Téma č.12 Poviedka, novela

Téma č.12 Poviedka, novela
(rozdelenie)

Novela -
je prozaický epický literárny žáner (kratšieho alebo skôr) stredného rozsahu, ktorý sa od poviedky a románu odlišuje tým, že obsahuje pútavý príbeh osoby či skupiny osôb, ktorý podáva dramaticky a zovreto (bez zbytočných opisov a vedľajších epizód) a má prekvapivý (alebo aspoň výrazný) záver. Novela vznikla v Taliansku počas renesancie. Postavy sa v novele nevyvíjajú. Hoci hovoríme, že novela zobrazuje len jeden príbeh, nezobrazuje len jednu udalosť, ale súbor udalostí, a to dramatických, napínavých udalostí. Novela máva viac postáv a zložitejší dej ako poviedka.

Poviedka -
je epický žáner krátkeho a stredného rozsahu s jednoduchou fabulou a menšou intenzitou dramatickosti. Patrí medzi tzv. krátku prózu. Hlavnými rysmi sú jednoduchý dej a nemennosť charakteru hlavnej postavy. Hlavnými prvkami poviedky sú: časová a často aj miestna neurčenosť a minimálny výskyt hrdinov a fantastických motívov. Hlavné postavy sa nevyvíjajú. Väčšina poviedok končí pointou.


MARTIN KUKUČÍN - NEPREBUDENÝ

Hlavné postavy : Ondráš, tetka, Zuzka
Forma : poviedka

Hlavným hrdinom poviedky známeho slovenského spisovateľa Martina Kukučina je Ondráš Machuľa, ktorý je husiarom. Príroda ho neobdarila ani krásou ani rozumom. Autor ho v poviedke opisuje ako biedneho tvora božieho. Kto len naň pozrie, musí ho poľutovať. Keď kráča, ruky mu vopred celembajú. Ľudia na ňho pozerajú s útrpnosťou a chovajú sa k nemu ako k malému, slabému dieťaťu. No on sám sa za mrzáka nepovažuje, je spokojný sám so sebou. “

Ondráš Machuľa je odkázaný na milosť a pomoc iných, neschopný starať sa o seba, slúži dedine aspoň tým, že pasie husi. Jeho dojemná tragédia, ktorá vrcholí v desiatej a jedenástej časti poviedky, sa začína rozvíjať a okamihu, keď mu pekná Zuzka Bežanovie povie, že si ho vezme sa muža. Hoci má rada Janka Dúbravie. Ondráš uverí jej pochabým slovám a chystá sa na sobáš so Zuzkou, ktorá si dodatočne uvedomila, akú hlúposť urobila. V deň Zuzkinej svadby s Jankom Dúbravie sa Ondráš vyparádi, no jeho tetka ho zatvorí do komory, lebo chce predísť jeho žiaľu, keď sa dozvie pravdu.

V zúfalstve Ondráš vylomí dvere a ponáhľa sa za svojou nevestou na svadbu. No tam uvidí, ako jeho údajná nevesta tancuje s Jankom Dúbravie a je veselá a šťastná. Sklamaný vyšiel do dvora. Onedlho niekto skríkol, že horí. Vznikla panika a všetci sa rozutekali. Nastal veľký krik a zmätok. Chlapi zrazu zbadali niekoho v kôlni, poviazali ho o plot, lebo si mysleli, že on tento požiar spôsobil. Neskôr prišla k husárovi Ondrášovi Zuzka a vyslobodila ho z povrazov. Ondráš si pomyslel, že Zuzka sa preto vydala za Janka, lebo on na svadbu meškal. Hoci mu to Zuzka vysvetľovala , on si aj tak myslel svoje. V tom začala Bežanka kričať, že jej uhorí hus. Ondráš sa rozhodol hus zachrániť. Vbehol do horiacej kôlne zachrániť toto zviera. No spadla naňho horiaca povala... Na druhý deň , keď začali čistiť po požiari kôlňu od popola, našli niečo obhorené. Keď bol pohreb, v truhle ležal husár a aj tá obhorená hmota no nikde nemohli nájsť zváča...


