvej vlne, pretože jasne videl úpadok zemianstva. K druhej vlne sa zaraďuje napr. dielom Neprebudený, pretože na vykreslenie hlavnej postavy ( Ondráš Machuľa ) využíva psychologickú a spoločenskú analýzu.
JÁN KALINČIAK – REŚTAVRÁCIA
- S podtitulom Obrazy z dávnych čias zaľudnil zemianskymi postavami, ktoré sú malicherné, neschopné nijakého činu.
- Všetko ich konanie vyznieva humorne, smiešne.
- V povesti zemania vystupujú ako ľudia zanikajúceho sveta.
- Majetok zemanov sa pod tlakom kapitalizmu rozpadával a ich úloha v spoločnosti je stále menšia.
Frazeologizácia
- ustálená forma textov náučného štýlu.( tabuľky, vzorce, schémy)
-typické členenie textov - nadpisy, stĺpce, heslá
-zjednodušenie vetnej stavby a skladby
-rýchle vyhľadávanie informácii
-náuka o ustálených slovných spojeniach v slovenskom jazyku
-Ustálené slovné spojenia najmenej dvoch slov, ktoré má spravidla obrazný, prenesený význam, sa nazýva frazeologizmus (frazeologická jednotka, frazeologický zvrat).
-Súhrn všetkých frazeologizmov v jazyku, ako aj náuka o frazeologizmoch (osobitná časť lexikológie) sa nazýva frazeológia.
