OD ROMANTIZMU K REALIZMU

-dramatická tvorba v tomto období má dôležitú úlohu v procese národného uvedomenia
-noviny a časopisy sa dostávajú k širokej verejnosti
-dôležitá je aj divadelná tvorba, ktorú podporuje Matica Slovenská
-najvýznamnejší autori tohto obdobia boli Jonáš Záborský a Ján Palárik

Jonáš Záborský

Najdúch
- hrá sa dodnes
- v strede drámy stojí postava inteligenta, racionalistu s kritickým postojom ku všetkým zložkám spoločnosti
- ostrá kritika zemianstva, ktoré je hospodársky na úpadku
- dej sa odohráva okolo nemanželského dieťaťa zemana Gejzu Kolozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rajkovičovej. Maňuša donesie dieťa na panský dvor, aby ho vydierala, pretože nemá prostriedky na výchovu. Gejza Kolozy ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Dedina sa o tom dozvie, prichádza na panský dvor, pretože sa chce pomstiť. V poslednej chvíli prichádza farár a zachraňuje pánov
- okrem tejto dejovej línie sa tu hovorí o voľbách na miesto služného. Voľby chce vyhrať Gejza Kolozy rôznymi podvodmi a podplácaním- voľby vyhráva Jablonkay. Je to zidealizovaná postava, má všetky prvky slovenského národa.

Ján Palárik (1822 Rakovská na Kysuciach – 1870)

ZMIERENIE ALEBO DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH
- hlavná téma: odnárodňovanie Slovákov a prinavrátenie k slovenskému národu, rieši to v polohe zemianstva a slovenskej inteligencie
- využil tu situačnú komiku - dvojzámenu hlavných postáv
- postavy sú rozdelené na vlastencov a odrodilcov
vlastenci:
Miluša Oriešková - dcéra učiteľa, sčítaná, spoločníčka Grófky Elvíry Hrabovskej
Elvíra Hrabovská - pod vplyvom Miluše mení svoj postoj k slovenskému ľudu
Ján Rohoň – inžinier, jeho vlastenectvo bolo skryté

odrodilci:
Lajoš Kostrovický - pod vplyvom spoločenských udalostí zavádza na svojom panstve maďarčinu
- typický reprezentant svojej triedy
- pod vplyvom lásky ku grófke zmení svoj postoj k slovenskému ľudu
-názor postavy je symbolický, jedná sa o zmierňovanie slovenského a maďarského národa

OBSAH:
Grófka Elvíra Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha, baróna Lajoša Kostrovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymení úlohu so svojím priateľom, zememeračom Rohoňom. Na základe výmeny vzniknú rôzne komické situácie. Napokon veselohra končí šťastne. Grófka Hrabovská sa zaľúbi do baróna Kostrovického a Miluša Oriešková sa zaľúbi do zememerača Rohoňa.

- celá veselohra je veľmi vtipná
- autor tu využil veľa zo slovenskej folkloristiky, najmä ľudové tradície okolo zberu obilia a krásne slovenské ľudové piesne

Jozef Gregor-Tajovský

- jeho dráma je zameraná na jednoaktovky (1 dejstvo), veselohry, sociálnu drámu

STATKY - ZMÄTKY
- sociálna dráma
- Tajovský o nej povedal: „Ľudské statky narobia v duši zmätky.“
- príbeh sa odohráva na slovenskej dedine v 19.storočí
- dedina tu nevystupuje ako jednoliaty celok, ale vystupujú tu rôzne typy ľudí
- postavy:
Ondrej Palčík a jeho žena Mara - starí bohatí gazdovia, ktorí nemajú deti, ale sú lakomí na to, aby si nejaké zobrali za svoje, alebo aby si najali paholkov. Prišli na myšlienku, aby Ďuro Ľavko a Zuza Kamenská prišli k nim bývať a pracovať
Ľavkovci - rodičia Ďura snívajú o tom, ako im bude dobre, keď sa ich syn ožení; Ďuro je ľahtikár, má rád ženy, krčmu, tanec, ale pre majetok je schopný urobiť všetko, ožení sa so Zuzou Kamenskou, ktorú vôbec nemá rád
Kamenský - sú chudobní, ale rozumní, na prvé miesto dávajú charakter a city človeka; pani Kamenská však uprednostňuje majetok a tvrdí, že ostatné príde samo; Zuzka je tiché a pracovité dievča, je zvyknutá poslúchať a svoju mladosť strávi v službe pre iných
Beta - mladá žena, ktorá opustila už 2 mužov, rada sa parádi a vábi k sebe Ďura Ľavku