JANKO JESENSKÝ – PANI RAFIKOVÁ
Forma : poviedka

Pani Rafiková je krátka poviedka plná momentov, v ktorých autor ukazuje, akí môžu byť ľudia zloprajní kvôli svojej nevedomosti , momentov plných lásky a prekvapenia.
Dielo Pani Rafiková opisuje prvý život v malom mestečku plný ukecaných babiek, ktoré vždy a všade roznášajú chýry, málokedy pravdivé. Láska je totiž silnejšia ako všetky chýry a dokáže zdolať nepriazeň osudu a všetkých ľudí, aj pani Rafikovú.
Konflikt príbehu vyvoláva pani podsudcová Rafiková, ktorá chce za každú cenu vydať svoju dcéru Milušku za advokáta. No tento muž je už zamilovaný do niekoho iného a pani Rafiková sa s tým nedokáže zmieriť . Láska tohto páru je mocnejšia ako pani a aj sama Miluška si nakoniec nájde tú svoju prvú lásku.

Hlavnou postavou diela je pani Rafiková. Je to staršia žena, ale plná života. Je cieľavedomá a vždy dosiahne to, čo si zaumieni. Má veľký sklon k núteniu ľudí do vecí, ktoré by inak vôbec nerobili. Niekto by ju možno považoval za zlú a panovačnú, ale ona veľmi nemôže za svoje vlastnosti. V prostredí, v ktorom žije je mnoho podobných ľudí ako ona. Je len taká, akou ju spravilo okolie. Nakoniec však aj ona pochopí, že nemôže a nesmie byť všetko podľa jej vôle. Dostane príučku a tá ju zmení. Nie je teda úplne nenapraviteľná a tak nie je ani vlastne zlá.

Janko Jesenský vo svojich poviedkach zobrazoval príhody zo života obyvateľov malomestského prostredia, aby odhalil myslenie, morálku a vrelý životný štýl. Hlavných predstaviteľov. V poviedke si autor zvolil za predmet svojho posmechu pani podsudcovú Rafikovú a ostatné dámy z jej spoločenského kruhu. Klebety a ohováranie, ktorými sa vyznačujú tieto ženské postavy, majú len zakrývať ich malomeštianstvo, zlomyseľnosť a sebectvo. Práve tieto klebety a ohováranie dávajú poviedke humor a vďaka tomu sa ľahko číta a dokáže zaujať. Mne sa poviedka páčila, má veľa zaujímavých momentov a vtipných príhod, s ktorými si každý dokáže vziať ponaučenie pre život.
ERNEST HEMINGWAY – STAREC A MORE

-nobelová cena za literatúru
Je to príbeh starého rybára, ktorý vychádzal na more už osemdesiatyštvrtý deň, no nič nechytil. Chodieval s ním malý chlapec. Keď uz 40 deň nič nechytil, rodičia chlapcovi zakázali ísť s ním. Starec naučil chlapca rybárčiť a chlapec si ho obľúbil.
Starec sa znova vybral na more. Celý týždeň lovil v miestach, kde nebolo ničoho. Vybral sa ta, kde bolo veľa tuniakov. Kým sa rozvidnelo, rozhodil navijáky a nebál sa nechať sa unášať prúdom. Okolo neho krúžila fregatka. Pozvoľna vesloval na miesto, kde krúžil vtak. Bol tam delfín. Pozorne sledoval čierneho vtáka ďalej. Starec chytil veľkého tuniaka. Vtedy starký banoval, že s ním nie je chlapec. Keďže jeho ryba bola obrovská, musel ju priviazať o čln.

