ERNEST HEMINGWAY – STAREC A MORE

-nobelová cena za literatúru
Je to príbeh starého rybára, ktorý vychádzal na more už osemdesiatyštvrtý deň, no nič nechytil. Chodieval s ním malý chlapec. Keď uz 40 deň nič nechytil, rodičia chlapcovi zakázali ísť s ním. Starec naučil chlapca rybárčiť a chlapec si ho obľúbil.
Starec sa znova vybral na more. Celý týždeň lovil v miestach, kde nebolo ničoho. Vybral sa ta, kde bolo veľa tuniakov. Kým sa rozvidnelo, rozhodil navijáky a nebál sa nechať sa unášať prúdom. Okolo neho krúžila fregatka. Pozvoľna vesloval na miesto, kde krúžil vtak. Bol tam delfín. Pozorne sledoval čierneho vtáka ďalej. Starec chytil veľkého tuniaka. Vtedy starký banoval, že s ním nie je chlapec. Keďže jeho ryba bola obrovská, musel ju priviazať o čln.

Starec sa rozhodol ísť nazad. Natrafil však na žraloky, ktoré mu korisť začali zo všetkých strán obhrýzať. Najprv ho začal prenasledovať jeden žralok, ktorý zacítil krv veľkej ryby. Dorútil sa zo zadu a keď sa vrhol na rybu, starec videl veľkú papuľu a cvaknutie tesákov. Starec ho zasiahol dobrou harpúnou. No potom sa vynorili žraloci. Čoraz viac sa približovali. Starec bránil rybu z celej sily. Už si zúfal. Veď tá ryba ho mohla živiť celú zimu.

Rozhodol sa biť sa so žralokmi o každý kúsok mäsa. Keď už na rybe nebolo čo žrať, starec si uvedomil, že prehral na plnej čiare. Plavil sa ľahko, lebo už ho nič neťažilo. Bolo mu všetko jedno. Zobral sťažeň, prehodil si ho cez plece a pobral sa po ceste. Rybári obdivovali kostru ryby a chlapec plakal pri pohľade na starcove ruky. Urobil mu kávu a postaral sa oňho.
Keď sa starec prebudil a napil, rozpovedal chlapcovi svoje plány do budúcna. Turisti obdivovali chrbticu z chrbta kostry ryby a starec povyše vo svojej chatrči spal a snívalo sa mu o levoch.

Citát:
„Veď človeka nestvorili pre prehry. Možno ho zahubiť, ale nie poraziť .“


NOVELY:

Romain Rolland: Peter a Lucia

Dielo je akousi obmenou hry lásky, života a smrti. Láska je pre Rollanda jednou zo zbraní, ktorými najlepšie možno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti. Dielo je autorovým protestom proti vojne, proti jej tragédii a hrôzam. Tragickosť doby je vyjadrená aj v okolnostiach stretnutí hlavných hrdinov. Pri ich prvom stretnutí, padá pri nich skrvavený človek. Smrť ich aj naďalej prenasleduje a ich tragický koniec je symbolom pre autorov bytostný odpor k vojne.

Margita Figuli – 3 gaštanové kone

Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, uplatňujú sa aj prvky realizmu, reč je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi.

Božena Slančíková – TIMRAVA – Hrdinovia

Novela je kompozične usporiadaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev.
Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré mu prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnúcej moci sa nadchýnajú vojnou a účasť v nej vyhlasujú za veľký vlastenecký čin.

Kontrast sa prenáša aj do oblasti charakteristiky postáv. Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický, na druhej strane notár Baláň (typ bezduchého cynického človeka, berúceho si na tvár masku vlastenectva, no v podstate zbabelca a egoistu) a ľudia okolo neho. Práve v súvislosti s Baláňom je aj názov novely myslený ironicky. Ľud je zatiaľ pasívny a ani Širický nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na uvedomelý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje raneného ruského vojaka a pritom sám hynie. Jeho smrť mala stelesňovať Timravinu myšlienku zápasu ľudskosti s antihumánnou podstatou prvej svetovej vojny. Timravina novela Hrdinovia bola popri Hviezdoslavových Krvavých sonetoch najvýznamnejším slovenským literárnym dielom s jednoznačným protivojnovým postojom.


INFORMAČNÝ SLOHOVÝ POSTUP

-opisuje stručné údaje, fakty a odpovedá sa na otázky: kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo?
-je najjednoduchší slohový postup
-informácia je najzákladnejšia jazyková činnosť.

Znaky: dokumentárnosť, faktografickosť, objektívnosť, aktualizovanosť. Úlohou ISP je sprostredkovať vecné údaje, fakty a základné informácie.
Základné útvary sú:
Správa - stručná vecná informácia o tom, čo sa stalo. Informuje o základných aktuálnych spoločenských, politických a hospodárskych udalostiach.
Oznámenie - informuje o tom, čo sa stane
Ďalšie útvary ISP sú:bleskovka a plagát, pozvánka, inzerát a reklama, úradný list

ISP sa uplatňuje v administratívnych žánroch, častý je aj v publicistike, hlavne v spravodajských žánroch.