Téma č.13 Literárna moderna, avantgarda

Téma č.13 Literárna moderna, avantgarda


Literárna moderna

-pod pojmom moderna rozumieme nové, moderné, netradičné smery v umení na rozhraní 19. storočia.
-najvýznamnejšie z nich boli symbolizmus, dekadencia a impresionizmus.
-ich vznik podnietila kríza kapitalizmu, čo vyvolalo v umelcoch totálne sklamanie z vtedajšej doby a túžbu umelcov vniesť do umenia niečo nové.
-všetky smery zjednocuje dôraz na vnútro, čiže na autorský subjekt.
-literatúra je posunutá do nových polôh, ktorými sú subjektívnosť, fantázia, zmyslovosť, imaginácia.
-niektorými zložkami súvisia tieto smery s romantizmom (napr. fantázia).

Symbolizmus – vznik: Francúzsko,
-neopisuje priamo, ale používa rozličné obrazy, symboly
-symbol môže znamenať smútok, samotu, slobodu... (depresívne pocity u básnikov prevládali)
-vytvoril voľný verš. Básnici kládli veľký dôraz na hudobnosť, eufonisckosť verša.
-Charles Baudelaire -Kvety zla a Jean Arthur Rimbaud - Iluminácie.

Impresionizmus – vznik: Francúzsko
-charaktrerizuje bezprostrednosť, spontálnosť, citovost, sugestívnosť
-jazyk je lyrický a bohatý na básnické prostriedky
-P. Verlaine, M. Proust

Dekadencia - vznik: Francúzsko, 19 st.
- s provokativnou obľubou siaha k tabuizovaným témam – erotika, morbidita, poetizácia zla a násilia, neúctivý vzťah k Bohu, oslava Satana a kultu smrti

Parnaizmus – vznik: Francúzsko, koniec 19. st.
-snaženie o dokonalú krásu lit. diela, bez spätosti básne so
spoločenskou realitou (poslaním nieje zobraziť reálny svet a jeho problémy)
-ideál krásy – antická literatúra

Literárna avantgarda
- týmto termínom sú označované viaceré protitradičné umelecké smery
- odmieta sociálnu nespravodlivosť, charakteristické je združovanie do spolkov, voľa k experimentovaniu

Futurizmus – 1. štvrtina 20 st.
- odmietanie zaužívaných noriem, konvencií a trvalých hodnôt spoločnosti
- obdivovanie techniky a mestskej civilizácie
- Filippo Tommaso Marinetti – autor Manifestu futurizmu

Kubizmus - princíp kubizmu spočíva v jeho priestorovej koncepcii diela, predmet nezobrazuje len z jedného uhla, ale z mnohých uhlov súčasne.
- Apollinaire – Kaligrami (bás. zb,kt. tvoria básnické obrazy vytvorené pomocou tlačovej techniky a usporiadanie textu sa uskutočňuje s estetickým zámerom do rôznych tvarov podľa obsahu básne, napr. býk, Eiffelova veža)

Kubofuturizmus – prelínanie časových rovín a kladenie dôrazu na grafickú podobu textu
-V.V.Majakovskij – Kúpeľ (satirická hra, v kt. autor útočil na malomeštiakov)

Dadaizmus – vznik: Francúzsko, prvá pol. 20 st.
-Tristan Tsara – Manifest dadaizmu
-reč básnikov je podobná reči detí, svet zobrazujú cez detský pohľad

Imaginizmus – zdôrazňovali prirodzený výraz, ostrý obraz s detailami
- S. A. Jesenin – Krčmová Moskva (zb. básni z jeho chuligánskeho obdobia)

Surrealizmus – um. smer, založený na snahe spontánne a bez rozumovej kontroli vyjadrovať to, čo sa deje v ľudskom podvedomí
-André Breton – Manifest surrealizmu
Slovenská moderna : Z moderných umeleckých smerov sa v slov. lit. uplatnili najmä symbolizmus a impresionizmus

IVAN KRASKO – NOX ET SOLITUDO

- zbierka 28 básni
- jeho poézia neodráža objektívnu skutočnosť, ale opisuje básnikovú dušu
- pre básne tejto zbierky sú charakteristické pocity smútku, samoty, opustenosti, beznádeje. Básnik uteká do samoty, je zúfalý, sklamaný.
- deň je tu hmlistý, daždivý, akoby prestúpený nocou. Noc nie je len časopriestorom, ale aj symbolom

Jazykový štýl
-je formálne usporiadanie výrazových prostriedkov textu do zmysluplného celku

Umelecký
- umelecký prejav pôsobí na citovú stránku
- určuje teória literatúry
- lyrické-(sonet, óda..)
- epické-(epos, báj...)
- dramatické-(tragédia, komédia...)

Odborný:
-ikonickosť, pojmovosť
-jasná, presná, rýchla kom. spomínaných poznatkov
-štýl verejnej kom.
-prítomnosť autora v texte je zámerne tlmená
-odborná úvaha, vedecká rozprava, dizertácia, vedecká monografia, kompendium, recenzia polemika