Starec sa rozhodol ísť nazad. Natrafil však na žraloky, ktoré mu korisť začali zo všetkých strán obhrýzať. Najprv ho začal prenasledovať jeden žralok, ktorý zacítil krv veľkej ryby. Dorútil sa zo zadu a keď sa vrhol na rybu, starec videl veľkú papuľu a cvaknutie tesákov. Starec ho zasiahol dobrou harpúnou. No potom sa vynorili žraloci. Čoraz viac sa približovali. Starec bránil rybu z celej sily. Už si zúfal. Veď tá ryba ho mohla živiť celú zimu.

Rozhodol sa biť sa so žralokmi o každý kúsok mäsa. Keď už na rybe nebolo čo žrať, starec si uvedomil, že prehral na plnej čiare. Plavil sa ľahko, lebo už ho nič neťažilo. Bolo mu všetko jedno. Zobral sťažeň, prehodil si ho cez plece a pobral sa po ceste. Rybári obdivovali kostru ryby a chlapec plakal pri pohľade na starcove ruky. Urobil mu kávu a postaral sa oňho.
Keď sa starec prebudil a napil, rozpovedal chlapcovi svoje plány do budúcna. Turisti obdivovali chrbticu z chrbta kostry ryby a starec povyše vo svojej chatrči spal a snívalo sa mu o levoch.

Citát:
„Veď človeka nestvorili pre prehry. Možno ho zahubiť, ale nie poraziť .“


NOVELY:

Romain Rolland: Peter a Lucia

Dielo je akousi obmenou hry lásky, života a smrti. Láska je pre Rollanda jednou zo zbraní, ktorými najlepšie možno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti. Dielo je autorovým protestom proti vojne, proti jej tragédii a hrôzam. Tragickosť doby je vyjadrená aj v okolnostiach stretnutí hlavných hrdinov. Pri ich prvom stretnutí, padá pri nich skrvavený človek. Smrť ich aj naďalej prenasleduje a ich tragický koniec je symbolom pre autorov bytostný odpor k vojne.

Margita Figuli – 3 gaštanové kone

Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, uplatňujú sa aj prvky realizmu, reč je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi.

Božena Slančíková – TIMRAVA – Hrdinovia

Novela je kompozične usporiadaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev.
Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré mu prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnúcej moci sa nadchýnajú vojnou a účasť v nej vyhlasujú za veľký vlastenecký čin.

Kontrast sa prenáša aj do oblasti charakteristiky postáv. Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický, na druhej strane notár Baláň (typ bezduchého cynického človeka, berúceho si na tvár masku vlastenectva, no v podstate zbabelca a egoistu) a ľudia okolo neho. Práve v súvislosti s Baláňom je aj názov novely myslený ironicky. Ľud je zatiaľ pasívny a ani Širický nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na uvedomelý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje raneného ruského vojaka a pritom sám hynie. Jeho smrť mala stelesňovať Timravinu myšlienku zápasu ľudskosti s antihumánnou podstatou prvej svetovej vojny. Timravina novela Hrdinovia bola popri Hviezdoslavových Krvavých sonetoch najvýznamnejším slovenským literárnym dielom s jednoznačným protivojnovým postojom.


INFORMAČNÝ SLOHOVÝ POSTUP

-opisuje stručné údaje, fakty a odpovedá sa na otázky: kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo?
-je najjednoduchší slohový postup
-informácia je najzákladnejšia jazyková činnosť.

Znaky: dokumentárnosť, faktografickosť, objektívnosť, aktualizovanosť. Úlohou ISP je sprostredkovať vecné údaje, fakty a základné informácie.
Základné útvary sú:
Správa - stručná vecná informácia o tom, čo sa stalo. Informuje o základných aktuálnych spoločenských, politických a hospodárskych udalostiach.
Oznámenie - informuje o tom, čo sa stane
Ďalšie útvary ISP sú:bleskovka a plagát, pozvánka, inzerát a reklama, úradný list

ISP sa uplatňuje v administratívnych žánroch, častý je aj v publicistike, hlavne v spravodajských žánroch.